BRATISLAVA. Prvý československý prezident Tomáš Garrigue Masaryk daroval Matici slovenskej státisíce korún. Vyplýva to z archívnych dokumentov Matice, napísal v najnovšom vydaní týždenník Plus 7 dní.
Paradoxne, dnešné vedenie Matice nevie príliš prísť Masarykovi na meno a bojovalo proti umiestneniu jeho sochy pred Slovenským národným múzeom v Bratislave. Matica reagovala, že napriek darom neboli jej vzťahy s predstaviteľmi prvej republiky vždy ideálne.
Plus 7 dní sa odvolal na pripravovanú štúdiu archivára Ferdinanda Vrábela, ktorý pracoval s materiálmi Archívu Kancelárie prezidenta republiky v Prahe.
Masaryk patril podľa týždenníka medzi zakladajúcich členov Matice od jej obnovenia v roku 1919 po vzniku prvej republiky. Okrem toho na matičiarsku činnosť po založení osobne daroval 102.000 korún.
Druhý raz Matici poslal 100.000 korún na národopisnú prácu Karla Plicku, neskôr pridal ešte pol milióna korún na výskum slovenského jazyka a jeho dialektov a slovenského národopisu. Dary boli z prezidentových vlastných peňazí, uviedol týždenník.
Matica bola prvému prezidentovi za podporu veľmi vďačná, pokračoval Plus 7 dní. Okrem iného dala do základov svojej novej budovy na Mudroňovej ulici v Martine vložiť Masarykov list so slovami: "Mám radosť, ako rýchlo sa Matica slobodou republiky zmáha. Matica žila v mysliach a srdciach verných Slovákov i po jej násilnom zrušení a tak prvým z činov po oslobodení slovenského národa je vzkriesenie Matice slovenskej v roku 1919".
Po páde bývalého komunistického režimu však vedenie Matice zaujalo k Masarykovi i spoločnému štátu s Čechmi iný postoj, Matica patrila k najostrejším zástancom slovenskej samostatnosti a kritikom Československa.
Zástupcovia Matice vrátane jej predsedu Jozefa Markuša vlani podpísali vyhlásenie, ktorým odmietajú umiestnenie jeho sochy pred bratislavským múzeom. Masarykovi vyčítali, že ako "čechoslovakista" neuznával slovenský národ a odmietal naplniť Pittsburskú dohodu, hoci ju sám podpísal.
Dohoda predpokladala vytvorenie spoločného štátu, Slovákom však zaručovala vlastnú administratívu, snem a súdy a slovenčinu ako úradný a vyučovací jazyk.
"Politik, ktorý sa zachoval k nášmu národu tak vierolomne, nemá morálne právo, aby jeho socha stála na exponovanom mieste v historickej časti hlavného mesta," tvrdili vo vyhlásení.
Tajomník Matice Peter Mulík dnes v reakcii argumentoval, že vzťahy českých politikov a Matice za prvej republiky zďaleka neboli len idylické. "Cieľom pozornosti, ktorú česko-slovenský štát spočiatku venoval Matici slovenskej, bolo na jednej strane význam MS v národnom živote Slovákov znásobiť a na strane druhej ju istým spôsobom ´poštátniť´, podriadiť svojim ideologicko-politickým záujmom a kontrole, vytvoriť z nej akúsi ´Maticu československú´," povedal ČTK. Matica však podľa neho postupom času naopak získavala viac národnú orientáciu.
Mulík tiež poukázal na to, že v roku 1926 vznikla voči Matici konkurenčná Učená společnost Šafaříkova. "Úvahy o jej založení ako štátom podporovaného opozičného ústavu voči Matici slovenskej boli živé, a napriek častému oficiálnemu ubezpečovaniu o opaku sa uvedený názor nepodarilo v podstate nikdy vyvrátiť; ďalší vývoj ho prakticky potvrdil," tvrdil. V 30. rokoch zas podľa neho ministerstvo školstva výrazne znížilo štátne dotácie pre Maticu na 75.000 korún.
Matica vznikla ako kultúrna inštitúcia Slovákov po prvý raz za čias Rakúsko-Uhorska v roku 1863. Už v roku 1875 ju však uhorská vláda zakázala a obnoviť sa ju podarilo až v roku 1919 za prvej československej republiky.
