BRATISLAVA. Zlodej kričí, chyťte zlodeja. Aj takto by sa dala charakterizovať politická prestrelka medzi vládnym Smerom a opozičnou SDKÚ, ktoré sa navzájom obviňujú z nečistých praktík pri financovaní strán.
Premiér Robert Fico tvrdí, že Dzurindova strana prala cez nastrčené spoločnosti s prepojením na daňové raje špinavé peniaze.
Podľa denníka Pravda pritom obchodovala so „schránkovou" firmou aj bývalá SDĽ, v ktorej kedysi pôsobil Fico aj viacerí politici Smeru. Rok pred tým, ako sa SDĽ zlúčila s Ficovou stranou, použila na splatenie dlhu anglickú spoločnosť napojenú na finančnú skupinu J&T.
Mecenáši
Už od vzniku Smeru v roku 1999 najmä opoziční politici hovoria, že za touto stranou stoja vplyvní mecenáši. Spomínajú sa mená ako: Juraj Široký a Vladimír Poór.
Spočiatku sa spomínali aj Fedor Flašík, Ján Gabriel či Ivan Kiňo, ktorých mali medzičasom vystriedať Jozef Brhel, Jozef Kopecký a Miroslav Výboh. S výnimkou Kopeckého ani jeden nedaroval Smeru oficiálne ani cent.
Firmy Širokého či Poóra dostali od štátu miliardové zákazky pri výstavbe diaľnic, rekonštrukcii Bratislavského hradu či na železnici.
Viacerí spomínaní podnikatelia majú svojich ľudí vo vláde aj v parlamente.
V minulosti väčšina z nich odmietla, alebo sa nechcela vyjadrovať k tomu, že Smer zo začiatku financovali.
„Tí ľudia nie sú v našich výročných správach, takže nemôžete povedať, že ide o našich mecenášov. Ja vychádzam len z oficiálnych údajov, ktoré definujú, kto je sponzorom strany. Ak dnes niekto hádže špinu na Smer, mal by sa najskôr pozrieť na to, ako riešil problémy s vlastným financovaním. Najviac kričia tí, čo majú najviac masla na hlave," hovorí poslanec Smeru Jozef Burian.
Podľa neho sa navyše za tejto vlády sprísnili pravidlá financovania politických strán. „Určili sme hranicu, koľko môže dostať strana od jedného darcu v hotovosti." Po novom to môže byť maximálne päťtisíc eur od jedného darcu ročne.
Mečiar - Slota
Pochybnosti o spôsobe financovania strany vzbudzujú aj Ficovi koaliční partneri - HZDS a SNS. V prípade Mečiarovej strany vyšlo najavo, že jedenásť miliónov korún jej mali darovať nemajetný dôchodca a zadlžený podnikateľ. Peniaze mal prebrať vtedajší hospodár strany Milan Urbáni - v dvojitej igelitke Tesco. Urbáni už síce v strane nie je, otázniky však zostali.
HZDS, ktoré sa v posledných dňoch ochotne vyjadruje k financovaniu SDKÚ, sa už k „igelitkovej" kauze nechce vracať.
„Nie som členom úzkeho vedenia strany, takže sa k tomu nemôžem vyjadrovať. Treba sa spýtať tých, ktorí sú kompetentní. Nemám o tom dosť informácií, nebol som pri tom," reagoval poslanec Jozef Halecký.
Ani Vladimír Mečiar dodnes jasne nevysvetlil, odkiaľ zobral peniaze na vilu Elektra. SNS tvrdí, že nikdy nemala problém s vlastným financovaním.
„Všetko je zdokladované v našich výročných správach. Žijeme hlavne z peňazí, ktoré dostaneme od štátu," povedal poslanec Rafael Rafaj. Predseda strany Ján Slota však roky užíva majetok, na ktorý si nemohol zarobiť z oficiálnych príjmov.
Mečiar tiež počas kauzy nástenkového tendra naznačil, že SNS zneužíva eurofondy na financovanie kampane. „Keď pozerám, čo z tej zmluvy je financované, tak z týchto peňazí EÚ si Ján Slota pokojne zaplatí volebnú kampaň 2010 aj 2014."
Tajomný Világi
V prípade SMK sa špekuluje, že až do založenia strany Most ju výdatne dotoval podnikateľ Oszkár Világi. Ani on nefiguruje vo výročných správach.
„Áno, hovorilo sa to. Neviem, či to bola pravda, ale ak to robil, tak je za to zodpovedný Béla Bugár. Zmeny, ktoré nastali v SMK, súviseli aj s takýmito problémami," hovorí poslanec Miklós Duray. Világi aj Bugár to síce odmietli, faktom však je, že majú dodnes nadštandardné vzťahy.
„Pripúšťam, že sú podnikatelia, ktorí financujú politické strany neoficiálne - a určite to nerobia zo samaritánskych dôvodov. Väčšinou takto financujú veľké strany, aby boli schvaľované zákony, ktoré by ich zvýhodnili v podnikaní," myslí si Duray.
Podľa neho je taký spôsob „lobingu" všade na svete, v Európe či v Amerike sa však hlásia podnikatelia k politickým stranám otvorene. „U nás nechcú byť spájaní so žiadnou stranou, v tomto sme ešte poznačení bývalým režimom."
KDH si zase cez spoločnosť Mana požičalo desať miliónov korún od šéfa Drukosu Františka Mojžiša, ktorý je obžalovaný z podvodu. Za spomínanou firmou stál bývalý pokladník strany Peter Gabura. Podľa neho použili peniaze na rekonštrukciu vtedajšieho sídla KDH na Žabotovej ulici, ktoré neskôr odkúpili za zlomok trhovej hodnoty.
Snaha bola
Poslanec SDKÚ Alexander Slafkovský predložil návrh, ktorý zavádzal prísnejšie pravidlá financovania kampaní v regionálnych a komunálnych voľbách. Inšpiroval sa francúzskym modelom, ktorý počíta s kombináciou súkromného a štátneho financovania strán.
„Polovicu peňazí, ktoré získajú politické strany od sponzorov, by im hradil štát. Bolo by to motivujúce aj oveľa transparentnejšie," povedala jeho stranícka kolegyňa Lucia Žitňanská.
Návrh neprešiel. „Nebránime sa sprísneniu pravidiel. To, že sme nepodporili pána Slafkovského, je zrejme chyba v komunikácii," povedal poslanec Rafaj z SNS.
Politici sami nemenia pravidlá
Smer nás kedysi miloval a SDKÚ neznášala. Teraz je to naopak, hovorí RASTISLAV DIOVČOŠ z Aliancie Fair-play. Tá už roky upozorňuje na škandály vládnych aj opozičných strán.
Prečo sa vynárajú kauzy ako financovanie SDKÚ?
„Politické strany majú veľkú moc, takže podnikatelia chcú byť s nimi zadobre, aby mohli ovplyvňovať ich rozhodnutia. A politické strany sa nevedia ubrániť, aby neboli financované neštandardne."
Financovanie strán pritom kontroluje audítor.
„Politici sa často oháňajú tým, že prešli auditom. Je to výborný spôsob, ako zakryť nekalé praktiky. Audit sa totiž zaoberá len špecifickou časťou financovania, jeho cieľom nie je preveriť všetky položky."
Čo robiť, aby k podobným kauzám nedochádzalo?
„Zákony sa postupne menia k lepšiemu, hoci vždy len ako dôsledok káuz, ktoré prinesú médiá. Politici sami od seba nemenia pravidlá, ktoré by boli aj efektívne kontrolované."
Po igelitkách HZDS sa sprísnili pravidlá prijímania darov. Je to dostatočné?
„Aj táto zmena je len dôsledkom nejakej kauzy, pričom sa týka len jednej oblasti. Problémom je, že financovanie strán kontroluje parlamentný výbor, pričom ide len o formálny proces."
Pomohlo by zriadenie osobitnej inštitúcie?
„Určite áno. A nemusela by kontrolovať len financovanie strán, ale aj majetkové priznania verejných činiteľov. V prvom rade by vykladala zákony a dávala k nim stanoviská, no mala by mať možnosť udeľovať aj sankcie."
Nemal by sa znovu zaviesť strop pri financovaní kampaní?
„Myslím, že nie. Ak existuje strop, politické strany ho majú tendenciu obchádzať, pričom používajú peniaze z tzv. sivej zóny."
Prečo financujú slovenskí podnikatelia politické strany skôr neoficiálne?
„Pretože politici im na to vytvorili priestor. Je to aj o vyspelosti politickej kultúry. V Amerike to robia väčšinou otvorene, takže sa nemusia obávať žiadneho odhalenia."
Existuje vôbec strana, ktorej financovanie by nevyvolávalo pochybnosti?
„Pokiaľ ide o parlamentné strany, pochybnosti sú u všetkých. Ide len o to, čo sa komu podarí dokázať."
S kým sa vám najlepšie komunikuje a naopak?
„Vždy sú ochotnejšie strany, ktoré sú práve v opozícii. Pred piatimi rokmi nás Smer pomaly miloval a SDKÚ neznášala. Teraz sa to obrátilo. V princípe však platí, že nás zrejme nemajú radi ani v jednej strane."
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
