BRATISLAVA. Keď špeciálni sudcovia dostávali o vyše štyritisíc eur vyššie platy ako ich ostatní kolegovia, bola to diskriminácia. V pondelok o tom rozhodol bratislavský okresný súd, ktorý po prvý raz za platové rozdiely sudcov prisúdil trenčianskemu krajskému sudcovi Ondrejovi Gáboríkovi 90-tisíc eur.
"Rozhodnutie tohto typu nie je zákonné, nestranné, ani v súlade s morálkou," vyhlásil Lipšic, ktorý pripomenul, že zákon pozná diskrimináciu na základe pohlavia, náboženského vyznania, rasy, národnostného alebo etnického pôvodu, veku, zdravotného postihnutia a sexuálnej orientácie.
"Na základe ktorých z týchto dôvodov rozhodujú sudcovia o sudcoch, ktorí neboli na špeciálnom súde?" pýta sa Lipšic. Každý sudca mal podľa neho možnosť ísť na špeciálny súd.
Podobné žaloby podľa odhadov samotných sudcov podalo už zhruba 80 percent z nich, čo je vyše tisíc. Sťažujú sa na diskrimináciu, niektorí aj na to, že sa verejnou diskusiou o ich platoch znížila ich dôstojnosť.
Sú sudcovia diskriminovanejší ako Rómovia? Pýta sa Lukáš Fila
Príplatky špeciálnych sudcov sa výrazne zvýšili najmä preto, že o ich prácu nebol veľký záujem. Dôvodom bolo aj to, že museli mať bezpečnostnú previerku.
Ak sa pondelkovým rozsudkom inšpirujú aj ostatné súdy, štát bude musieť na odškodnom zaplatiť spolu asi 100 miliónov eur.
Lipšic: Podávanie žalôb organizovalo ministerstvo
Podávanie žalôb sudcov pre údajnú diskrimináciu organizovalo Ministerstvo spravodlivosti SR. Povedal to dnes poslanec parlamentu a podpredseda KDH Daniel Lipšic v reakcii na dnes medializované informácie o stovkách žalôb sudcov.
Podľa Lipšica vytvorilo základ pre žaloby práve ministerstvo spravodlivosti. V minulosti sa v spore so sudcom pre údajnú diskrimináciu, ktorý prehralo, neodvolalo, tvrdí Lipšic. Podľa vtedajšieho verdiktu súdu nebola dodržaná zásada rovnakého zaobchádzania, pretože sudcovia špeciálneho súdu mali vyššie platy ako sudcovia ostatných súdov.
Podľa Lipšica by sa podávaniu podobných žalôb dalo predísť prijatím zákona, ktorý by zaviedol "určitú formu zdanenia", alebo by zaviedol veľmi nízky strop výšky prípadného odškodnenia. "Justícia potrebuje radikálne zmeny," povedal Lipšic. Podľa neho by mali byť sudcovia volení občanmi. Zároveň sa domnieva, že nedôveryhodnosť justície sa stáva prekážkou pre nové investície.
Ministerstvo sa odvolá
Ministerstvo spravodlivosti sa odvolá voči rozhodnutiu bratislavského okresného súdu, ktorý po prvý raz za platové rozdiely medzi bežnými a špeciálnymi sudcami prisúdil trenčianskemu krajskému sudcovi Ondrejovi Gáboríkovi 90.000 eur.
"Toto rozhodnutie nie je vykonateľné, pretože je nepreskúmateľné a nezrozumiteľné," priblížila dôvody odvolania po dnešnom mimoriadnom rokovaní vlády šéfka rezortu Viera Petríková. Toho, že by toto rozhodnutie spustilo lavínu ďalších, sa neobáva.
Žalobu pritom ešte ako vranovská sudkyňa podala aj súčasná ministerka spravodlivosti za HZDS Viera Petríková.
"Diskriminácia sudcov je zrejmá, nech si spytuje svedomie ten, kto túto situáciu spôsobil," konštatovala ministerka s tým, že tento dlh voči sudcom súčasná vláda nespôsobila. Podotkla, že postavenie sudcov Špeciálneho súdu bolo také neprimerané a nadnesené voči ostatným sudcom, že nepochybne k diskriminácii došlo.
"Veď už len to, akým spôsobom tam boli vyberaní sudcovi, akým spôsobom boli odmeňovaní, pôsobilo na verejnosť, že ide o sudcov skutočne nejakých nadpriemerných, nadštandardných, supersudcov, pritom tomu tak vôbec nie je."
Súd ministerku prekvapil
Rozhodnutie súdu Petríkovú prekvapilo, keďže podľa svojich slov nevedela, že veci sú už v štádiu, kedy sa o nich rozhoduje. "Prekvapilo ma najmä to, že ide o vec z roku 2009 a sú veci z roku 2007 podobného charakteru a tieto neboli ešte ani pojednávané, ani rozhodnuté."
Poznamenala, že podanie žaloby v roku 2007 chcelo aj istú dávku odvahy a sudcovia týmto spôsobom nechceli prísť k nejakej finančnej čiastke, ale prezentovali svoj názor vo vzťahu k Špeciálnemu súdu.
"O týchto žalobách ešte nie je rozhodnuté. Zaujímavé je to, že je rozhodnuté o žalobách, ktoré boli podané v roku 2009, keď už bol jasný nález Ústavného súdu SR a keď už určitá skupina sudcov, ktorí v roku 2007 nepociťovali diskrimináciu, ju začali pociťovať."
Na novinársku otázku, či nemalo ministerstvo namietať zaujatosť rozhodujúcej sudkyne, keďže podala podobnú žalobu, reagovala Petríková s tým, že ministerstvo takúto vedomosť počas konania nemalo. Otázka zaujatosti je podľa nej na odbornú diskusiu a je to vec názoru.
Pripustila, že zaujatosť možno namietať a určitý náznak pochybnosti vzniká. "Ale sudca je od toho sudcom, aby dokázal prerokovávať a rozhodovať aj veci takéhoto charakteru," zdôraznila. Sudcovia určite dokážu tieto veci rozhodovať nestranne a nezaujato, doplnila.
Žaloby si podávali aj mnohí zo sudcov, ktorí vlani podpísali petíciu Päť viet. Zrušenie Špeciálneho súdu bolo jednou z hlavných tém ich názorového oponenta, exministra spravodlivosti Štefana Harabina. Na téme odškodnenia sa dokázali zhodnúť.
Pýtajú milióny
Aj rozhádaní sudcovia majú spoločnú tému. Sú ňou peniaze a údajná diskriminácia za to, že nemali rovnaké platy ako ich kolegovia na Špeciálnom súde. Od roku 2007 pribudli stovky takýchto žalôb od okresných a krajských sudcov. Teraz sa pridávajú aj ich kolegovia z Najvyššieho súdu. Podnietil ich aj minuloročný nález Ústavných sudcov.
Koncom januára podalo hromadnú žalobu na Okresný súd Bratislava I dvanásť sudcov správneho kolégia Najvyššieho súdu. Za diskrimináciu žalujú Najvyšší súd a každý z nich žiada 150-tisíc eur. To má byť ujma, ktorú utrpeli tým, že od apríla 2005 do júla 2009 poberali výrazne nižšie platy ako ich kolegovia, ktorí rozhodovali o rozsudkoch Špeciálneho súdu. Tí si mesačne prilepšovali o vyše štyritisíc eur.
Znížená dôstojnosť
Ústavný súd vlani v máji pri rozhodovaní o zrušení Špeciálneho súdu označil platy jeho sudcov za diskriminačné. Nepovedal však, že ostatným sudcom prináleží odškodnenie. Dvanástka sudcov argumentuje aj inak. Domnievajú sa, že „nedodržaním zásady rovnakého zaobchádzania bola žalobcom značným spôsobom znížená dôstojnosť a spoločenská vážnosť – verejnosť totiž o týchto rozdielnostiach v odmeňovaní vedela“. Verejnosť si vraj tento platový rozdiel vysvetľovala tak, že ich práca v porovnaní s prácou špeciálnych sudcov je druhotriedna.
„Žiaľ, aj tieto žaloby mi potvrdzujú, že hlavná nevraživosť časti odbornej verejnosti k Špeciálnemu súdu bola hlavne pre peniaze a nie pre princípy,“ povedal o žalobe zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva SAV Jozef Vozár. Ide podľa neho o nevídanú žalobu, pretože už československý federálny ústavný súd povedal, že rovnosť znamená odstránenie neodôvodnených rozdielov.
„Rovnosť nie je teda absolútnou kategóriou,“ povedal Vozár a pripomína, že každý sudca, ktorý sa dnes cíti byť diskriminovaný, mal rovnaké šance uchádzať sa o post špeciálneho sudcu. Spočiatku pritom o prácu na Špeciálnom súde nebol záujem a aj to bol dôvod, prečo sa po čase príplatky zvýšili.
Žalujú aj kritickí
Medzi žalobcami z Najvyššieho súdu je podľa informácií SME aj signatárka sudcovskej petície Päť viet. K podaniu žaloby sa priznal aj jeden z iniciátorov petície, trnavský krajský sudca Dušan Čimo. Hovorí, že spomedzi signatárov žalobu podali viacerí. Aj napriek tomu, že v Piatich vetách tvrdili, že ich „preukázateľná rastúca nedôvera verejnosti k justícii úprimne mrzí“.
„Uvedomujem si, že toto je ďalší z momentov, ktorý môže naštartovať ľudí proti justícii,“ hovorí. Bráni sa, že mu „primárne o peniaze nešlo“. Okresní a krajskí sudcovia začali podávať žaloby od roku 2007. Koľkí presne žiadajú odškodné, nie je jasné. Túto šancu podľa odhadov samotných sudcov využilo asi 80 percent sudcov.
Keďže ide o „návalovú akciu“ v hre bolo podľa Čima aj o mimosúdne vyrovnanie. O to sa chcela pokúsiť aj Súdna rada. Peniaze by v tom prípade dostali len tí, ktorí podali žalobu, hovorí Čimo. On aj iní vraj pridali svoju žalobu, aby sa odškodnenie nerozdelilo len medzi „mlčiacu väčšinu“.
Odškodné už priklepli prvému zo sudcov
Zatiaľ neprávoplatný rozsudok uznal diskrimináciu, sudcovi podľa neho patrí 90tisíc eur.
BRATISLAVA. Štát diskriminoval trenčianskeho krajského sudcu Ondreja Gáboríka, a to tým, že nedostával rovnako vysoký plat ako špeciálni sudcovia. V pondelok o tom rozhodol Okresný súd Bratislava I. Hoci tento súd patrí štatisticky k súdom s najvyšším počtom starých nevybavených vecí, o Gáboríkovej žalobe rozhodol ani nie do roka. Podal ju vlani v apríli.
Podľa informácií denníka SME súd vyhlásil, že ministerstvo spravodlivosti mu musí zaplatiť nemajetkovú ujmu „za každý mesiac trvania zásahu“ takmer 90-tisíc eur. Za dva roky diskriminácie v rokoch 2006 až 2008 by mal teda celkovo dostať viac ako 2 milióny eur. Pôvodne žiadal necelých 157-tisíc eur.
Ministerstvo už avizuje, že sa proti rozhodnutiu odvolá aj preto, že pre takto naformulovanú vysokú sumu je rozsudok zmätočný. Žiaden z podobných prípadov nebol ešte podľa hovorcu Michala Jurčiho právoplatne skončený.
V novembri 2007 však už jednu žalobu ministerstvo prehralo. Vtedy sa neodvolalo, lebo sa „stotožnilo s právnou argumentáciou súdu“, tvrdí Jurči a dodáva, že vtedy však sudcovi neboli ako ujma priznané žiadne peniaze.
„Diskriminačné“ príplatky špeciálnych sudcov boli jednou z hlavných tém bývalého ministra spravodlivosti Štefana Harabina za HZDS.
Okrem zániku Špeciálneho súdu bolo Harabinovou agendou aj zrušenie vojenských súdov, čo sa mu podarilo. „Mne len ide o to, aby tí sudcovia, ktorí berú vyšší plat o desaťtisíc ako civilní, mali také isté výkony ako ostatní sudcovia,“ útočil Harabin na vojenských sudcov.
Aj Gáborík je bývalým vojenským sudcom. Vojenským sudcom aj po zániku ich súdov ostali niektoré výhody z armády. Napríklad aj výsluhový vojenský dôchodok.Veronika Prušová
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
