BRATISLAVA. Pokus zakázať prácu v nedeľu a v štátny sviatok len z komerčných dôvodov zmenou ústavy nevyšiel.
Toto pravidlo chcel ustanoviť ako základné ľudské právo, ktoré je možné obmedziť len zákonom, a to len v prípadoch, ktoré sú vo verejnom záujme, a aj to len v nevyhnutnej miere. Takýmito prípadmi mala byť služba v nemocnici, v policajných zboroch, v ozbrojených silách, ale i zabezpečenie dostupnosti liekov, prípadne základných potravín, verejnej dopravy, fungovanie energetických sústav, čerpacích staníc a podobne. "Tam však, kde o takéto prípady verejného záujmu nepôjde, umožní navrhovaná úprava ústavnú ochranu práva na nedeľu," doplnil.
Zdôraznil, že v praxi stále pretrvávajú prípady, kedy sú zamestnanci nútení pracovať i počas nedele, napriek tomu, že im pracovné právo zaručuje platené pracovné voľno. "Zamestnanci, vykonávajúci prácu napríklad v predajniach, sa počas nedele nemôžu riadne venovať svojim rodinám, pretože v čase, keď sú ich deti a ostatní rodinní príslušníci doma, títo zamestnanci pracujú," poznamenal.
"V pôvodných členských krajinách EÚ sa zákaz práce v nedeľu dodržuje v podstatne širšom rozsahu. Len v nových členských krajinách strednej a východnej Európy zamestnávatelia hlavne obchodné reťazce, toto pravidlo nedodržujú," konštatoval Gabura, ktorý v úsilí zastaviť komercializáciu nedelí navrhoval povýšiť ochranu nedele na ústavnú úroveň.
Nezávislému poslancovi neprešiel ani druhý návrh novelizácie Ústavy SR, ktorým chcel do súčasného nejasného znenia - "ľudský život je hodný ochrany už pred narodením" - doplniť presné vymedzenie okamihu odkedy - od počatia. Slovo 'hodný' zase žiadal nahradiť pojmom 'chránený od počatia'. Gabura tiež navrhoval určiť okamih, keď sa ústavná ochrana života končí, teda prirodzenou smrťou. "Súčasné znenie ústavy umožňuje ukončiť ochranu života človeka aj inak ako prirodzenou smrťou, a to nielen vo výnimočných prípadoch, ale aj všeobecne," upozorňoval.
