BRATISLAVA. Lídrom kandidátky opozičného KDH do júnových parlamentných volieb bude podľa očakávania predseda hnutia Ján Figeľ. Dnes o tom rozhodla Rada KDH s tým, že za Figeľom bude nasledovať bývalý predseda a v súčasnosti šéf poslaneckého klubu Pavol Hrušovský. Na tlačovej besede zároveň Figeľ informoval, že kandidátka bola zostavená v duchu hesla "Otvorení k ľuďom".
Za Hrušovským sa umiestnili podpredsedovia strany Daniel Lipšic, Július Brocka, Mária Sabolová, Jana Žitňanská, Anton Marcinčin a Ivan Uhliarik. Pozície na 9. až 16. mieste zaujali nominanti krajských rád. Nitriansky kraj zastupuje Pavol Abrhan, žilinský Martin Fronc, prešovský Ján Hudacký, banskobystrický Peter Muránsky, bratislavským je súčasný primátor hlavného mesta Andrej Ďurkovský, trnavský Alojz Přidal, košický Július Stanko a trenčiansky Marián Kvasnička.
Sedemnástku na kandidátke získala nominantka poslaneckého klubu KDH a súčasná členka zákonodarného zboru Monika Gibalová. Nasledujú ju traja kandidáti Predsedníctva KDH - bývalý štátny tajomník ministerstva pôdohospodárstva Marián Radošovský, exporadkyňa Hrušovského Mária Hlucháňová a dvadsiatku uzatvára právnik Radoslav Procházka. Hovorca strany Martin Krajčovič obsadil 40. miesto.
Hnutie sa nebojí a nekradne, tvrdí Procházka
Figeľ uviedol, že na kandidátke voliči nájdu množstvo nových adeptov na účasť v politickom živote. "Princíp jeden mandát stačí považujeme za veľmi dôležitý. Je to iniciatíva KDH, ktorá ide vo veľmi čitateľnej a dlhodobej línii profesionalizácie výkonu politiky na úrovni NR SR," vysvetlil.
Procházka svoj vstup do politiky odôvodnil tým, že so svojimi životnými skúsenosťami si trúfa ponúknuť občanom poctivý a kompetentný výkon poslaneckého mandátu. KDH si zase vybral preto, "lebo hnutie sa nebojí a nekradne".
KDH sa tak stalo vôbec prvou stranou, ktorá rozhodla o kandidátke do parlamentných volieb. Ak sa budú konať 12. júna, strany musia zaregistrovať kandidačné listiny do polovice marca.
Hnutie získalo vo voľbách pred štyrmi rokmi 14 poslaneckých kresiel. Klub sa však postupom času zúžil o päť členov. Najprv jeho rady nedobrovoľne opustil Peter Gabura (teraz sa na kandidátku pre disciplinárny trest nedostal) a neskôr aj zo strany vystúpili Vladimír Palko, Pavol Minárik, Rudolf Bauer a František Mikloško, ktorí založili politický subjekt KDS.
Hrušovský: Medzi Ficom a Mečiarom je veľký rozdiel
Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský je presvedčený, že keď KDH zatiaľ vyslovene nevylúčilo Smer-SD z prípadnej povolebnej spolupráce, neznamená to súhlas s takýmto spojenectvom. Uviedol to po dnešnom rokovaní Rady KDH s tým, že je prekvapený z takejto interpretácie.
Podľa neho je potrebné zvážiť, kto je pre KDH najbližší a kto je neprijateľný. "My sme si predsavzali politiku zmeny, lebo toto vládnutie nepovažujeme pre Slovensko za dobré. Chceme súťažiť programovo," zdôraznil.
Predseda strany Ján Figeľ pripomenul, že KDH už urobilo rozhodnutie voči ĽS-HZDS. "Má to svoje korene a svoju platnosť a považujeme to za príspevok aj k odpovedi s kým a ako a aké Slovensko si do budúcnosti predstavujeme," povedal. Avizoval, že od KDH príde aj na precíznejšie formulovanie vzťahov medzi stranami. "Naším partnerom aj z hľadiska programu je SDKÚ-DS. Dnes je ale predčasné uzatvárať nejaké zásadné vyhlásenia a stanoviská na túto otázku," myslí si. Zároveň informoval, že strana má na budúci mesiac snem, kde sa bude formovať aj politická stratégia a postoje hnutia tak, aby dalo ľuďom čitateľnú a atraktívnu ponuku".
Hrušovský pritom vidí veľký rozdiel medzi Vladimírom Mečiarom a Robertom Ficom, a to od únosu prezidentovho syna cez hanebné amnestie brániace vyšetriť niektoré zločiny.
Na otázku, ako by sa KDH zachovalo, ak by mu Smer-SD ako víťaz volieb ponúkol spoluprácu, Figeľ odvetil, že hnutie urobí všetko preto, aby KDH mohlo so svojím výsledkom ponúknuť reálnu alternatívu pre zmenu súčasného smerovania Slovenska.
Ďurkovský je s trinástkou spokojný
O post poslanca Národnej rady (NR) SR sa bude z 13. miesta na kandidátke KDH uchádzať súčasný primátor hlavného mesta SR Bratislavy Andrej Ďurkovský po 20 rokoch v komunálnej politike. S oficiálnou kandidátkou do tohtoročných parlamentných volieb KDH dnes oboznámilo médiá na tlačovej besede.
"Je to dobrá pozícia, ktorú akceptujem. Budem sa uchádzať o priazeň voličov," povedal v reakcii pre TASR Ďurkovský. O tom, že prijal nomináciu, rozhodol návrh viacerých ľudí z KDH.
Na otázku TASR, či bude opäť kandidovať na primátora, ak sa stane poslancom parlamentu, Ďurkovský odpovedal: "To je otázka po voľbách do NR SR."
Líder KDH Ján Figeľ v súvislosti s Ďurkovského kandidatúrou povedal, "že aj v jeho osobe platí princíp jeden mandát v tejto chvíli a bude platný aj v decembri".
"To ostatné medzi tým sú ďalšie možné rozhodnutia, ktoré súvisia aj s voľbami parlamentnými aj s komunálnymi. Ale chcem ubezpečiť, že dnešné aj budúce rozhodnutia pôjdu v tejto línii," konštatoval. Kandidovanie za primátora, respektíve všeobecne za starostu či poslancov v komunálnych voľbách podľa neho nie je otázkou tohto dňa. KDH má troch primátorov krajských miest, ďalších primátorov a starostov.
Jedna funkcia, jeden mandát
Predseda bratislavskej krajskej organizácie KDH Dušan Pekár v reakcii pre TASR uviedol, že sa potvrdil predpoklad, že ich nominant č. 1 Ďurkovský bude medzi 9. a 16. miestom. "V KDH platí, že jedna funkcia - jeden mandát," uviedol. Ak by bol Ďurkovský zvolený za poslanca, podľa Pekára bude môcť kandidovať v komunálnych voľbách na primátora. Myslím si, že to bude veľmi dobrá východisková pozícia a až po zvolení za primátora sa rozhodne, čo bude vykonávať (Ďurkovský, pozn. TASR)," dodal.
Bratislavská krajská predsedníčka pravicovej SDKÚ-DS a poslankyňa NR SR Lucia Žitňanská pre TASR uviedla, že SDKÚ-DS má opäť za cieľ integrovať stredopravé politické sily. A ako ich líder cíti povinnosť a zodpovednosť postaviť svojho kvalitného kandidáta na primátora Bratislavy.
Andrej Ďurkovský (52) je v bratislavskej komunálnej politike od roku 1990, kedy sa stal zástupcom starostu mestskej časti (MsČ) Staré Mesto. Dve volebné obdobia bol starostom tejto MsČ. Primátorom hlavného mesta je od roku 2002, je prezidentom Únie miest Slovenska a členom predsedníctva strany a predsedom poradného orgánu Konzília KDH.
