BRATISLAVA. Jej republiková rada v utorok večer rozhodla, že SaS ide do volieb samostatne.
„SaS považuje vysvetlenie financovania SDKÚ-DS za nedostatočné a nejasné. Odstúpenie Mikuláša Dzurindu nevnímame ako splnenie našej požiadavky, ale ako neochotu a neschopnosť objasniť financovanie strany," napísala rada vo svojom stanovisku. SaS tvrdí, že chce predstaviť novú politickú kultúru, ktorá tu 20 rokov absentuje.
„Transparentnosť a boj proti korupcii sú pre SaS natoľko dôležité, že ponuku na vytvorenie predvolebnej koalície s SDKÚ-DS nemôžeme prijať," povedal Richard Sulík.
Pôvodne mala SaS podmienku na zostavenie koalície s SDKÚ iba to, aby Mikuláš Dzurinda nebol lídrom kandidátky. Po informáciách, ktoré zverejnil premiér Robert Fico o financovaní SDKÚ pribudla ďalšia.
SDKÚ nechcela rozhodnutie SaS v utorok komentovať, podľa podpredsedu Ivana Mikloša sa vyjadria v stredu. SDKÚ navrhla širokú koalíciu, aby neprepadli hlasy pravicových voličov. SaS aj Most nemajú istotu, že sa dostanú do parlamentu.
SDKÚ však podľa podpredsedníčky strany Ivety Radičovej urobí všetko pre to, aby v júnových parlamentných voľbách neprepadol ani jeden hlas voliča.
„SDKÚ-DS bude oslovovať každého občana, ktorý má záujem na riešení problémov. Chceme symbolizovať novú politickú kultúru a presadzovať slušnosť v politike,“ povedala pre agentúru SITA Radičová ako reakciu na rozhodnutie SaS ísť do parlamentných volieb samostatne.
„Strany majú reprezentovať potreby občanov. Z toho vyplýva zodpovednosť vytvárať koalície na presadzovanie záujmov. Otázne je, s kým chce SaS spolupracovať,“ vyhlásila Radičová. O situácii a o tom, ako ďalej bude podľa nej rozhodovať prezídium SDKÚ-DS.
OKS ide s Most-Híd
Ešte dopoludnia oznámili dve strany Most a OKS, ktoré mali byť tiež súčasťou širokej koalície, že bez ohľadu na to ako dopadnú rokovania, oni pôjdu do volieb spolu. Konkrétne lídri OKS pôjdu na kandidátku Most-Híd. Jeden zástupca OKS by mal byť v prvej desiatke na kandidátke.
Obidve strany zároveň povedali, že oni sú ochotné s SDKÚ ísť. Bez Sulíkovej SaS však pravdepodobne koalícia zložená iba s SDKÚ, Most-Híd a OKS nevznikne.
„Znamená to, že veľká koalícia skončila," komentoval stanovisko SaS predseda Most-Híd Béla Bugár. „Jednak si myslím, že nás neoslovia a aby som pravdu povedal, ani my nebudeme mať záujem, lebo to už potom nie je alternatívou," povedal Bugár.
Zdôvodnenie SaS označil za ich názor. Priznáva, že v otázkach financovania SDKÚ sú nezrovnalosti, ale Smer má podľa neho horšie veci, ktoré nevie vysvetliť. Zároveň dodal, že niektoré opozičné strany sú pritom ochotné so Smerom vládnuť. Problém s tým nemá SMK a povolebnú spoluprácu so Smerom nevylúčilo ani KDH. To zároveň už na začiatku odmietlo akékoľvek rokovania o možnej koalícii a chcelo ísť do volieb samé.
Mikloš nepovedal, že po Sulíkovom odmietnutí, budú mať záujem o menšiu koalíciu. Strana ani takúto možnosť zatiaľ neschválila, prezídium rozhodlo len o možnosti širokej koalície.
Mikloškovi sa málilo
Most okrem s OKS rokoval aj s KDS Vladimíra Palka. Ponúkol dvanáste miesto na kandidátke Františkovi Mikloškovi z KDS, strana to ale odmietla s tým, že ide o nedôstojné miesto pre politika Mikloškovho formátu.
Bugár to pritom za nedôstojné nepovažuje, Mikloško sa podľa neho ľahko mohol prekrúžkovať vyššie. KDS sa na to podľa neho skôr mala pozerať ako na pomoc strane, ktorá možno ani nebude mať na zaplatenie kaucie na to, aby mohla vôbec kandidovať.
Palko už dávnejšie oznámil, že on kandidovať nebude, ale či bude kandidovať KDS alebo Mikloško, ktorý je najdlhšie slúžiacim slovenským poslancom, Palko nepovedal.
Strany majú odovzdať kandidátky do 14. marca.
Analytici: Širšia pravicová koalícia dominantný Smer neohrozí
Prípadná širšia pravicová koalícia na čele s najväčšou opozičnou stranou SDKÚ-DS dominantné postavenie vládneho Smeru-SD neohrozí. Zhodli sa na tom analytici, ktorých ČTK oslovila.
S témou jednotnej alternatívy voči súčasnej vládnej koalícii na čele so Smerom-SD prišiel koncom minulého roka predseda SDKÚ-DS Mikuláš Dzurinda, ktorý zorganizoval stretnutie siedmich stredopravých strán. Zástupcovia KDH a SMK však spoločný postup v júnových parlamentných voľbách už skôr odmietli; naopak, SDKÚ-DS, Most-Híd a OKS chcú rokovať o vzniku väčšej pravicovej koalície. Mimoparlamentná SaS Richarda Sulíka zase v utorok večer spoluprácu s SDKÚ-DS odmietla a oznámila, že do volieb pôjde samostatne.
Na vznik viacpočetnej stredopravej koalície pod vedením SDKÚ-DS podľa oslovených analytikov v súčasnosti nie je dôvod.
"Účel, že neprepadnú hlasy a porazia Roberta Fica, sa nepodarí naplniť," povedal ČTK sociológ Pavel Haulík. Poznamenal, že prípadná koalícia SDKÚ-DS, Mostu-Híd a SaS môže vo voľbách priniesť pre pravicovú opozíciu nižší percentuálny zisk, ako keby postupovali samostatne. "Úvahy o koalícii sú v súčasnosti o zlepovaní rozbitého pohára, nie o vyfúkavaní novej čaše," dodal.
Potvrdil to aj politológ Michal Horský z Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave, podľa ktorého je téma politickej integrácie stredopravých strán bezpredmetná. "Sú to platonické vzdychy, ktorým však chýba reálny politický obsah," tvrdil. Politológ Miroslav Kusý pripomenul, že pravica by vznikom koalície mohla stratiť. "Dnes už vôbec nie je isté, či strany získajú viac spolu v koalícii alebo každý osobitne," dodal.
Kľúčom k silnejšej volebnej či povolebnej spolupráci by podľa Kusého bolo spojenie SDKÚ-DS s kresťanskými demokratmi a SMK zastupujúcou záujmy časti Maďarov žijúcich na Slovensku. "Koalícia bez týchto dvoch strán zostáva iba dobrým úmyslom s veľmi malým realistickým dopadom," dodal.
Koalícia dvoch či troch strán potrebuje na vstup do parlamentu najmenej sedem percent; štvorkoalícia by musela získať minimálne desať percent. Najsilnejšia opozičná strana SDKÚ-DS sa v prieskumoch verejnej mienky drží na úrovni približne 15 percent. Preferencie Mostu-Híd a Sulíkovej SaS sa pohybujú okolo päťpercentného prahu potrebného na zvolenie do parlamentu v prípade samostatnej kandidatúry.
Oslovení analytici označili ohlásené spojenie Slobodného fóra, Občianskych kandidátov a Ligy do spoločného subjektu Únia - Strana pre Slovensko za snahu o záchranu. "Pre celý rad malých politických strán má význam, aby sa pod kepienkom integrácie stredopravej politickej scény usilovali o koalície, ktoré prinášajú väčšiu nádej na budúcu parlamentnú existenciu," uviedol Horský.
Hranicu potrebnú na vstup do parlamentu sa im však podľa oslovených odborníkov nepodarí prekročiť. "Chýbajú výrazné osobnosti, výrazný profil. Väčšina z nich sú opozerané tváre bez vízie a novátorskej myšlienky," zhodnotil Kusý. Popularita Slobodného fóra prekročila v januárovom prieskume agentúry Focus jednopercentnú hranicu, OKS sa dlhodobo blíži k nule.
(čtk)

Beata
Balogová
