BRATISLAVA. Obce, mestá a samosprávne kraje, dotknuté konaním o prieskumnom území, by v ňom mali od mája získať väčšie právomoci. Vyplýva to z návrhu novely zákona o geologických prácach, tzv. geologického zákona, ktorý dnes parlament posunul do druhého čítania.
"Zámerom je zabezpečiť v konaní o prieskumnom území, aby dotknuté obce a mestá mali postavenie účastníkov konania, a aby mali možnosť ako navrhovateľ - podať návrh na zmenu alebo zrušenie prieskumného územia v tomto prípade však len z dôvodu nesúladu so schválenými prioritami rozvojových dokumentov," uvádza sa v návrhu, ktorý na rokovanie predložil parlamentný výbor pre pôdohospodárstvo, životné prostredie a ochranu prírody.
Tvorcovia právnej normy v tejto súvislosti upozornili, že dotknutá obec a VÚC v súčasnosti žiadnym spôsobom nemôže ovplyvniť priebeh konania o prieskumnom území. O jeho výsledku sú informované až po doručení rozhodnutia o prieskumnom území na základe nadobudnutia jeho právoplatnosti bez ohľadu na schválené priority rozvoja ich územia.
Po novom by sa však tieto obce a kraje mohli ku konaniu vyjadrovať a ich stanoviská, vyplývajúce zo schválených a záväzných priorít rozvojových dokumentov územnej samosprávy, by mali byť zohľadnené a rešpektované napríklad aj pri navrhovaní geologickej úlohy. "Je nevyhnutné, aby obce a VÚC boli oprávnené ako účastníci konania vyjadriť svoje stanoviská," tvrdia predkladatelia.
Novela má zabezpečiť aj zvýšenie informovanosti dotknutých obcí a VÚC o výsledkoch geologického prieskumu a možnosti ich využitia v rámci výkonu ich kompetencií.
Parlament dnes posunul do ďalšieho legislatívneho procesu aj návrh novely zákona o využití nerastného bohatstva, tzv. banský zákon tiež z dielne pôdohospodárskeho výboru. Jeho cieľom je, aby návrh na určenie dobývacieho priestoru obsahoval veľmi konkrétne podklady, umožňujúce dostatočne posúdiť navrhovaný spôsob dobývania a jeho účinky najmä v súvislosti s dobývaním rádioaktívnych nerastov.
"Takýmito dôležitými a konkrétnymi podkladmi sú najmä spôsob otvárky, prípravy, úpravy a zušľachťovania nerastných surovín, predbežné termíny otvárkových, prípravných a dobývacích prác, opatrenia na zníženie vplyvov činností na životné prostredie a informácia o riešení stretov záujmov," konkretizovali predkladatelia novely.
K návrhu na určenie dobývacieho priestoru by malo byť nutné priložiť okrem toho aj vyjadrenie orgánu ochrany prírody a záväzné stanovisko stavebného úradu. "Odstráni sa tak potreba vydania osobitných žiadostí obvodných banských úradov o vydanie uvedených vyjadrení a stanovísk týchto orgánov čím sa dosiahne zníženie administratívnej náročnosti a prieťahov v konaniach o určení dobývacieho priestoru," objasnili predkladatelia legislatívnych zmien.
Podľa právnej normy ďalej skutočnosť, že sa na konkrétnom území vyskytuje ložisko nerastných surovín, nemusí znamenať, že sa za každých okolností uprednostní využitie územia na jeho dobývanie.
Novelizácie geologického aj banského zákona sú reakciou pôdohospodárskeho výboru na petíciu Stop uránu na Slovensku, ktorú na minuloročnej decembrovej schôdzi vzal parlament na vedomie. Výbor sa vtedy v spoločnej správe k petícii zaviazal, že bude iniciovať zmeny troch zákonov, a to banského, geologického a stavebného.
Cieľom petície, ktorú v septembri predložili environmentálne organizácie Greenpeace, Priatelia Zeme - SPZ, občianske združenia Sozna a Brečtan, je upozorniť na riziká prípadnej ťažby uránu. Tie vidia environmentalisti predovšetkým v narábaní s obrovským množstvom rádioaktívneho materiálu.
