BRATISLAVA. Ústav pamäti národa pripravuje na Generálnu prokuratúru SR ďalšie podnety pre podozrenie zo spáchania zločinov proti ľudskosti. Bude žiadať prešetriť zbavovanie osobnej slobody v politických procesoch proti veriacim a podnety v súvislosti so zbavovaním života, osobnej slobody a majetku roľníkov počas násilnej kolektivizácie.
"V súčasnosti sa vypracúva dokumentácia, predovšetkým v tých veciach, kde je možné postaviť podnety tak, že ide o zločiny proti ľudskosti, lebo všetky iné zločiny by už boli v súčasnej dobe premlčané," povedal na dnešnej tlačovej konferencii predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský.
Ako dodal, ide o náročnú prácu, ktorá je zatiaľ v prípravnom štádiu. Petranský sa nechce zaväzovať ku konkrétnemu termínu podania. "Boli by sme radi, keby to bolo tento rok. Ak sa to nepodarí, tak budúci rok," konštatoval Petranský.
Prípady proti ŠtB
Do roku 2007 nepodal Ústav pamäti národa generálnej prokuratúre ani jeden podnet pre podozrenie zo spáchania trestného činu, hoci mu túto povinnosť ukladá zákon. Zmeny nastali po nástupe Petranského. Od roku 2007 inicioval ÚPN individuálne podnety v prípade šiestich podozrení, že bola ŠtB zodpovedná za smrť nevinných ľudí.
Okrem toho podal v roku 2008 zásadný podnet v súvislosti s usmrtením 42 civilných osôb na slovensko-rakúskej hranici v rokoch 1948 až 1989. "Sme presvedčení, že v týchto prípadoch boli spáchané zločiny proti ľudskosti, ktoré nemôžu byť premlčateľné," uviedol Petranský.
Vyšetrovacie orgány zatiaľ neuzavreli ani jeden z týchto podnetov. Petranský však verí, že sa im podarí odhaliť vinníkov.
Nejasné úmrtia
V roku 2007 doručil ÚPN generálnej prokuratúre štyri podnety. Žiadal prešetriť vraždu Floriána Gaála, ktorý vraj bol v roku 1952 zavraždený pri výsluchu ŠtB v Bratislave. Trestné stíhanie bolo v roku 2008 prerušené bez vypátrania páchateľa, v prípade nových skutočností môže byť znova otvorené.
Prokuratúra sa zaoberala i prípadom tajne vysväteného kňaza Milana Gona, ktorý počas súdnej väzby v roku 1979 zomrel po páde zo stavby. V júni 2008 však podnet odstúpila Vojenskej obvodovej prokuratúre v Bratislave.
Katolícky duchovný Štefan Polák bol zavraždený v roku 1987, vo februári 2008 rozhodol vyšetrovateľ policajného zboru z Trnavy o pokračovaní trestného stíhania.
Valéria Matulayová bola podľa ÚPN v roku 1961 fyzickým i psychickým násilím a mučením prinútená k vykonštruovanému priznaniu. Neskôr na dôsledky mučenia zomrela. Prokurátorka Generálnej prokuratúry SR podnet v máji 2008 uložila.
V októbri minulého roka podal ÚPN na GP SR ďalšie dva podnety. Žiadal obnoviť prešetrenie nevyjasneného úmrtia tajne vysväteného kňaza Přemysla Coufala z roku 1981. Prokurátorka využila predĺženie lehoty na rozhodnutie.
Ústav požiadala aj o obnovenie vyšetrovania nevyjasneného úmrtia Milana Košeckého z roku 1988. V tomto prípade postúpila generálna prokuratúra podnet Najvyššiemu štátnemu zastupiteľstvu v Českej republike, pretože skutok sa stal v Brne.
Úrad je bez budovy už sedem rokov
Ani po siedmich rokoch od svojho vzniku nemá Ústav pamäti národa vlastnú budovu. Štát mu mal pritom poskytnúť vlastné priestory zo zákona. "Do značnej miery to zbytočne komplikuje našu činnosť, keďže sa náš archív nachádza na inom mieste v Bratislave," uviedol na dnešnej tlačovej besede predseda správnej rady Ústavu pamäti národa Ivan Petranský. V súčasnosti pôsobí ústav v provizóriu na Námestí slobody v Bratislave, v budove Ministerstva dopravy, pôšt a telekomunikácií SR. Archív má na Miletičovej ulici.
Z priestorov na Námestí SNP v centre Bratislavy sa musel ÚPN odsťahovať v septembri 2008, ministerstvo spravodlivosti ich potrebovalo pre bratislavské súdy. Podľa Petranského je budova už vyše roka prázdna. Výpožička od ministerstva dopravy bola jedinou prijateľnou možnosťou, ktorú vláda ponúkla ústavu, aj keď oddelený archív v prenajatých komerčných priestoroch zvyšuje náklady ÚPN. Podľa Petranského išlo v ostatných prípadoch o nevhodné priestory, ktoré by si vyžadovali obrovské investície. "Obávam sa, že v dohľadnom čase nebude a nie je ochota túto vec riešiť v zmysle zákona," hovorí Petranský. Právnik ÚPN v súčasnosti skúma ďalšie možnosti, hovoriť o žalobe na Slovenskú republiku je predčasné. "Bolo by to až posledné krajné riešenie po vyčerpaní všetkých ostatných možností. V súčasnosti nechceme ísť touto cestou, konštatoval Petranský.
V júli 2009 vláda rozhodla, že budovu na bratislavskom Námestí SNP, kde kedysi sídlil ÚPN bude využívať Ústavný súd SR. Priestory patria ministerstvu spravodlivosti, ÚPN sa musel vysťahovať do konca septembra 2008. Uvoľnenie budovy pre potreby rezortu inicioval exminister spravodlivosti a súčasný predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin, ktorý zároveň predsedá Súdnej rade SR.
sita
