BRATISLAVA. Zrejme len spojenie najsilnejšej vládnej strany Smer-SD s opozíciou na pôde Národnej rady (NR) SR môže znamenať, že ľudia s nelegálne nadobudnutým majetkom budú musieť štátu vysvetľovať pôvod svojich peňazí aj niekoľko rokov dozadu. Na programe blížiacej sa februárovej schôdze NR SR sú totiž dve takmer rovnaké verzie zákona o preukazovaní pôvodu majetku, pričom jedna je z dielne predsedu vlády SR Roberta Fica (Smer-SD) a druhá od Daniela Lipšica (KDH). Predstavitelia SNS a ĽS-HZDS sa viackrát vyjadrili, že takúto iniciatívu nepodporia.
Oba návrhy počítajú aj s novelizáciou Ústavy SR, na ktorú je potrebných minimálne 90 hlasov, no toľko nemá k dispozícii ani celá koalícia. Smer-SD spolu s SDKÚ-DS, SMK a KDH však majú dovedna 102 hlasov. Práve tieto strany sa vyjadrili k zámeru prijať takýto zákon kladne a podporiť by ho mali minimálne v prvom čítaní.
Ako Ficov tak aj Lipšicov návrh sú retroaktívne bez časového obmedzenia. Rozdiel medzi nimi je v rozsahu majetku, pri ktorom vznikne povinnosť dotyčnej osoby vysvetľovať jeho pôvod. Premiérova iniciatíva počíta s tým, že hodnota takéhoto majetku musí prekročiť 1500-násobok minimálnej mesačnej mzdy, v Lipšicovom prípade ide o 500-násobok.
V rámci novelizácie ústavy, ktorá oba návrhy sprevádza, chce premiér do článku 20 doplniť ustanovenie, že majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom nepožíva ochranu. Ústava teda chráni iba legálne nadobudnuté vlastníctvo.
Lipšicov nový ústavný odsek hovorí o tom, že "ak existuje výrazný nepomer medzi hodnotou majetku a prostriedkami, z ktorých ho mohol vlastník v takejto hodnote získať, možno od neho požadovať preukázanie spôsobu nadobudnutia alebo pôvodu prostriedkov, z ktorých mohol byť majetok získaný". Zároveň v rozsahu, v ktorom nebol preukázaný spôsob nadobudnutia majetku, nepožíva majetok a vlastnícke právo k nemu ochranu podľa tohto článku.
Poslanci budú na schôdzi, ktorá sa začína v utorok (2.2.) hovoriť napr. aj o zriadení mobilných súdov, ktoré v rámci novely Trestného poriadku navrhuje Katarína Tóthová (ĽS-HZDS). Poslankyňa tak chce riešiť prípady spoločensky nebezpečného správania sa divákov na športových podujatiach a umožniť vyvodzovanie trestno-právnej zodpovednosti za vandalizmus a neprístojné správanie na štadiónoch, ktoré nemajú nič spoločné so športom.
Martin Fronc a Pavol Abrhan (obaja KDH) sa zase pokúsia novelizáciou zákona o vysielaní a retransmisii zakázať vysielanie vianočných reklám pred 20. novembrom. Podľa Fronca nezodpovedalo vážnosti sviatkov, ak sa vianočné reklamy objavovali už od októbra a ešte aj "na Všechsvätých ich boli plné televízie".
Z celkovo 115 bodového programu je 96 návrhov zákonov, z toho 31 vládnych, 62 poslaneckých a tri predkladá výbor pre pôdohospodárstvo. V druhom čítaní parlament prerokuje deväť noriem, z toho sedem vládnych a dve poslanecké. Zákonodarný zbor bude rokovať aj o štyroch ústavných zmenách. Na zozname bodov je tiež päť návrhov medzinárodných zmlúv a dohovorov či dvoje tajné voľby. Na tejto schôdzi by sa mohla prerokovať aj správa o nákupe pandemickej vakcíny, pokiaľ ju stihne schváliť vláda.
