BRATISLAVA. Deficit Slovenského vodohospodárskeho podniku na protipovodňovej ochrane dosiahol ku koncu minulého roku približne 438,9 milióna eur. Ako pre TASR objasnila hovorkyňa ministerstva životného prostredia Jana Kaplanová, celková finančná potreba v programe protipovodňovej ochrany do roku 2010 bola vyčíslená na takmer 611,3 milióna eur.
Od zriadenia Slovenského vodohospodárskeho podniku v roku 1997 sa na investície do protipovodňovej ochrany použilo do konca uplynulého roku celkom 207,9 milióna eur. "Tieto finančné prostriedky sa použili na preventívne protipovodňové opatrenia na ochranu pred povodňami, ktorými sú najmä technické a biotechnické opatrenia v povodí, ktoré spomaľujú odtok vôd z povodia do vodných tokov," priblížila Kaplanová.
Smerovali tiež na výstavbu a rekonštrukciu retenčných nádrží, ochranných hrádzí, protipovodňových línií a zariadení na prečerpávanie vnútorných vôd, úpravu vodných tokov, ako aj budovanie poldrov.
V SR sa nachádza približne 70.000 kilometrov vodných tokov, z ktorých sa doteraz podarilo vyregulovať vyše 8200 kilometrov. Na tento účel by sa mali využiť aj prostriedky z fondov EÚ vo výške 132,8 milióna eur v rámci operačného programu životného prostredia na roky 2007 až 2013.
Medzi rizikové oblasti z pohľadu možného vzniku povodní patria horné časti povodia Myjavy a Laborca, povodia Ondavy, Tople, Cirochy, stredná časť povodia Torysy, povodie Popradu, ako aj Krupinice. Riziko predstavujú aj povodia Kysuce, hornej Oravy, Štiavnice, Slatiny, prítoky Ipľa, povodie Čierneho Hrona, ľavostranné prítoky horného Hrona i povodia malokarpatských tokov či pravostranné povodia stredného Váhu. Povodne môžu vzniknúť aj na Nitre a jej prítokoch, Žitave a strednom a dolnom Hrone, Rimave, Poprade.
