Ľudia vo Vancouvri zvyknú hovoriť, že Boh za šesť dní stvoril svet, ale ten siedmy neoddychoval, lebo tvoril Vancouver. Práve v tomto meste sa o šesť dní začnú XXI. zimné olympijské hry, na ktoré sa nechystajú len slovenskí športovci, ale aj fanúšikovia.
Tretie najväčšie mesto Kanady má 2,4 milióna obyvateľov, no od 12. februára sa tento počet rapídne zvýši. Olympiáda sem pritiahne päťtisíc účastníkov a funkcionárov z osemdesiatich krajín sveta, tisícky žurnalistov a predstaviteľov médií a húfy fanúšikov.
V predaji je 1,6 milióna vstupeniek na rôzne športové disciplíny a zápasy, bude rozdaných 1014 medailí. Otvárací a záverečný ceremoniál sa uskutočnia v BC Place, v prvom kanadskom kopulovitom štadióne, ktorý je najväčší vzduchom prepĺňaný štadión na svete. Má kapacitu 60-tisíc divákov.
Medzi nimi nebudú chýbať ani Slováci. Či už tí, ktorí žijú vo Vancouvri, alebo tí, ktorí si neváhali zohnať letenky a cestovať za adrenalínovými zážitkami cez oceán. Tento rok sa pre nich prvýkrát otvoria aj dvere Slovenského reprezentačného domu, ktorý nebude len o športe, ale aj o kultúre. Tú za veľkú mláku vyviezlo aj Teatro Tatro a ich zázračný divadelný automat.
Športovci z maringotky
Slováci vysielajú na olympiádu nielen Cháru, Gáboríka, Kuzminovú či Procházkovú, ale aj Latináka, Jakaba či Ondríka. Vo Vancouvri sa totiž chcú vrátiť k antickej tradícii olympiády, ktorá bola nielen športovou, ale aj kultúrnou a spoločenskou udalosťou. Na tomto poli bude Slovensko reprezentovať Teatro Tatro, nitriansky ansámbel, v ktorom radi vymýšľajú a bavia sa tak, že je to vidno.
Štyria herci predstavujú carvingové kamene. Bavia a smejú sa rovnako ako režisér. Ondrej Spišák nie je diktátorom, skôr nadhadzovačom. Robo Jakab, Milan Ondrík, Milan Vojtela a Maťo Nahálka sú zohratí, prejavuje sa to, aj keď sedíme na ich skúške pri stole - kolektívny rozhovor sa onedlho mení na svojskú talkshow plnú gagov, sprevádzanú hojným rehotom a podpichovaním neprítomného Lukáša Latináka, prečo nič nehovorí.
Martin Nahálka, Róbert Jakab, Milan Ondrík a Milan Vojtela, ktorí účinkujú v Teatre Tatro, sú už zohranou partiou.
Všetci sa jednoznačne a dôrazne zhodujú, že v tejto spoločnosti neplánovali mať žiadnu dámu, veď vraj aj za Shakespeara hrali samí muži.
Konkrétne títo piati muži budú počas ZOH 2010 hviezdami zázračného divadelného automatu, maringotky, ktorá sa ako mávnutím čarovného prútika, a najmä vďaka schopnostiam výtvarníka Fera Liptáka a technológa Petra Kostroňa, zmení na javisko. Na jej doskách budú rozohrávať viac-menej pantomimické vtipné skeče, predstavujúce olympijské športy.
„Divadelný automat" je mobilný, no maringotka obsahuje kompletné divadlo so svetelným parkom, audiosystémom, vlastným generátorom elektriny, dymostrojom a snehostrojom. Je tu veľa možností, kde a ako hrať, keďže divadelníci budú k hlavnému štadiónu putovať zároveň s olympijským ohňom a každý deň sa budú prezentovať na inom športovisku.
„Takže vo Vancouvri budeme všade, kde sa hrajú halové disciplíny, štyri alebo päť dní budeme aj vo Whistleri, to je v horách, kde budú prebiehať lyžiarske disciplíny," hovorí režisér Ondrej Spišák, ktorý bude program aj moderovať. Na kolese šťastia si diváci môžu vytočiť číslo disciplíny, divadlo bude mať pripravených sedemnásť etúd, na niektoré disciplíny aj dve.
Ako to vyzerá?
Spišák opisuje aj námety niektorých skečov, ktorých autorstvo je kolektívne, a nejde len o vtipné spodobenie disciplín - každá scénka má nejaký príbeh. Napríklad sánkovanie bude vyzerať takto: pretekár vyštartuje, ide dolu dráhou, čo bude pantomimicky naznačené, a ako ide, ocitne sa v predstavách v detstve. Začne hrať pekná vianočná hudba, natiahne si čapicu s brmbolcom, stretáva kamarátov, s ktorými sa guľujú a objaví sa matka s otcom, zdobiaci vianočný stromček. Pod stromčekom si nájde veľký balíček a z balíka vyťahuje svoje prvé sánky. Vraciame sa do reálu, dobieha do cieľa a počujeme, že má najlepší čas.
Združenie Teatro Tatro prináša do Vancouvru Zázračný divadelný automat pomaľovaný výtvarníkom Františkom Liptákom.
Hokej je opísaný aj cez návštevníkov, v etude sa objavia ľudia, ktorí prichádzajú na zápas, ale ten nakoniec prebieha ako stolový hokej, nad ktorým sa skláňajú dvaja hráči, ktorí sa neskôr pobijú. V pauzách sa objavia aj roztlieskavačky a rolba. Niektoré scénky nie sú úplne vhodné pre mládež, napríklad tá, kde krasokorčuliarovi vypadne partnerka a zaskočí za ňu priateľ George.
Tanec pozostáva z polôh z Kámasútry. V biatlone je zasa groteskná etuda, ako neúspešný pretekár prenasleduje zajaca, čo sa mu vysmieva, že netrafil terče. Koncept bol pôvodne taký, že postavy nemali veľa rozprávať , skôr sa dorozumievať nejakou hatlaninou. „Potom sme si však povedali, že slovenčina je pre nich dosť veľká hatlanina," hovorí Robo Jakab.
No sport! Telom aj dušou
Teatro Tatro sa na olympiádu „kvalifikovalo" cez Mariku Kovalčíkovú, ktorá žije už veľa rokov vo Vancouvri, založila produkčnú spoločnosť a občas sem pozýva aj umelcov zo Slovenska. „Názory na šport a jeho úlohu či význam v živote ľudí sú rôzne. Športovci, amatérski či profesionálni, obhajujú šport dušou aj telom," hovorí manažér divadla Ivan Gontko.
„Na druhej strane stojí tábor prívržencov sira Winstona Spencera Churchilla. Ten svojho času na otázku novinárov, ktorí sa ho pýtali, čomu vďačí za to, že sa dožil takého vysokého veku, odpovedal - Absolutely no sport! Divadelný automat Teatro Tatro stojí kdesi uprostred medzi oboma týmito tábormi. Členovia súboru majú bližšie k Churchillovmu prístupu k športovaniu a s veľkou dávkou humoru potvrdzujú, že nielen športom je človek živý," dodáva Gontko.
Predal sa rekordný počet lístkov
Slovenský olympijský výbor zaznamenal tento rok rekord. Predal vyše 3300 lístkov na športové podujatia v rámci zimnej olympiády vo Vancouvri.
Počet slovenských záujemcov o lístky na ZOH sa každou olympiádou zvyšuje. Potvrdzuje to aj Eva Gažová zo Slovenskej olympijskej marketingovej, ktorá má pre porovnanie štatistiku z Pekingu, kam predali len okolo 2800 lístkov.
Najväčším hitom bol tentoraz hokejový zápas Slovensko - Česko, Slováci si však kupovali lístky aj na krasokorčuľovanie či na úvodné a záverečné ceremoniály olympiády.
Veľký záujem bol o balíky, ktoré ponúka Slovenský reprezentačný dom v rôznej výške podľa počtu nocí a počtu vstupov na športoviská či do ich centra. Balík na osem dní stojí napríklad 1620 eur.
Fanúšikovia si zrejme zabezpečovali cestu poväčšine individuálne s odletom z Viedne, Prahy či Budapešti. Lety do Vancouvru ponúkajú napríklad KLM Royal Dutch Airlines, Air Canada, Austrian Airlines, Delta Airlines či Air France. Alternatívne sa dá letieť aj do Seattlu, odkiaľ sa oplatí cestovať už aj vlakom, autobusom či prenajatým autom. Ešte stále sa dajú nájsť letenky v hodnote cca 1300 eur, horšie je to už s ubytovaním vo Vancouvri v termíne olympiády.
Veľké cestovky sa na olympiádu nezamerali, malé sa zas do podobných produktov nepustia.
„Prioritou sú júnové MS vo futbale v Južnej Afrike, na ktoré máme potvrdených jedenásť skupín," hovorí Kristína Havrilová z cestovnej kancelárie Bubo Travel. Bežné zájazdy do Kanady pre počasie organizujú v letných mesiacoch.
Ani kancelária Satur nepripravila špecializovaný olympijský balík, vybavovali však letenky pre individuálnych záujemcov, zvlášť pre redaktorov z médií.
Ako potvrdila marketingová riaditeľka Saturu Mária Gallová, tiež už začali s prípravou na futbalové majstrovstvá, kde pravdepodobne zabezpečia aj chartrové lety. „To je úplne iná kategória," hovorí o futbalových fanúšikoch.
Väčšina našej 173-člennej olympijskej výpravy sa už pripravuje na zápolenie v Kanade, prípadne v Amerike. Olympijská dedinka bola otvorená 2. februára. Časť výpravy má povinnosti niekoľko dní pred oficiálnym otvorením, ostatní prídu do Kanady až naň.
Prezident SR Ivan Gašparovič svoju cestu do Kanady zvažuje, ale zatiaľ nie je definitívne odklepnutá. Hovorca Marek Trubač naznačil, že pravdepodobnejšia alternatíva je, že sa zúčastní až druhej polovice hier po dvadsiatom februári. Podporu národného tímu považuje prezident za štandardnú povinnosť prezidenta každej krajiny. Vyzdvihuje najmä fakt, že hier sa po prvý raz zúčastňujú naše hokejistky.
Všetci pod jednou strechou
Dostať sa do bezprostrednej blízkosti slovenských športových hviezd nemusí byť počas zimných olympijských hier vo Vancouvri úplná utópia.
Do šatne hokejistov vás zrejme nepustia, no je tu šanca, že na seba narazíte napríklad v Slovenskom reprezentačnom dome.
Myšlienka domu, ktorý by počas olympiády slúžil na reprezentáciu Slovenska, sa po prvý raz uskutočnila v roku 1998 v Nagane. Projekt sa osvedčil a odvtedy sa realizuje na každých olympijských hrách. Slovenský reprezentačný dom je miesto, kde sa stretávajú nielen športovci a členovia výprav, ale aj novinári, umelci či politici. Vancouverský je však prvý, ktorý otvára svoje brány aj pre širokú verejnosť.
Organizačný tím si pri hľadaní vhodnej budovy pre potreby SRD prezrel takmer dvadsať priestorov, z ktorých napokon z viacerých dôvodov vybrali medzinárodné filmové centrum. „Ide o modernú budovu s krásnou architektúrou, situovanú v centre „downtown" Vancouvru, ktorá má navyše aj kinosálu. Nedalo sa ju nevyužiť," hovorí Zuzana Kmiťová zo združenia reklamných agentúr Black tea - B.M.A., ktoré získali mandát Slovenského olympijského výboru na zabezpečenie prevádzky SRD.
Puk dizajn
Vizualizácia centra vychádza z trikolóry, v grafike sú využití predovšetkým športovci a z nich hlavne hokejisti. „Hokejisti majú v športovej olympijskej výprave najpočetnejšie zastúpenie, puky používané v NHL, ale aj iných svetových súťažiach sa vyrábajú na Slovensku a hokej je najobľúbenejším zimným kolektívnym športom. Aj blížiace sa majstrovstvá sveta v 2012 sa budú konať na Slovensku," vysvetľuje Kmiťová.
Symboly tohto športu sa premietajú aj do takých detailov, ako je napríklad obrus v prezidentskom salóniku, ktorý má grafiku hokejového ihriska a obsluhujúci personál - celý zo Slovenska - bude oblečený v hokejových dresoch.
Film, hudba, jedlo
V rámci projektu Slovenská kultúra v srdci olympiády bude každý deň hudobné či divadelné predstavenie, prípadne premietanie filmu. Slováci vo Vancouvri si budú môcť pozrieť filmového Jánošíka, Šulíkovu Záhradu, Nebo, peklo, zem režisérky Laury Sivákovej či dokumentárne filmy Pavla Barabáša. Dom navštívia aj Cigánski diabli či Radošinské naivné divadlo so skladačkou „toho najlepšieho", čo divadlo za roky ponúklo.
Premietnu sa aj filmové ukážky, predstavia v nich osobnosti ako Katarínu Kolníkovú či skladateľa Jána Melkoviča.
SRD je povestný svojou špičkovou gastronómiou, ktorá však nie je lacná. Za obed v tomto centre zaplatíte 60 kanadských dolárov, večerný raut vyjde na 110. Viac sa vám oplatí ísť do kina či na divadlo, kultúrne programy vychádzajú od 20 do 70 dolárov.
„Pre hostí budú pripravené slovenské kulinárske špeciality vo forme teplého a studeného bufetu, slovenské kysnuté koláče, syry, najlepšie slovenské vína či čapované pivo. Aj kuchári, čašníci či barmani sú zo Slovenska," hovorí Kmiťová.
Po skončení olympiády sa grafika odinštaluje a priestory Vancity Theatre budú fungovať ako doteraz.
Trendy snehulienky a snehuliaci
Dámy i páni v bielom - takto sa predstavia naši olympionici pri slávnostnom defilé športovcov počas otváracieho ceremoniálu. Červené a modré budú na nich len megaúpletové šály s ručne viazanými megastrapcami. Pod športovým obalom sa však bude skrývať elegantné oblečenie v tmavomodrej farbe.
Tender na oficiálne oblečenie našej výpravy vyhrala dizajnérka Dana Kleinert. Nerobila si tajný prieskum, ako budú oblečení športovci z ostatných krajín, videla len návrhy českých športovcov, ktorým dominuje kruhový vzor. „Zbytočne by som sa niečím obmedzovala, ovplyvňovala," myslí si. Navyše krajiny prezentujú oblečenie svojich olympionikov len asi sto dní vopred, a to už museli byť aj u nás rozbehnuté prípravy.
„Nechcela som ani etno, ani retro štýl, naopak, túžila som dodať do návrhov trochu futurizmu," opisuje svoj prístup.
Najvýraznejším prvkom oblečenia sú nesporne viacúčelové biele bundičky. Systém zipsov umožňuje urobiť z nich krátku či dlhú verziu, prípadne len vestičku. Logo slovenského vancouverského tímu, našité na rukáve, je nenápadné.
Kleinert stavila na kombináciu športového a elegantného vo farbe trikolóry.
„Zvlášť pri zimnej olympiáde sa mi bielo-modro-červená farebnosť zdala prirodzená," vysvetľuje.
V zadaní bolo obliecť celý oplympijsky tím, teda nielen športovcov, ale aj ľudí, ktorí sa o nich starajú či funkcionárov výboru. Chcela preto vytvoriť líniu, ktorá bude väčšine ľudom rôzneho veku a postavy dobrá.
Smeje sa, že si svojimi návrhmi ušila na seba bič. Nechcela, aby oficiálne olympijské oblečenie na členoch našej výpravy viselo, naopak, predstavovala si ho v štíhlej siluete.
„Vystavila som sa veľkému riziku. U polovice ľudí to bolo bez skúšky a pri meraniach sú vždy odchýlky," opisuje náročnosť prípravy.
Za devízu považuje Kleinert to, že sa oblečenie nevyrábalo niekde v Číne. „Všetko, čo sa dalo, sme zadávali na výrobu na Slovensku, v tomto smere som patriot," hovorí.
Úpletové šály plietli v nitrianskej firme Cenra, kostýmy šili v Odeve Lipany, košele sú zo Zornice z Bánoviec nad Bebravou a páperové bundy sa zas vyrábali v Slavosporte v Poprade.
„Táto firma šije bundy aj nášmu horolezcovi Petrovi Hámorovi," dodáva návrhárka.
Oblečenie olympionikov je limitovanou kolekciou, na ktorú má nárok každý člen našej 173-člennej delegácie. Niekoľko kusov šálov či búnd je síce možné si kúpiť aj v ateliéri návrhárky, no už k bez olympijského loga.
Ako budú dizajnérkine modely vyzerať v reáli, si Kleinert do Kanady pozrieť nepôjde. Už tretíkrát bola totiž vybratá Európskou komisiou reprezentovať európsku módu v Tokiu, a tejto akcii dá prednosť.
Vancouver však pozná a má naň len dobré spomienky, už aj preto, že sa jej tam narodila staršia dcéra. „Nečudujem sa, že toto mesto vyhráva v rôznych anketách.Vancouver je úžasný na život, sú tam milí ľudia, vonia tam ihličie," nadchýna sa.
Autor: Marián Jaslovský
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
