KOŠICE. Návrhu generálneho prokurátora na vyslovenie nesúladu niektorých ustanovení zákona o slobode náboženskej viery a postavení cirkví a náboženských spoločností s Ústavou Slovenskej republiky a medzinárodnými dohovormi dnes Ústavný súd (ÚS) SR nevyhovel.
Ako pre TASR uviedol zástupca generálnej prokuratúry Vladimír Horváth, išlo najmä o ustanovenia zákona, ktoré hovorili o počte 20.000 členov cirkvi alebo náboženskej spoločnosti na to, aby mohla byť táto registrovaná štátom. Tento počet, podmienený tým, že musí ísť o občanov SR s trvalým pobytom na území SR, je podľa nášho názoru príliš intenzívnym zásahom do práv občanov, uviedol Horváth. Dodal, že generálny prokurátor tiež považoval za neústavné, ak rodičia určujú náboženské vyznanie svojho dieťaťa. Domnievali sme sa, že v pojme usmerniť a rozhodnúť je podstatný rozdiel, podotkol Horváth.
Ako dodal, podmienka občianstva bráni podľa názoru generálnej prokuratúry utečencom, aby sa zapojili do procesu registrácie cirkvi.
Plénum ÚS SR pod vedením jeho predsedníčky Ivetty Macejkovej ani jednému z týchto návrhov nevyhovelo. Podľa ÚS súčasný zákon nebráni v slobodnom výkone cirkví a registrácia nie je nutnou podmienkou na ich činnosť. Rovnako ÚS konštatoval, že nie sú dotknuté práva ani utečencov, ani detí a zákon teda je v súlade s Ústavou SR aj medzinárodnými dohovormi.
Náboženská sloboda je individuálne právo, preto nie je dôvod namietať rozpor zákona s ním tam, kde tento zákon upravuje právo cirkví alebo náboženských spoločností ako kolektívnych entít, uvádza sa v rozhodnutí ÚS.
