BRATISLAVA. Nájsť miesto v domove sociálnych služieb či zariadení pre dôchodcov bude možno v nasledujúcich rokoch ešte zložitejšie než v súčasnosti. Vyplýva to z vyjadrení cirkevných a súkromných poskytovateľov sociálnych služieb, ktorí sa obávajú zániku. Od vlani totiž zápasia s nedostatkom peňazí, pretože sa upravili pravidlá ich financovania. Súčasná kapacita domovov na Slovensku sa tak môže vraj zúžiť o stovky miest.
Zmeny priniesol zákon o sociálnych službách. Najväčšie ťažkosti spôsobuje súkromným a cirkevným organizáciám podľa ich zástupcov to, že samosprávne kraje im uhrádzajú peniaze za menší počet klientov než v minulosti. Namiesto krajov mali začať prispievať na náklady za starostlivosť jednotlivé obce či mestá, odkiaľ obyvatelia domovov pochádzajú.
Obce a mestá však tvrdia, že nemajú dostatočné zdroje. Výsledkom je, že do súkromných a cirkevných zariadení sa žiadatelia dostávajú len ojedinele, hoci domovy samosprávnych krajov, miest a obcí nedokážu vyhovieť všetkým žiadostiam o pomoc.
Poslanci parlamentu by na februárovej schôdzi mali rokovať o novele zákona o sociálnych službách. Podľa riaditeľa Arcidiecéznej charity v Košiciach Cyrila Korpesia však návrh novej právnej úpravy výraznejšie zlepšenie neprináša. "Neviem si predstaviť, čo bude do konca roka, alebo začneme zatvárať jedno zariadenie za druhým," zhrnul.
Podobne sa vyjadrila aj správkyňa nadácie Socia Helena Woleková. Situáciu podľa nej nebude možné zmeniť bez vytvorenia špeciálneho fondu na úhradu nákladov za pobyt v domove sociálnych služieb či zariadení pre seniorov.
Chýbajúce peniaze na sociálne služby potvrdil aj výkonný podpredseda Združenia miest a obcí Slovenska Jozef Turčány. "Dostatok finančných zdrojov na toto nie je," poznamenal. Rovnako ako Woleková aj on očakáva, že v budúcnosti bude zrejme potrebné hľadať nový model úhrad za sociálne služby.
Ministerstvo práce, ktoré pripravilo aktuálnu novelu zákona o sociálnych službách, však so zmenou financovania zatiaľ nepočíta. "Novela, ale ani samotný zákon o sociálnych službách nerieši zdroje pre financovanie sociálnych služieb," priblížila Daniela Rodinová z mediálneho odboru ministerstva. Zároveň upozornila, že od vlaňajšieho januára sa aj samosprávnym krajom rozšíril rozsah práce, napríklad o povinnosť zabezpečovať zariadenia podporovaného bývania. Tie odčerpávajú z balíka peňazí, ktorý pôvodne smeroval do súkromných a cirkevných zariadení. K rozvoju siete sociálnych služieb by podľa ministerstva mohli prispieť eurofondy.
Súkromné a cirkevné organizácie, nazývané aj ako neverejní poskytovatelia, majú k novele aj ďalšie výhrady. Tvrdia napríklad, že aj v prípade, ak sa k príspevku samosprávneho kraja dostanú, bude nižší, než dostávajú na svoju činnosť zariadenia vyšších územných celkov.
