BRATISLAVA. Skutočnú demokratickú a slobodnú diskusiu v pléne chceli zmenou rokovacieho poriadku zabezpečiť poslancom Národnej rady (NR) SR jej nezávislí členovia Vladimír Palko a Pavol Minárik. Ich návrh, ktorým chceli napr. dosiahnuť, aby bolo možné vyradiť návrh z programu schôdze len so súhlasom jeho predkladateľa, však zákonodarný zbor dnes odmietol.
Predkladatelia pri obhajobe svojej iniciatívy tvrdili, že v NR SR sa opakuje situácia, kedy poslanci predkladajú na rokovanie návrhy zákonov alebo uznesení, ale nedôjde k ich skutočnému prerokovaniu. "Jeho zmarenie prebieha tak, že predseda parlamentu nezaradí návrhy opozičných poslancov do programu schôdze alebo na návrh koaličného poslanca ho parlamentná väčšina hlasovaním vyradí z programu schôdze," popisujú súčasný stav.
Zároveň pripomenuli, že na jar 2008 predseda NR SR Pavol Paška (Smer-SD) nezaradil do programu schôdze práve návrh Palka a Minárika na vyhlásenie referenda o Lisabonskej zmluve a následne parlamentná väčšina hlasovala proti návrhu predkladateľov zaradiť tento bod do programu schôdze. "Ďalším príkladom bolo vyradenie iniciatívy skupiny poslancov na novelizáciu zákona o umelom prerušení tehotenstva. Tento bod bol už dvakrát na návrh poslanca vládnej koalície hlasovaním vyradený z programu," argumentovali.
Ako najčerstvejší príklad takýchto praktík vládnej koalície uvádzajú schvaľovanie programu 44. schôdze, ktorá sa začala 1. decembra 2009. "Z iniciatívy koaličnej poslankyne Magdy Košútovej (Smer-SD) boli vyradené tri body programu, ktoré v súlade s rokovacím poriadkom navrhol opozičný poslanec Ivan Mikloš (SDKÚ-DS).
Palko a Minárik sa domnievajú, že doterajšia prax je v rozpore s ústavným právom poslancov vyvíjať zákonodarnú iniciatívu a podávať návrhy na vyhlásenie referenda. Po novom má tiež platiť, že ak sa niektorí z bodov programu schôdze bude týkať disciplinárneho konania, trestného stíhania alebo disciplinárneho stíhania a vzatia do väzby, mená poslancov, proti ktorým sa konanie vedie, sa nebudú uvádzať.
Paška sa v súvislosti s prípadnými zmenami rokovacieho poriadku už viackrát vyjadril, že je potrebné ich urobiť na základe širokého konsenzu poslancov, ako aj odborníkov na ústavné právo, najmä z dôvodu, aby sa takéto zmeny stali dlhodobou súčasťou fungovania zákonodarného zboru. Aj preto mal snahu zriadiť komisiu pre úpravu rokovacieho poriadku, ktorá sa však dodnes nestala realitou.
