Šéf prezidentskej kancelárie Milan Čič bol pri jej štátniciach aj pri vymenovaní za sudkyňu. Včera mu doniesla list, v ktorom sa funkcie vzdala. JANA DUBOVCOVÁ hovorí, prečo po dvadsiatich rokoch odchádza z justície.
Prečo ste sa vzdali funkcie sudkyne?
„Nebolo to jednoduché rozhodovanie a netrvalo jeden deň. Keby sa v justícii normálne vyvíjali pomery , tak by som sudkyňou ešte niekoľko rokov ostala. Dospela som k názoru, že pomery v súdnictve sa nedajú zlepšiť ani zmeniť zvnútra justície a zároveň, že zmenu nevyhnutne treba urobiť. Napokon som sa dopracovala k tomu, že ak sa má nejaká zmena stať, tak musí prísť zvonka."
Čiže?
„Jediná cesta ako dosiahnuť zmenu, je pokúsiť sa ovplyvniť politiku. Aby politici začali citlivejšie vnímať rozhranie medzi súdnou a výkonnou mocou a aby sa demokracia začala využívať podľa jej obsahu a nielen formalisticky."
Kedy ste začali o odchode uvažovať?
„Zlomom sa stal 23. jún 2009. Deň , keď prezident vymenoval ani nie do 24 hodín, po všetkých peripetiách týkajúcich sa volieb, za predsedu najvyššieho súdu Štefana Harabina. Keď všetci ústavní činitelia ignorovali hlas verejnosti, aj niektorých sudcov, pochopila som, že problém prerástol súdnictvo, že je oveľa závažnejší a že sa nebude dať riešiť iba zvnútra súdnictva. Sama som si však dlhšie nechcela pripustiť, že jediná možnosť ako sa pokúsiť o zmenu je politická cesta."
Prečo ste sa rozhodli kandidovať za SDKÚ? Ministerka spravodlivosti a aj iní kritici vás skôr spájali s KDH.
„To je jasný dôkaz o tom, ako to funguje. Niekto si niečo vymyslí a potom sa to podsúva ako fakt a vy už potom môžete hovoriť čo chcete. Doposiaľ som nikdy nemala so žiadnou politickou stranou a ani politikmi kontakty a nebola som s nikým politicky spojená."
Prečo teda SDKÚ?
„S programom opozičných strán sa viem zladiť. Sú tu strany, ktoré skutočne zavádzali protikorupčné opatrenia aj do praxe. KDH? Ich program týkajúci sa súdnictva poznám a je dobrý, ale jeho prioritou je skôr trestné právo a poriadok a ja som vždy skôr inklinovala k projektom, zameraným na znižovanie možností korupcie inou cestou. Napríklad zefektívňovaním činnosti súdov , riešením organizácie ich práce , pracovných podmienok a zavádzaním protikorupčných opatrení , ako je napríklad náhodné prideľovanie spisov a podobne. Tieto činnosti sme robili so štátnou tajomníčkou Luciou Žitňanskou na ministerstve spravodlivosti, ktoré viedol Daniel Lipšic. Takže aj teraz by som sa radšej zamerala na zmeny takéhoto charakteru a pokračovala v nich. A to patrí medzi priority práve SDKÚ."
Aké miesto by ste mali mať na kandidátke?
„Mala by som byť v prvej desiatke, ale presne zatiaľ neviem."
Dubovcovej voľba je pochopiteľná, ale má riziká, varuje Lukáš Fila.
Od kedy ste začali so stranou diskutovať o spolupráci?
„Koncom leta som dostala od Lucie Žitňanskej signál, aby som zvážila, či nemám záujem pracovať v oblasti právo, spravodlivosť, právny štát . A tak som to začala zvažovať. Neskôr, koncom roka už prišla aj konkrétna ponuka ísť na ich kandidátku, samozrejme ako nezávislá. Moje rozhodovanie bolo veľmi ťažké, pretože ako sudkyňa sa profesne realizujem, mám zabezpečené určité istoty, mám odstup od politiky. To všetko zohrávalo rolu, ale napokon ten pocit, že v justícii sú veci zle rozbehnuté a že sa treba pokúsiť o zmenu, prevážil."
Lanáril vás aj Daniel Lipšic?
„Ja som sa s ním skutočne najmenej štyri roky nevidela, ani nerozprávala. Náš vzťah bol pracovný a po skončení práce išiel každý z nás svojou cestou."
Zákon vám neprikazuje odísť z justície. Prečo ste sa tak rozhodli?
„Keď som skonštatovala, že politika je zrejme jediný priestor na ovplyvnenie vecí, a že veci ovplyvňovať chcem , tak som si povedala, že kompromis pre mňa neprichádza do úvahy. Nemôžem byť súčasne sudkyňou aj flirtovať s politikou."
Ale do parlamentu sa možno ani nedostanete.
„Je to riziko, ktoré musím prijať. Sudcovskú funkciu si vysoko vážim. Preto považujem za korektné, aby som sa už v tomto momente, keď som sa rozhodla uchádzať sa o miesto v politike, sudcovskej funkcie vzdala. Veď som už v tejto fáze vstúpila do rokovaní a vzťahov s politikmi a politickou stranou. Podľa mňa je pre sudcu neprijateľné, aby mal kontakty s politikmi a tieto kontakty sa v mojom prípade teraz po ponuke poslaneckého miesta, ktorú som prijala, už začali."
Čo ak to nevyjde?
„Budem si musieť vyriešiť svoju existenciu. Budem robiť niečo iné, možno poradenstvo."
Aj ministerka spravodlivosti je sudkyňou. Jej predchodca tiež, rovnako štátny tajomník. V čom je rozdiel medzi vami?
„Predtým, ako ich strany nominovali do politických funkcií, museli sa s nimi títo sudcovia dostať do kontaktu. Bez neho by nemohli byť nominovaní. Oni takto fungujú , a tak si zrejme myslia , že aj iní tak fungujú. Ja nie. Na to, si príliš vážim sudcovskú funkciu a jej nezávislosť. Je pravda, že týmto plávaním z funkcie do funkcie, sudcovia plavci neporušujú zákon. Ale aj to je jeden z príkladov formálneho používania právnych predpisov bez uplatnenia právnych princípov. Ide o formálnu demokraciu bez jej skutočného obsahu. Keby títo sudcovia mali cit pre sudcovskú funkciu a pre nezávislosť súdnej moci, cítili by, že byť sudcom , aj keď s prerušeným výkonom funkcie, a súčasne byť v politickej funkcii sa vylučuje, prinajmenšom po ich návrate z vysokej politickej funkcie do talára. Mne to je jasné, cítim to tak."
Patrili ste k nemlčiacej menšine kritických sudcov. Nebudú vaši kolegovia brať vaše rozhodnutie ako zradu?
„Táto skupina, o ktorej hovoríme, urobila všetko čo mohla, ale zatiaľ bez úspechu. Poznajú ma, vedia, že sa nemôžem zmieriť s takýmto výsledkom a že budem hľadať, ako sa dajú veci pohnúť ďalej. Pochopia ma."
Pri petícii Päť viet i ďalších aktivitách sudcov sa ozývali kritici, že ste hlasom opozície a politikárčite. Nedá im teraz za pravdu?
„To boli naše hlasy zvnútra súdnictva. Tí, ktorí to hovoria, zrejme sami fungujú presne tak, ako to popísali. Keby sme tak fungovali my, tak teraz nepociťujem potrebu definitívne sa vzdať sudcovskej funkcie, ak chcem robiť politiku. My politické kontakty nemáme, cielene sa im vyhýbame, a nepestujeme ich. Je pravda, že v rámci presadzovania reformy súdnictva a jej realizácie boli niektorí z nás na pracovnej stáži na ministerstve. Po skončení pracovnej úlohy sa vzťahy skončili. Napríklad aj ja som bola na stáži, ale nie v politickej funkcii , ktorú by som prijala ako nominantka politickej strany."
Súdnictvo potrebuje zrejme úplnú očistu. Ako sa dá dosiahnuť?
„Otázka je, či ju potrebuje, či sa to dá urobiť a ako?"
Potrebuje ju teda?
„Určite, lebo to bezduché formalistické používanie zákonov sa netýka len politikov, ale aj sudcovia nám ukázali, že v niektorých prípadoch to tiež tak robia. To je nešťastný výsledok a formalistický prístup, ktorý treba zmeniť od základu."
Ako?
„Nie je možné, aby sme 1300 sudcov naraz vymenili. To je utópia. Ale bude potrebné sa zamyslieť nad tým ako možno dosiahnuť, aby postupne došlo ku kvalitatívnej obmene rozhodujúcej časti sudovského stavu. Kľúčové sú výberové konania. O dnešných už aj vrabce na stromoch čvirikajú, že sa zneužívajú."
Ak sú kľúčové výberové konania, tak tá obmena môže trvať roky.
„Pôvodne bola reforma nastavená tak, že by trvalo osem až desať rokov kým by došlo k postupnej obmene podstatnej časti sudcovského stavu prirodzenou cestou. Teraz je stav taký uzavretý až sa zdá, že normálnym spôsobom sa doňho nedá preniknúť. Výberové konania , aj kreovanie sudcovských samosprávnych orgánov sú problémy, ktoré sa budú musieť nanovo riešiť, lebo terajšie riešenie sa neosvedčili. Prax v posledných dvoch rokoch jasne ukázala , aké možnosti zneužitia poskytli. Náš najväčší problém však je, že ak sa podarí vytvoriť nový mechanizmus a ostane v rukách ľudí, ktorým princípy demokracie nič nehovoria, tak problémy nám ostanú tiež. Preto je taký dôležitý výber ľudí."
Veľká časť sudcov bola v justícii ešte pred touto volebnou koalíciou. Prečo sa až po roku 2006 začalo prejavovať, že situácia v justícii je zlá?
„Podľa mňa sudcovský stav a nielen on, nepochopil postavenie súdnej moci v rámci deľby štátnej moci. Síce sa tu viac ako desať rokov hovorilo o nezávislosti súdnej moci a sudcu , ale ako keby sme v praxi je nezávislosť chápali iba veľmi zúžene. Niektorí sudcovia sa správajú tak, ako keby sa nezávislosť týka len ich rozhodovania. Ak by sudcovia v trojdelení štátnej moci pochopili svoju úlohu v celom rozsahu , tak by nemohli považovať situáciu, keď sudca kritizuje správu súdu, teda výkonnú moc, za priestupok voči súdnej moci a za porušenie základných povinností sudcu. A nesprávali by sa ako podriadení ministra spravodlivosti, prípadne predsedu súdu , ale správali by sa ako rovnocenní partneri výkonnej moci. To teraz nerobia."
Bolo to tak vždy?
„Neviem. Keď sme v 90. rokoch začali s presadzovaním nezávislosti, tak všetci sudcovia za to boli a tvárili sme sa, že vieme o čom hovoríme. Teraz sa ukazuje, že keď sudcovia ako záruku nezávislosti dosiahli určité materiálne podmienky, tak ako keby tie ostatné atribúty nezávislosti už ani nevnímali. Zvonka sa môže zdať, že sudcovia dostali svoj plat, svoju istotu a ostatné ich už nezaujíma."
Nie je to aj o tom, že za ministrovania Štefana Harabina sa sudcom po prvý raz vyplatili štrnáste platy. Nie je aj to dôvod, prečo ho nekritizujú?
„To je dizajnový klam. Trináste a štrnáste platy boli v zákone od roku 2002, a mali sa vyplácať od v zákone stanoveného času. Štát štrnáste platy nezabezpečil v určenom čase s odôvodnením, že zatiaľ na to nie sú v štátnom rozpočte peniaze. Keď Ústavný súd povedal, že nevyplácanie je v rozpore s ústavou, tak sa ten rozpor odstránil doplatením štrnástych platov. Fakt je, že ku tomu došlo až za Harabina, to ale neznamená, že to bol on, kto dal sudcom doplatenie."
Dá sa teda povedať, že si tým sudcov kúpil?
„Ak to sudcovia vnímajú tak, že Harabin im vybavil platy a preto ho oslavujú, tak áno."
Čím iným by to mohlo byť, že podporujú?
„Neviem. Musia to povedať tí sudcovia, ktorí ho podporujú. Ja ho nepodporujem."
Prečo?
„Lebo sa nezodpovedal ako sudca za to, za čo by sa podľa mňa každý sudca zodpovedať mal. Nepáči sa mi, že o ňom vyšlo najavo, že ako trestný sudca mal dôverný telefonát s podozrivou osobou, ani to ako vystupoval v parlamente voči Danielovi Lipšicovi, pretože z jeho prejavu a z toho ako ho viedol som nadobudla pocit, že rozlišuje ľudí podľa ich pôvodu. Ak sa takto správa sudca, je to neprijateľné. A okrem toho klamal, verejne bez akéhokoľvek zaváhania. To nemôže byť symbol spravodlivosti. A sudcovia nič. Nebrali ho na zodpovednosť, vraj preto, lebo vtedy mal prerušený výkon sudcovskej funkcie. Na druhej strane mu bolo umožnené tiež v čase, keď mal prerušený výkon sudcovskej funkcie, ako úradujúcemu ministrovi kandidovať na funkciu predsedu súdu, ktorú môže vykonávať iba sudca. V tom vidím konflikt, keď sa na tú istú osobu vzťahujú práva sudcu, ale povinnosti nie. To všetko je v etickej rovine choré, aj keby to v právnej rovine bolo dovolené. Tento morálny rozmer sudcovia vôbec nezvládli. Rovnako ako samotný akt volieb a všetko, čo s nimi súviselo."
Na jeseň minulého roka sa zdalo, že sa už začína medzi sudcami niečo hýbať. Petíciu Päť viet podpísalo vyše sto sudcov. Prečo aktívna ostala zhruba len desiatka?
„Skupina sudcov je aktívna stále. Majú cit pre uplatňovanie demokratických princípov. Ale ukázalo sa, že v skutočnosti nemajú reálny dosah na výsledok. Zoberte si, že 11-tisíc ľudí podpísalo na internete výzvu Červená pre Harabina, niekoľko sto ľudí prišlo na námestie a nemalo to žiadnu váhu a nestálo to ani za žiadnu odpoveď ústavných činiteľov. Moji kolegovia verili, že ak upozornia na tieto nezrovnalosti, tak sa niečo stane. Nestalo sa nič. Dokonca naopak, teraz jedného po druhom pri každej možnej , aj nemožnej situácii šikanujú alebo sa voči nim dávajú nezmyselné disciplinárne návrhy. Skupina sudcov, ktorí s touto situáciou nesúhlasia sa teraz nepotrebuje verejne vyjadrovať, keď si pripraví program o tom, čo treba zmeniť , tak nám ho ponúkne. Ja , ak sa mi podarí do tej politiky dostať, ho budem presadzovať."
Už teraz je v moci sudcov, aby odvolali svojich nominantov do Súdnej rady.
„Považujem to za úplné zlyhanie sudcov. Majú síce málo nástrojov, ale ani tie, ktoré majú a mohli by nimi ovplyvniť dianie, nevyužili."
Čo si má teda človek myslieť o súdnictve?
„Človek si môže myslieť, že všetci politici, sudcovia a politické strany sú odtrhnuté od reálneho života a pravdepodobne neverí, alebo má malú dôveru, že im ide o normálnu demokraciu a o spravodlivosť. Človek, ktorý to len z diaľky sleduje, si k nám asi veľkú dôveru nemôže vybudovať. Chcem sa pokúsiť zmeniť tieto veci. Chcem dosiahnuť, aby sa niektoré veci u nás už v budúcnosti nedali vybaviť vetou neporušil som zákon a takto sa ospravedlní aj očividný prešľap."
Spájate svoje meno s SDKÚ v čase, keď má vážne problémy vysvetľovať pozadie svojho financovania. Zvažovali ste to pri rozhodovaní?
„Samozrejme, veď to sa nedalo nezvažovať, keď premiér vyšiel s tými informáciami. Ja sa však pri posudzovaní nemôžem zbaviť doterajšieho spôsobu svojho myslenia, v tomto sa nemôžem zbaviť talára. Preto som to celé zvažovala tak, že som hľadala fakty a logické súvislosti medzi nimi a to som hodnotila. Nie podozrenia a domnienky, hľadala som realitu."
A na čo ste prišli?
„Skonštatovala som, že celé je to postavené politicky veľmi šikovne, ale čo sa týka faktov a ich vzájomnej súvislosti , momentálne to pre mňa , podľa toho, čo bolo zverejnené, vyzerá skôr tak, že je to postavené na vode. Pamätám si, čo bolo v roku 2000 a viem, že sa vtedy pripravovala reštrukturalizácia bánk, do čoho vtedajšia vláda dávala alebo mala dať nemalé peniaze z rozpočtu . Neviem si predstaviť, že v tom období by predseda vlády šiel do nejakej banky, aby si požičal peniaze, alebo zobral úver pre stranu, ktorú zakladá. Ako by to potom vysvetľoval ? Keď sa v tom čase zo štátneho rozpočtu plánovali alebo rozbiehali projekty na to, aby štát zaplatili miliardy dlhov po predchádzajúcej vláde?"
SDKÚ si teda peniaze požičala. Bolo to podľa vás transparentné?
„Je jasné, že to, ako vtedy peniaze zohnali, dnes už budú vysvetľovať ťažko. V tom, čo bolo zverejnené som sa nedočítala nič o tom, z čoho vyplýva konštatovanie, že to boli nelegálne, čierne peniaze z provízií. Fakty o firmách , sídle, ich základnom imaní a personálnom obsadení sú verejné údaje, ktoré by mal obsahovať každý obchodný register, ale ďalšie dôležité údaje o hospodárení týchto firiem, o ich obrate zverejnené neboli. Z toho, čo bolo zverejnené neviem zistiť, či firmy mali alebo nemali prostriedky na to, aby ich mohli požičať. Podľa zverejnených údajov boli pôžičky vrátené, alebo ich vracajú a neboli odpustené. Takže obvinenie je nelogické. Pravdepodobne to transparentné nebolo, ale to ešte automaticky neznamená, že tie transakcie boli aj nedovolené."
Budete si pýtať vysvetlenie aj od vedenia strany?
„Opýtala som sa na to Lucie Žitňanskej. Je docentkou obchodného práva a videla dokumenty. Ubezpečila ma, že z toho čo videla usúdila, že tie pohyby možno neboli šťastne urobené, ale napriek tomu sa z nich nedá vyvodiť prepojenie na čierne peniaze a provízie. Nemám dôvod neveriť jej úsudku."
Ak sa jej slová nepotvrdia?
„Je to vo mne otvorené. Ak by sa preukázalo faktami, že niečo nie je v poriadku, a poriadok sa ani nerobí, tak stále som slobodný človek. Keby sa stalo, že moje pochybnosti, by boli veľké a neodstrániteľné, tak vždy môžem skončiť spoluprácu."
Ako človek mimo politiky si myslíte, že SDKÚ dobre odkomunikovala túto kauzu?
„Spočiatku určite nie. Možno boli zaskočení, ale nebola to dobrá reakcia, keď neodpovedali. Verím tomu, že už to odkomunikujú lepšie."
O politike sa hovorí, že je to špinavá hra. Neobávate sa toho?
„Obávam. Nemám predstavu, ako to funguje. Beriem na seba to riziko, že možno budem sklamaná a budem musieť riešiť veci, ktoré som v živote neriešila. Som presvedčená, že ak narazím na niečo, čo bude pre mňa z princípu neprijateľné, tak sa rozhodnem a nechám to tak. Nemohla by som dlhodobo fungovať v rozpore so svojím svedomím. Na druhej strane vždy nesiem zodpovednosť za svoje rozhodnutia a snažím sa plniť sľuby a dokončovať prácu."
Ministerka ju kritizuje, kolegovia rešpektujú
V minulej kampani stavili na futbalového rozhodcu, teraz na sudkyňu. Voličov má prilákať Jana Dubovcová.
BRATISLAVA. SDKÚ pri hľadaní nových tvárí siahla najprv po ekonómovi Eugenovi Jurzycovi, teraz po sudkyni Jane Dubovcovej. Tá sa včera vzdala funkcie. Zanikne jej koncom mesiaca.
Doteraz tak nespravil ani jeden zo sudcov, hoci aj ministerka spravodlivosti Viera Petríková, jej predchodca Štefan Harabin alebo štátny tajomník Daniel Hudák sú sudcami. Sudcovskú činnosť si len prerušili.
Bude vo vrcholovom tíme
Predseda SDKÚ Mikuláš Dzurinda považuje príchod Dubovcovej za „výnimočnú chvíľu“. Aké bude mať miesto na kandidátke, neprezradil. Povedal, že patrí medzi siedmich členov vrcholového tímu na parlamentné voľby. Okrem Dzurindu a Jurzycu sú v ňom aj podpredsedovia strany. Dubovcová podľa neho osloví voličov mravným a morálnym kreditom. „V tomto slova zmysle vklad Dubovcovej nielen do politiky parlamentnej, ale celkovo, bude výrazný,“ povedal.
Opačne hodnotí sudkyňu ministerka Petríková. Jej odchod považuje za dobrú správu pre súdnictvo. Zvlášť, ak „politickú agentku SDKÚ“ bude nasledovať niekoľko jednotlivcov, ktorí rovnako robia v poslednom období politické kampane v talári. Vlani v novembri počas mimoriadnej schôdze, na ktorej opozícia odvolávala Petríkovú, hovorila ministerka o Dubovcovej ako o „kamarátke“ Daniela Lipšica z KDH.
Petríková na otázky, či nepovažuje za problém, ak sa z ministerskej funkcie, do ktorej ju nominovalo HZDS, vráti na súd, neodpovedala. Hovorí však, že sa včera potvrdilo dlhoročné prepojenie Dubovcovej na opozičných politikov. Ukázalo sa vraj aj to, že disciplinárny návrh voči sudkyni bol „odôvodnený a zákonný“.
Dubovcová mu čelila niekoľko dní za svoje názory, ako aj za to, že sa pridala k iniciatíve Červená pre Harabina. Predseda bystrického súdu po medializácii disciplinárny návrh stiahol. Dubovcovej sa zastal aj premiér.
Dubovcová patrila k sudcom, ktorí sa snažili o zmenu súdnictva. „Táto skupina urobila všetko, čo mohla, ale zatiaľ bez úspechu,“ hovorí Dubovcová, ktorá verí, že jej „nemlčiaci“ kolegovia ju pochopia. „Poznajú ma, vedia, že sa nemôžem zmieriť s takýmto výsledkom a budem hľadať, ako sa dajú veci pohnúť ďalej,“ povedala.
Pre kolegov to nie je zrada
Bystrického krajského sudcu Juraja Babjaka informácia o jej odchode z justície zaskočila. „Je mi ľúto, že odchádza, ale zrejme dobre zvážila, že pre vývoj právneho štátu je potrebnejšie, aby sa pre budúcnosť jej odbornosť a charakter uplatnili v politike,“ povedal. Babjak odchode neuvažuje.
Rovnako ani trnavský sudca Dušan Čimo. „Môžem to len rešpektovať. Je to strata pre sudcovský stav,“ myslí si sudca, ktorý si uvedomuje, že len zvnútra sa zmena súdnictva urobiť nedá.
Veronika Prušová
Beata
Balogová
