Už jedno desaťročie sa strany Smer a SDKÚ voči sebe správajú ako úhlavní protivníci. No subjekty, ktoré sa navzájom chápu a vykresľujú ako protiklady, vykazujú aj identické prístupy - najmä keď sú v pozícii najsilnejšiej vládnej strany.
BRATISLAVA. Spôsob, akým chcela strana Mikuláša Dzurindu zvládnuť kauzu svojho financovania, i spôsob, akým chce strana Roberta Fica zvládnuť emisnú kauzu, sú v mnohom podobné a sú aj rovnako odsúdeniahodné.
Vďaka Aliancii Fair-play bolo už v roku 2004 známe, s čím má SDKÚ ako vládna strana veľký problém: jej 22 miliónový, dlho neuhrádzaný dlh, prevzala spoločnosť Soul, ktorá nielenže nevykazovala žiadnu činnosť, ale od svojho vzniku iba zvyšovala svoju hospodársku stratu. Napriek tomu dostala taký úver, ktorý Soulu dovolil nielen prevziať dlh SDKÚ, ale ešte zaplatiť za budovu strany viac než 27 miliónov korún.
SDKÚ to trvá už šesť rokov
Už pred šiestimi rokmi sa Aliancia Fair-play pýtala, kto vlastne požičal Soulu pani Bartovej toľké peniaze a vyzvala SDKÚ, aby túto operáciu vysvetlila, lebo „pre občanov je veľmi dôležité vedieť, že strana rieši svoje finančné problémy štandardne“.
Povedalo SDKÚ
Nám žiaden zákon nedáva povinnosti informovať o tom, aká je to firma a jednoducho sme to neurobili preto, že máme veľmi zlé skúsenosti z hľadiska škandalizovania... My sme si vedomí, že nesieme riziko politických nákladov takéhoto rozhodnutie. Ivan Mikloš, podpredseda SDKÚ, 9.októbra 2005
Necítim potrebu sa ospravedlňovať. Nikomu sme neublížili, nikomu nie sme dlžní ani jediný halier. Vzali sme si úver a ten úver sme splatili. Mikuláš Dzurinda, predseda SDKÚ, 26.januára 2000
Povedal Smer
Celý prípad uzatvárame bez ďalších vysvetľovaní a bez akýchkoľvek ďalších komentárov. Táto vec pre nás od pondelka večera prestane existovať, pokiaľ neprinesiete dôkazy, že sme predávali nevýhodne. Robert Fico, predseda Smeru, 12.mája 2009
Zavádzali nás. Snáď, keď mi minister prinesie do vlády materiál, mám elementárnu mieru dôvery, ale jednoducho to boli klamstvá. Robert Fico, predseda Smeru, 4.januára 2010
Odpoveď SDKÚ na seba nenechala dlho čakať. Sekretár SDKÚ Ivan Harman vyhlásil, že „vytváranie nezmyselných konštrukcií môže byť len dielom krachujúcej aliancie, ktorej zrejme vyschli granty, a preto sa snaží takýmto spôsobom na seba upozorňovať“.
Predseda strany potom k mantre hovorcu Maťka („Čo nám zákon ukladá zverejniť, bolo, je a bude každoročne zverejňované vo výročných finančných správach“), pridal ešte svoju vlastnú, typicky dzurindovskú floskulu: „Nemáme kauzu, nemáme problém... Vyrábate umelo fámy, stále viac sa strápňujete...“
Kým bola SDKÚ pri moci, všetky nepríjemné otázky odbíjala tvrdením, že postupuje presne podľa zákona a preto žiadna kauza podozrivého financovania strany neexistuje. Keď sa k moci a jej možnostiam dostala strana Smer, odbíjanie čoraz nepríjemnejších otázok už také jednoduché nie.
Na konci minulého týždňa bola SDKÚ prinútená, aby na otázky o svojom financovaní po šiestich rokoch odpovedala. Z toho, čo sme od predsedu Dzurindu a pokladníka Kuceja počuli, je jasné najmä to, prečo predstavitelia SDKÚ tak dlho mlčali - lebo model Soul mal pri financovaní strany širšie uplatnenie...
Aby SDKÚ mohla dostať od spoločnosti Sidónie Bartovej približne 50 miliónov, musela sa nájsť nielen banka, ktorá jej ich požičala, ale aj neznámy dobrodinec, ktorý za lombardný úver ručil svojím kontom.
Aby spoločnosť Allied Wings, so základným imaním 10-tisíc libier, mohla v roku 2000 požičať SDKÚ približne 15-miliónov Sk, opäť za ňou musel byť neznámy dobrodinec, lebo Allied, rovnako ako Soul, takú sumu jednoducho nemal. Jediný dobrodinec, ktorý je známy, je za firmou Destor Investments, ktorá takisto požičala SDKÚ milióny korún. Na otázku, kto je za Destor Investment, pokladník SDKÚ Igor Kucej odpovedal: „To som ja.“
Keď pokladník SDKÚ požičiava vlastnej strane, lebo je aj londýnsko-karibskou firmou, tak je jasné, že SDKÚ si je sama sebe dobrodincom. A že pôvodnú otázku, komu vďačí za pôžičku, vystriedala iná, oveľa horšia: odkiaľ vzala peniaze, ktoré - prostredníctvom firmy svojho pokladníka - požičiava sama sebe?
- Komu by dal Fico najradšej bozk na líčko? Prezradí Lukáš Fila.
- Na Ficovu udicu sa chytili všetci, komentuje Juraj Hrabko.
- Vyľakať sa môže zajac, nie politik, myslí si Zuzana Szatmáry.
Smer, model emisie
Vďaka týždenníku Trend bolo už v decembri 2008 známe, s čím má vláda Roberta Fica veľký problém: slovenské emisné limity predala za cenu „horúceho vzduchu“ absolútne neznámej firme Interblue Group, ktorá ich „za patričnú cenovú prirážku“ predala tomu, komu ich mohlo a malo predať už samotné ministerstvo životného prostredia. Vďaka tomuto článku aj ďalšie médiá - a napokon i opozičné strany - dospeli k záveru, že ide o krádež dvoch miliárd korún.
Odpoveď premiéra na seba nenechala dlho čakať. Na špeciálnej tlačovke v apríli 2009, Robert Fico v prítomnosti „generality“ Smeru (Paška, Kaliňák, Maďarič), vyhlásil, že zo strany opozície a médií ide o „klamstvá, svinstvá a špinavosti“, lebo v tomto prípade „minister životného prostredia rigídne, rigídne rešpektoval zákon“.
Neskôr k tomu pridal ešte typicky ficovskú floskulu: vraj by sme mali byť ministrovi Chrbetovi vďační za to, že za „fiktívne veci... za niečo, čo neexistuje“ získal pre Slovensko „celé dve miliardy slovenských korún“. Podľa Fica žiadna emisná kauza neexistuje, sú iba „kriváctva médií a politikov“, ktorými sa snažia škodiť vláde, a to aj za tú cenu, že škodia republike.
Otázky dlho odbíjali
Pretože Smer je pri moci, všetky nepríjemné otázky odbíja arogantnými tvrdeniami, ktoré si navzájom odporujú, ale predseda najsilnejšej vládnej strany ich vždy vyhlasuje ako konečnú a definitívnu pravdu. V priebehu roku 2009 bolo odbíjanie nepríjemných otázok čoraz ťažšie, lebo narastalo množstvo informácií, ktoré o tejto záležitosti získali redakcie i politické strany.
Pod ich tlakom sa nielen ministri SNS, ale aj predseda najsilnejšie vládnej strany, mnohými lžami usilovali zakamuflovať podstatu kauzy: emisné kvóty, čiže aktíva štátu, boli predané tak, aby sa dve miliardy korún dostali k ľuďom, ktorí sú schovaní za garážovou firmou.
Keď najsilnejšia vládna strana nekoná vo verejnom záujme, ale je dobrodincom neznámych osôb za neznámou a netransparentnou firmou, tak je dobrodincom na účet republiky a jej občanov. Novoročná sťažnosť premiéra, že ho ľudia z rezortu životného prostredia zavádzali, lebo predkladali do vlády „klamstvá“, je falošná, lebo on sám v tejto kauze klamstvá nielen obhajoval, ale aj produkoval a šíril. Také niečo robí predseda strany iba vtedy, keď pomáha strane a sebe samému.
Mikuláš Dzurinda cúva, Robert Fico nemusí
Keď sa v roku 2004 konal kongres SDKÚ, strana musela riešiť problém s fiktívnymi darcami. O „darcoch“, ktorí oznámili, že strane nič nedali, vyhlásila, že to tvrdia iba preto, lebo sú v konflikte s SDKÚ. Na žiadosť, aby mená takých „darcov“ zverejnila, predviedli dzurindovci svoj typický prístup. Generálny sekretár Harman novinárov požiadal, nech si počkajú na tlačovku po kongrese. Na tlačovke im predseda Dzurinda oznámil, že mená nepozná, ale v strane ich „poznajú tí, ktorí ich poznať majú“. Keď sa novinári obrátili na hovorcu, tak im povedal, že všetko, čo SDKÚ mala k tejto veci povedať, už povedala...
Nepríjemné ústupky
Tak postupovala strana v čase, keď bola druhé funkčné obdobie najsilnejšou vládnou stranou. Starý návyk SDKÚ neodpovedať, ale deklarovať, že všetko už bolo povedané a všetko je uzavreté, sa prejavil aj minulý týždeň. Po prvom Ficovom obvinení predseda Dzurinda predstúpil s tým, že SDKÚ na otázky financovania odpovedať nedokáže a ani odpovedať už nebude. Po troch dňoch musela strana i jej predseda z tohto postoja vycúvať, lebo zistili, že si ho už nemôžu dovoliť. Náhla ochota „vytrvalo odpovedať na všetky otázky“ sa v SDKÚ objavila preto, lebo inú únikovú cestu zo zložitej situácie nemá.
Štyri a pol mesiaca pred voľbami, v novej konkurenčnej konštelácii, už nemôže voličom povedať, čo im hovorí od roku 2000: Berte, alebo nechajte tak! Možnosť, že by ju sympatizanti nechali a vzali inú ponuku, je taká pravdepodobná, ako nikdy doteraz. Strana Mikuláša Dzurindu sa skorigovala, lebo je pod tlakom svojich voličov. Otvorenou otázkou zostáva, ako ďaleko v sebakorekcii zájde – najmä ak Robert Fico splní to, čo ohlasuje a príde s ďalšími „šokujúcimi“ informáciami.
Pohoda pre Smer
Na rozdiel od SDKÚ je Smer v v komfortnej situácii, lebo jeho sympatizanti nemajú problém s kauzami strany. Tak ako pred 15 rokmi, keď voliči HZDS nevytvorili ani najmenší tlak, aby Mečiar skorigoval spôsob vládnutia, ani dnešní voliči Smeru neovplyvňujú smer výkonu moci, lebo ani najväčšie kauzy nie sú pre nich dôvodom na zmenu postoja, ktorý by zaznamenali prieskumy preferencií.
Keď bol premiérom šéf HZDS, verejná mienka nefungovala, lebo sa rozpadla na dve. Po každom vládnom prešľape sa hneď „žartovalo“, o koľko stúpnu preferencie najsilnejšej vládnej strany. Dnes po vládnych prešľapoch preferencie najsilnejšej vládnej strany nerastú - ale iba preto, lebo sú tak vysoké, že nemajú kam.
Marián Leško
Ako vláda plní sľub bojovať proti korupcii a veľkej ekonomickej kriminalite
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 1 do 7), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub odhaľovať kauzy predošlej vlády
Čo sľúbili: Premiér Robert Fico chce pokračovať vo zverejňovaní káuz spojených s bývalou vládou. (...) „Zoznam je nekonečný," povedal včera po rokovaní vlády. Podľa Fica sú na Slovensku v obehu miliardy špinavých korún.
Zdroj: SME, 9.11.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Odhaľovanie káuz akejkoľvek vlády, resp. získanie dôkazov a oboznámenie verejnosti s faktami prispeje k transparentnosti v spoločnosti.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Po prešetrovaní súčasnou vládou neboli doteraz trestno-právne uzavreté žiadne kauzy minulej vlády. Ministerstvo financií podalo dve trestné oznámenia v súvislosti s oddlžovaním zdravotníckych zariadení spoločnosťou Veriteľ. Ministerstvo hospodárstva podalo trestné oznámenie na neznámeho páchateľa v súvislosti s privatizáciou SPP, aj keď Najvyšší kontrolný úrad zistil, že osobnú zodpovednosť nemožno vyvodiť. Vyšetrovanie podozrení z tunelovania pri stavbe tunela Branisko viedli k obvineniu desiatich manažérov cestnej spoločnosti, z ktorých niekoľko bolo nominantmi SDKÚ, dominantnej strany predošlej vlády. Žaloba bola podaná aj v prípade predaja vodnej elektrárne Gabčíkovo v rámci privatizácie Slovenských elektrární.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
