Agentúrnu správu sme o 19:18 nahradili autorským článkom SME.
BRATISLAVA. Ľudia z obce Pata pri Seredi vedia, kam môžu veci dospieť, keď bežný človek nemá možnosť vyjadriť sa k tomu, či veľká stavba v blízkosti obydlia môže narušiť životné prostredie. Ešte nedávno sa obcou šíril zápach z blízkej továrne. Teraz fabrika nefunguje, vraj pre finančné problémy.
Podľa niektorých posudkov údajne emisie, ktoré továreň vypúšťala, mohli mať karcinogénne látky. „Reči o karcinogénnom vplyve sa síce nepotvrdili, no vzduchom sa šíril zápach ako z nových pneumatík," posťažoval sa starosta obce Milan Čambálik.
Až keď išlo o peniaze
Do podobných problémov by sa ľudia z Paty dostať nemuseli, keby sme mali zákony, aké od nás žiada Európska únia.
Problém však vláda vyriešila až v piatok, keď sa v skrátenom legislatívnom konaní snažila splniť všetky požiadavky Bruselu. Diera v našej legislatíve prekážala Európskej komisii do takej miery, že nám pohrozila odobraním väčšiny peňazí z 11,5-miliardového balíka eurofondov.
Na nesúlad zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie nás pritom eurokomisia upozornila už v septembri 2008. Ministerstvo životného prostredia však nekonalo. Rok na to preto prišlo z Bruselu varovanie, že ak sa nepolepšíme, siahnu nám na eurofondy.
Dnes platí, že ľudia, ktorí nemajú pozemok pod budúcou stavbou či v jej susedstve, sa nemôžu domáhať svojich práv na stavebnom úrade ani na súde. Nemajú totiž štatút „účastníka správneho konania".
Ak parlament vládny návrh budúci týždeň schváli, bude môcť ktorákoľvek fyzická osoba namietať, že budúca stavba môže vážne narušiť životné prostredie v jej okolí. Príslušné úrady sa podnetom budú musieť zaoberať.
„Všetky požiadavky Európskej únie sme do zákona zapracovali," povedal minister životného prostredia Jozef Medveď. Zákon musíc schváliť parlament do 15. februára, ako to od nás žiada eurokomisia.
Právnici varujú
Ani po piatku však nemusí byť všetko v poriadku. Niektorí právnici totiž tvrdia, že aj vládou opravený návrh zákona má nedostatky.
Fyzické osoby môžu podľa neho svoje pripomienky dávať, len keď sa stanú účastníkmi správneho konania. To im vládny návrh novely umožňuje, ale až potom, ako pošlú na ministerstvo životného prostredia písomné stanovisko k vplyvu stavby na životné prostredie.
Táto podmienka je podľa právnika Petra Wilflinga, ktorý spolupracuje so združením Via Iuris, stále v rozpore s európskou smernicou o vplyvoch na životné prostredie (EIA). Účastníkmi správneho konania by totiž ľudia mali byť automaticky a bez akejkoľvek podmienky.
Medveď: Poslúchneme
Myslí si to aj právnik Marek Benedik: „Vládny návrh je absurdný a vôbec ho nemožno považovať za nápravu vo veci."
Nedostatkom novely je podľa právnikov aj to, že medzi účastníkov stavebného konania vláda nezaradila právnické osoby. Preto si myslia, že eurokomisia nebude preto úplne s novelou spokojná a vláda bude musieť chyby opäť napraviť. Ochota je veľká, ide o miliardy eur z eurofondov.
„Naďalej pokračujeme v komunikácii s pracovníkmi Európskej komisie. Keby bola z ich strany zásadná pripomienka, v každom prípade sa ňou budeme zaoberať a opravíme to," povedal Medveď.
Ako vláda plní sľub obmedziť využívanie skráteného legislatívneho konania
Čo sľúbili: (Vláda) Predloží návrhy najdôležitejších zákonov na verejnú diskusiu a podporí prijímanie zákonov v skrátenom legislatívnom procese výlučne v prípadoch splnenia zákonných podmienok na takýto postup.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skrátené legislatívne konanie môže skrátiť lehotu schvaľovania zákona z niekoľkých mesiacov na nie viac ako 4 dni. Tento čas nie je dostatočný na dôsledné zváženie navrhovaného zákona. Preto by mal byť tento postup využívaný iba v prípadoch, pre ktoré je určený, t.j. ohrozenie základných ľudských práv a slobôd, bezpečnosti štátu či hrozba vážnych hospodárskych škôd.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Počas doterajších 43 schôdz súčasného volebného obdobia Národná Rada (do 7. 12. 2009) schválila 38 vládnych návrhov zákona v skrátenom legislatívnom konaní. 34 (89%) z nich pochádzalo z ministerstiev vedených nominantmi strany SMER. Zhruba tretina návrhov sa týkala riešenia hospodárskej a finančnej krízy. Predchádzajúca vláda v skrátenom legislatívnom konaní schválila 6,5% zákonov, súčasná 8,4%.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
