BRATISLAVA. Európsky súd pre ľudské práva (ESĽP) rozhodnutím z 19. januára 2010 vyhlásil za neprijateľnú sťažnosť v prípade Tibor Vrábel proti Slovenskej republike.
Syn pána Vrábela sa v lete 1998 zúčastnil súťaže v triatlone na jazere neďaleko Senca, kde sa zároveň konali medzinárodné preteky diaľkovo ovládaných modelov lodí. Jeden z modelov zasiahol sťažovateľovho syna do hlavy a chrbtice a spôsobil mu smrteľné zranenia. V tejto súvislosti vnútroštátne súdy uznali riaditeľa pretekov modelov lodí vinným zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví, ktorého sa dopustil z nedbanlivosti tým, že nevykonal adekvátne opatrenia, aby predišiel zraneniam iných osôb prítomných na jazere a odsúdili ho na podmienečný trest odňatia slobody v trvaní jedného roka. Sťažovateľ si v tomto trestnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody spôsobenej smrťou jeho syna. Keďže rozhodnutie o tomto nároku presahovalo rámec trestného konania, súdy sťažovateľa odkázali s nárokom na občianskoprávne konanie.
Sťažovateľ žaloval Slovenskú republiku pre porušenie článku 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorý zaručuje právo na život a tvrdil, že okolnosti smrti jeho syna neboli náležite vyšetrené, že orgány činné v trestnom konaní neobvinili a nepotrestali všetky osoby zodpovedné za nehodu a on sa nemohol dostatočne zúčastniť trestného konania. Ďalej namietal porušenie článku 6 Dohovoru, zaručujúceho právo na spravodlivé konanie v primeranej lehote, a to v dôsledku údajne neprimerane dlhého trestného konania, nevyhovenia jeho nároku na náhradu škody a neobvinenia ďalších osôb z trestného činu. Sťažoval sa aj na porušenie článku 13 Dohovoru, tvrdiac, že vo vzťahu k svojim námietkam nemal k dispozícii účinný vnútroštátny prostriedok nápravy, ako aj článku 17 Dohovoru.
Európsky súd vo svojom rozhodnutí uznal argumenty vlády a konštatoval, že v trestnom konaní sa nevyskytli závažné nedostatky alebo prieťahy zo strany vyšetrovacích orgánov, ktoré by znamenali porušenie článku 2 Dohovoru a sťažovateľ mal k tomuto vyšetrovaniu dostatočný prístup. Ďalej poukázal na to, že sťažovateľ mal možnosť domáhať sa náhrady škody v občianskoprávnom konaní, a to nielen od riaditeľa pretekov, ale aj od ďalších osôb, ktoré považoval za zodpovedné za nehodu. Námietky sťažovateľa podľa článku 6 Dohovoru európsky súd považoval čiastočne za zjavne nepodložené a čiastočne za nezlučiteľné s ustanoveniami Dohovoru. Rovnako zamietol ako zjavne nepoloženú aj námietku podľa článku 17 Dohovoru.
Na základe uvedených záverov európsky súd celú sťažnosť vyhlásil za neprijateľnú.