BRATISLAVA. Na pôde Národnej rady (NR) SR to vyhlásil podpredseda KDH Daniel Lipšic.
Dosiahnuť to chce pozmeňovacím návrhom k novelám zákonov o voľbách do NR SR a o voľbách do Európskeho parlamentu (EP), ktorý predložil v dvoch verziách. Práve tieto novely majú priznať všetkým osobám vo výkone trestu právo voliť do NR SR a EP.
Podľa Lipšica je za každým jedným ťažkým zločinom príbeh obrovskej životnej traumy či straty bezpečia. "Tento návrh nepovažujem za politický. Kto sa zastane obetí trestných činov? Páchatelia majú svojich advokátov, obetí sa musíme zastať v parlamente," argumentoval. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) dnes na Lipšicove návrhy nereagoval, no ešte v decembri konštatoval, že je ochotný na túto tému diskutovať.
Voľby stihnú
Na základe návrhov právnych noriem z dielne rezortu vnútra majú osoby vo výkone trestu odňatia slobody získať od marca právo hlasovať vo voľbách do NR aj do europarlamentu. Táto zmena reaguje na verdikt Ústavného súdu (ÚS) SR, ktorý vo februári 2009 rozhodol, že súčasná právna úprava, ktorá odsúdeným väzňom neumožňuje voliť v parlamentných voľbách a eurovoľbách, je protiústavná.
Podľa ÚS je neprípustné, aby bol akýkoľvek občan bez vážneho verejného záujmu vylúčený z volieb a zároveň mu bolo odopreté na istý čas vykonávať jedno z jeho ústavou garantovaných práv, ak k takému opatreniu neexistuje legitímny cieľ. Na základe tohto verdiktu sa už odsúdení väzni na voľbách do europarlamentu v júni 2009 zúčastnili.
Na druhej strane je v poriadku, že odsúdení občania nemajú právo byť zvolení do týchto inštitúcií. "Ak je právoplatné odsúdenie poslanca NR SR na nepodmienečný trest odňatia slobody dôvodom straty jeho mandátu, samotný výkon trestu odňatia slobody predstavuje prekážku vo výkone práva byť zvolený," vysvetľuje sa v stanovisku. Na základe tohto konštatovania súd rozhodol, že ustanovenia zákona o voľbách do EP, NR SR, ale aj zákonov upravujúcich voľby do orgánov územnej samosprávy, ktoré vylučujú možnosť odsúdeným byť zvolení, nie sú v rozpore s ústavou.
