BRATISLAVA. Keď vlani vznikla petícia stovky sudcov Päť viet a ich výzva k stavu justície, z Košíc sa začala šíriť takzvaná anticharta. V januári zase začal z košického emailu putovať návod, ako si majú sudcovia zmeniť žaloby proti štátu a mať tak väčšiu šancu vysúdiť tisícky eur.
Odosielateľom týchto správ je Juraj Sopoliga, ktorý je zároveň aj členom Súdnej rady a sudcovskej rady košického krajského súdu.
Justíciu nemohlo postihnúť nič lepšie ako antidiskriminačné žaloby, myslí si Lukáš Fila
Sopoliga list adresoval „predsedom okresných súdov v kraji a sudcom Krajského súdu v Košiciach“. Ten sa však vďaka emailovej komunikácii dostal aj za hranice Košického kraja. Sopoliga hovorí, že list je jeho osobnou iniciatívou a nesúvisí s jeho funkciami v Súdnej alebo sudcovskej rade.
Ministerka mlčí
Predseda Súdnej rady a šéf Najvyššieho súdu Štefan Harabin tvrdí, že o Sopoligovom liste nevie. Ministerka spravodlivosti Viera Petríková za HZDS na otázky neodpovedala. Ešte ako sudkyňa pred vymenovaním do funkcie si diskriminačnú žalobu pred tromi rokmi tiež podala. Pre Harabina ešte ako ministra sa tieto žaloby stali ďalším z argumentov, prečo zrušiť Špeciálny súd. To, že ide o organizovanú akciu sudcov, sa vtedy nepodarilo dokázať.
Predseda ústavnoprávneho výboru Mojmír Mamojka hovorí, že je jedno, či ide o organizovanú akciu, alebo nie. Diskriminačné žaloby sudcov za to, že dostávali menšie platy ako ich kolegovia na Špeciálnom súde, však považuje za „obrovský trapas sudcovského stavu ako celku“.
Podľa Mamojku si musia všetci uvedomiť, že sudca je povolanie, nie zamestnanie. „Týmto zdegradovali celý sudcovský stav pod čiernu zem,“ povedal predseda ústavnoprávneho výboru. Jeho členovia by sa žalobami sudcov mali zaoberať na dnešnom rokovaní. Navrhnúť to chce Daniel Lipšic z KDH. Mamojka pochybuje, že táto diskusia niekam povedie.
Návod prišiel z Košíc
Stovky žalôb sudcov, ktorými žalujú štát pre údajnú diskrimináciu, nie sú náhodné. Už v roku 2007, keď mali byť argumentom proti Špeciálnemu súdu, bolo podozrenie, že sudcov niekto organizuje. Medzi sudcami sa údajne šíril vzor, ako žaloby písať. Viacerí neskôr priznali, že do hromadných podaní ich pobádali predsedovia súdov.
Tých teraz v januári, po rozhodnutí Ústavného súdu, že rozdiel v platoch sudcov bol diskriminačný, oslovil člen Súdnej rady a predseda sudcovskej rady košického krajského súdu Juraj Sopoliga. Ide o sudcu, ktorý vlani napísal aj takzvanú antichartu.
„Zasielam na prípadné použitie a procesný postup dôvody zmeny žaloby a návrh na jeho zmenu,“ napísal Sopoliga v liste, ktorý sa vďaka emailu dostal zrejme ku všetkým sudcom. Odškodnenie majú dostať za to, že dostávali nižšie platy ako špeciálni sudcovia. Sopoliga vyčíslil ujmu takmer na 125-tisíc eur.
Sopoliga tvrdí, že ide o jeho osobnú iniciatívu a list nesúvisí s jeho funkciami v Súdnej či sudcovskej rade. Hovorí, že po náleze Ústavného súdu sa ho začali kolegovia pýtať, či netreba zmeniť znenie žalôb. „Kolegovia sa ma pýtali, povedal som im, že to nebudem riešiť po jednom, ale že ak chcú, ja to napíšem. Kto chce, ten to použije, kto nechce, nepoužije.“
Ide o peniaze
To, že sudcovia sú so žalobami organizovaní, naznačil už minulý týždeň Daniel Lipšic z KDH. Hovorí, aby okresný súd znenie žalôb zverejnil. Ak sa budú zhodovať, je zrejmé, že boli sudcovia organizovaní. „Asi by bolo ťažké domnievať sa, že sudcom napadla rovnaká argumentácia a prebrali si po sebe formulácie,“ tvrdí.
Predsedovi ústavnoprávneho výboru Mojmírovi Mamojkovi zo Smeru je jedno, či za sudcami niekto stál, alebo nie. „Všetci ukázali, že im ide len o peniaze a takto sa sudcovský stav nebuduje.“
Dôveryhodnosť súdnictva tak podľa Mamojku znížili na minimum. Sudcom pripomenul, že „na slovenské pomery sa im nežije zle - majú krásne platy, dôchodkové zabezpečenie aj nemocenské poistenie“.
Či sudcovia využili Sopoligov návod, nie je jasné. Hovorca bratislavského súdu Pavol Adamčiak o prípadných zmenách v žalobách nemôže informovať. Môže tak urobiť len účastník konania alebo jeho právnik.
Beata
Balogová
