Pezinský primátor nesúhlasí so skládkou ako verejnoprospešnou stavbou

Pezinský primátor Oliver Solga nesúhlasí s návrhom troch členov Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu, ktorí sa zhodli, že požiadajú bratislavského župana Pavla Freša o zaradenie pezinskej skládky k územného plánu Bratislavského samosprávneho kra

BRATISLAVA. Pezinský primátor Oliver Solga nesúhlasí s návrhom troch členov Združenia miest a obcí Malokarpatského regiónu, ktorí sa zhodli, že požiadajú bratislavského župana Pavla Freša o zaradenie pezinskej skládky odpadov ako verejnoprospešnej stavby do záväznej časti územného plánu Bratislavského samosprávneho kraja (BSK). "Jednoznačne sme proti, nemôžu predsa starostovia iného mesta žiadať, aby v inom meste bola skládka," reagoval pre TASR Solga. Zdôraznil, že proti tomuto návrhu bude aj ako poslanec BSK a podpredseda komisie územného rozvoja. Konanie svojich kolegov označil za nefér. "Nemôžu o nás bez nás rozhodovať."

Požiadavku vzniesli zástupcovia mesta Svätý Jur a obcí Viničné a Slovenský Grob. Odôvodnili ju tým, že ide o zhotovenú a skolaudovanú stavbu regionálnej skládky odpadov, spĺňajúcu všetky požiadavky. Pezinská skládka tiež podľa nich riešila neúnosnú situáciu v odpadovom hospodárstve malokarpatského regiónu. Za posledné dva mesiace minulého roku vyviezli Svätý Jur, Viničné a Slovenský Grob na skládku vyše 500 ton odpadu, za čo uhradili poplatok do rozpočtu mesta Pezinok 2510 eur. Spomínané samosprávy odvozom odpadu na pezinskú skládku ušetrili 8805 eur, čo predstavuje zľavu oproti cenám konkurenčnej skládky.

Bratislavský župan Pavol Frešo do konca minulého týždňa spomínanú požiadavku zatiaľ neevidoval. Ozrejmil však, že o situácii so skládkou rokoval s pezinským primátorom. "Spolu s mestom Pezinok si myslím, že župa aj pre tento prípad nájde spoločné zrozumiteľné riešenie, a hlavne riešenie, ktoré bude orientované na ľudí, inými slovami nič proti vôli Pezinčanov," povedal pre TASR.

Ako neférový krok označila návrh starostov aj Zuzana Čaputová z občianskej iniciatívy Skládka nepatrí do mesta. Myslí si, že sleduje iba finančný záujem ich obcí, na úkor mesta Pezinok. Keby išlo o ich územie, uvažovali by inak. "Robia to napriek tomu, že územný plán mesta Pezinok skládku zakazuje a tiež napriek stále právoplatnému rozsudku Najvyššieho súdu SR o tom, že skládka bola povolená nezákonne. Ústavný súd SR totiž vydal iba predbežné rozhodnutie a navyše nekoná o zákonnosti skládky," zhrnula pre TASR.

Predseda predstavenstva Ekologickej skládky, ktorá je prevádzkovateľom pezinskej skládky, Ján Man ml. pre TASR priblížil, že zmluvní partneri majú kontrakty na dobu neurčitú a odpad privážajú podľa potreby. Objasnil, že ten pochádza z Pezinského okresu. Od začiatku mesiaca ponúkol ľudom možnosť zadarmo priviesť na skládku 200 kilogramov odpadu. Zároveň sa zaviazal, že spoločnosť poskytne dve percentá z dane z príjmu na ochranu, podporu a rozvoj životného prostredia Pezinčanov.

Čaputová tento krok vníma ako snahu kúpiť si priazeň ľudí. Neobáva sa, že väčšina Pezinčanov presvedčí svojich poslancov, aby zákaz skládky v územnom pláne zrušili. "Dovtedy navyše platia prijaté pravidlá. V žiadnej kauze na Slovensku však doposiaľ ľudia neprejavili odmietnutie v takej miere ako v kauze pezinská skládka."

Prípad pezinskej skládky je v súčasnosti na Ústavnom súde (ÚS) SR, ktorý rozhoduje o sťažnosti jej prevádzkovateľa voči rozhodnutiu Najvyššieho súdu (NS) SR. Ten v máji 2009 zrušil SIŽP rozhodnutie potvrdzujúce právoplatnosť povolenia na výstavbu a prevádzku skládky. ÚS SR tiež rozhodol o odklade vykonateľnosti rozsudku NS SR, skládka sa tak zaváža odpadom.

Pezinská skládka odpadov vzbudila veľký odpor u miestnych obyvateľov. Tí sa preto okrem iného obrátili aj na Európsky parlament s petíciou, v ktorej upozorňujú na porušenie ich práv vyplývajúcich z Aarhuského dohovoru. Petíciu na podporu skládky naopak realizuje jej prevádzkovateľ. Man ml. zatiaľ počet jej signatárov nechcel zverejniť, poznamenal však, že je to zaujímavé číslo. Proti skládke aktivisti usporiadali tiež niekoľko protestov v Pezinku, pred Úradom vlády SR či ministerstvom životného prostredia.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  2. Najvýhodnejšie online predplatné SME.sk na 1 rok len za 29€
  3. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  4. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  5. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  6. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  7. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  8. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných
  9. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy
  10. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku
  1. Najvýhodnejšie online predplatné SME.sk na 1 rok len za 29€
  2. Nový supermarket Fresh otvorili na Aničke
  3. Attracting talent – Why Millennials are choosing to join Johnson
  4. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018?
  5. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej!
  6. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku
  7. Alarica – new business project in the market of shoes
  8. Ako jazdiť na snehu alebo ľade?
  9. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie?
  10. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli?
  1. Egejská riviéra: Ktoré letovisko je pre vás najlepšie? 10 265
  2. Slovensko má pralesy, púšť aj kameňopád. Už ste ich videli? 7 070
  3. Volkswagen T-Roc: Pre nerozhodných 3 041
  4. Objavte majestátne Tatry kúsok po kúsku 2 420
  5. Leto 2018 v Grécku s odletom z Bratislavy 2 016
  6. Kam do tepla v januári? 1 698
  7. Chcete bývať na dobrom mieste? Zakotvite v Adlerovej! 1 475
  8. Dlhopisy 7,25 % p.a. majú najvýhodnejšiu nákupnú cenu v roku 1 353
  9. Aké sú gastrotrendy pre rok 2018? 1 150
  10. First moment Turecko: využite zľavy na špičkové hotely 921

Hlavné správy zo Sme.sk

DOMOV

Najdrahšiu kampaň mal Kusý, čísla za plagáty však nesedia

Most-Híd minul podľa oficiálnej správy na kampaň v župných voľbách najviac, no do nákladov zarátal aj sumy na vlastnú propagáciu.

KOMENTÁRE

Stačilo by, keby sa nekradlo. Základy politického hochštaplerstva

Politici neprestanú nepoctivo zavádzať.

KOMENTÁRE

Chceme viac detí v odborných školách? Tak sa o tom bavme

Menej žiakov na osemročných gymnáziách, ale prečo?

Neprehliadnite tiež

DOBRÉ RÁNO

Dobré ráno: Deti sa stali rukojemníkom, rušia najlepšie triedy

Spor o najlepšie školy ukazuje, ako sa u nás narába so školstvom.

Blízko Košíc môže vzniknúť rybia farma

V bývalom teľatníku chcú chovať africké sumčeky.

Starosta Hlinka: Zmluva s firmou EEI by sa mala zrušiť

Varianty: Ukončiť hneď alebo nechať dobehnúť do roku 2022.

Najdrahšiu kampaň mal Kusý, čísla za plagáty však nesedia

Most-Híd minul podľa oficiálnej správy na kampaň v župných voľbách najviac, no do nákladov zarátal aj sumy na vlastnú propagáciu.

V Bratislave ubudne tretina osemročných gymnázií

V septembri zrejme neotvoria prvé ročníky viaceré osemročné gymnáziá. Najviac utrpia súkromné a cirkevné. Škola pre mimoriadne deti sa redukcii vyhla.