BRATISLAVA.
"Musí klásť dôraz predovšetkým na človeka, na to, ako si predstavujeme jeho kvalitu života o 10, 20 alebo 30 rokov, teda o tom, ako budú ľudia žiť v nejakom časovom horizonte," povedal pre TASR premiér s tým, že toto zdôrazňoval aj vypracovávateľom dokumentu zo Slovenskej akadémie vied (SAV) na dnešnej internej oponentúre k dokumentu.
"Stratégia nesmie mať iba ekonomický a finančný rozmer. Nemôže byť o tom, aký bude hospodársky rast na Slovensku, lebo ten je iba nejaký prostriedok k dosiahnutiu cieľa. Cítime aj pod tlakom krízy, aj doby, v ktorej sa nachádzame, že všetko ekonomizujeme. Všetko vnímame len cez ekonomický rast, infláciu, defláciu a podobné ukazovatele. Ale stratégia musí byť o tom, ako budú ľudia žiť v nejakom časovom horizonte," vysvetlil šéf kabinetu, ktorý rovnako trval na tom, aby tvorcovia dokumentu do neho podstatne viac zapracovali závery, ktoré vyplývajú z Lisabonskej zmluvy.
"Tá jednoznačne hovorí o tom, že európsky priestor má byť priestor sociálneho trhového hospodárstva s veľkým dôrazom na plnú zamestnanosť, na sociálny rozvoj, ochranu životného prostredia. Čiže žiadal som, aby tieto ciele boli podstatne viacej preklenuté do tohto materiálu," objasnil premiér s tým, že materiál je inak vo veľmi dobrom stave a už sa vyhľadávajú len drobné chyby.
"Je to dokument, ktorý má obrovskú vedeckú hodnotu a dúfam, že takto sa k nemu aj slovenská verejnosť postaví," doplnil Fico.
Verejnej diskusii by mohla byť stratégia vystavená začiatkom marca, keď by sa mala konať verejná oponentúra. "Verím, že na ňu sa dostaneme s materiálom, ktorý bude vnímaný ako kvalitný," poznamenal šéf slovenskej exekutívy.
Pripomenul, že Stratégia rozvoja slovenskej spoločnosti nie je politický materiál. "Vláda zadala vypracovanie tohto dokumentu SAV. Robia ľudia zo SAV, a ja sám niekedy nie som stotožnený so závermi, ktoré predkladajú. Ale musíme to rešpektovať, pretože chceme predložiť kvalitný vedecký materiál," upozornil.
Zdôraznil, že význam tohto dokumentu je v tom, "že veľmi jasne naznačuje, ako by Slovensko malo vyzerať v roku 2020, 2030, na čo by sme mali klásť priority a využiteľný bude len vtedy, ak si ho po verejnej diskusii osvojíme".
"Každá vláda, ktorá príde po roku 2010, by mala mať povinnosť, ak sa zhodneme na tomto materiáli, vypracovať programové vyhlásenie vlády tak, že už budú v tomto programovom vyhlásení zohľadnené hlavné úlohy zo stratégie," povedal premiér.
Podľa ministra školstva Jána Mikolaja je stratégia mimoriadne komplikovaný, ale aj dôležitý dokument, ktorý v mnohom zodpovedá medzinárodným aj domácim dokumentom.
"Určitá slabina je v dvoch oblastiach. Treba podporiť a nastaviť systém stimulácií pre účasť podnikateľského sektora vo vede, výskume, vývoji a inovácii, kde ťaháme za kratší koniec. Druhou slabinou je, že nevyužívame a nemáme ani potrebné nástroje na využívanie európskeho vedeckovýskumného priestoru," vymenoval svoje výhrady Mikolaj.
Dobré by bolo podľa neho aj dopracovať otázky priorít. "Pretože tie nemôžu byť príliš všeobecné. Ak také sú, tak sú nepoužiteľné," vysvetlil s tým, že nastaviť treba aj päť či šesť oblastí, ktorým by sa mohla SR venovať.
"Ale musia to byť také oblasti, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska budúcnosti, ale aj také, na ktoré má Slovensko vedecké kapacity, tradíciu a je schopné toto nastaviť."
K stavu dokumentu sa na dnešnej internej oponentúre vyjadrovali aj vrcholní predstavitelia SAV, vicepremiér Dušan Čaplovič, šéf rezortu hospodárstva Ľubomír Jahnátek a ministerka práce, sociálnych vecí a rodiny Viera Tomanová.
