BRATISLAVA.
"Z toho vyplýva, že táto vysoká škola na základe tej kvality, ktorú má, by nemala vychovávať magistrov, doktorandov a ani habilitačné konania na profesorov by nemala robiť," uviedol Mikolaj. Rezort tvrdí, že plánuje sv. Alžbetu zaradiť v komplexnej akreditácii do najnižšej z troch kategórií na základe nezávislého hodnotenia Akreditačnej komisie z decembra minulého roka. Podľa Mikolaja škola nesplnila minimálne dve kritériá.
Predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar vo štvrtok vyhlásil, že zo strany rezortu školstva ide o šikanu vysokej školy sv. Alžbety.
"Ministerstvo školstva podľa zákona môže kedykoľvek požiadať akreditačnú komisiu o preverenie, či návrhy na menovanie profesorov sú v súlade s kritériami, ktoré vydalo ministerstvo školstva v rámci zákona," reagoval Mikolaj na to, prečo vrátil škole návrhy na vymenovanie profesorov a žiadal o doplňujúce informácie.
Trnka nesúhlasí s ministerstvom
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka má iný názor, Mikolaja listom upozornil, aby nezdržiaval návrhy na vymenovanie profesorov. Trnka je presvedčený, že vrátenie návrhov na profesorov nebolo v súlade so zákonom.
"Tým, že o viacerých návrhoch dlhodobo bezdôvodne nekonali, spôsobili značné prieťahy v konaniach a tým neoprávnene zasiahli aj do práv a oprávnených záujmov vysokej školy a žiadateľov o vymenovanie za profesorov," napísal podľa denníka SME Trnka.
Mikolaj upozorňuje, že Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave navrhla v posledných troch rokoch priveľa profesorov. "Z vysokej školy sv. Alžbety je to 27 návrhov na vymenovanie za profesora, pre porovnanie Ekonomická univerzita v Bratislave mala 11, Žilinská univerzita 12, Univerzita Mateja Bela deväť, Prešovská univerzita 10," konštatoval Mikolaj.
Dodáva, že súkromná vysoká škola má 250 denných študentov a viac ako 10-tisíc externistov, pričom ideálnym pomerom je jedna k jednej. Zatiaľ čo na vysokej škole sv. Alžbety pripadá podľa Mikolaja na jedného profesora desať denných študentov, napríklad na Žilinskej univerzite je to päťsto, na bratislavskej Ekonomickej univerzite tisíc.
Podľa školy Mikolaj porušil zákon
Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety v Bratislave obvinila Mikolaja z porušenia zákona. Tvrdí, že nedodržal zákonom stanovené lehoty pri komplexnej akreditácii školy. Okrem toho vraj porušil zákon, keď škole v septembri minulého roka vrátil návrhy na vymenovanie profesorov a žiadal doplňujúce informácie. Škole dala za pravdu predsedníčka školského parlamentného výboru Tatiana Rosová (SDKÚ-DS).
"Vedecká rada je zodpovedná za to, koho menuje a jediné, čo môže minister urobiť, je cez akreditačnú komisiu odňať vedeckej rade spôsobilosť konania pri vymenúvaní, ale nemôže už jej rozhodnutie nijako meniť alebo dopĺňať," uviedla pre agentúru SITA Rosová. Práve na autonómiu vysokých škôl sa pritom Mikolaj odvolával pri kauze expresných diplomov na Trenčianskej univerzite Alexandra Dubčeka.
Vedenie Vysokej školy zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety sa s ministrom Jánom Mikolajom názorovo rozišlo už v minulosti. Rektor Vladimír Krčméry sa v decembri 2009 na protest vzdal funkcie.
Nepáčilo sa mu, že minister medializuje výsledky kontroly na škole, aj keď sa ešte previerka neskončila. Tvrdil, že sa informácie o osude školy dozvedel ako posledný a cez médiá. Za rozpormi je komplexná akreditácia školy.
Bývalá Akreditačná komisia pod vedením Pavla Návrata odporúčala, aby bola sv. Alžbeta prvou súkromnou univerzitou, teda v najvyššej z troch kategórií vysokých škôl. Súčasná komisia Ľubora Fišeru sa s týmto záverom nestotožnila.
Mikolaj avizoval jej zaradenie medzi odborné vysoké školy, čo je najnižšia kategória v hodnotení, a na školu poslal niekoľko kontrol. Kontroly nariadil pre pochybnosti, či škola predložila Akreditačnej komisii pravdivé informácie.
Rosová: Minister sa ukázal ako klamár
Minister školstva Ján Mikolaj podľa poslankyne za SDKÚ-DS Tatiany Rosovej výrokmi na dnešnej tlačovej besede dokázal svoju nekompetentnosť a zároveň aj klamal.
„Zarazilo ma, že minister školstva namiesto riešenia problémov, napríklad na trenčianskej univerzite, zvolal tlačovku na tému malej novely poslanca Mamojku, ktorá je z hľadiska kvality vysokoškolského vzdelávania podružná,“ povedala dnes novinárom Rosová.
Nekompetentnosť prejavil Mikolaj v tom, keď podľa nej označil proces akreditácií za akúsi trestnú výpravu, kde sa majú vysoké školy deliť na nadpriemerné, priemerné a podpriemerné. Podpriemerné vysoké školy by na Slovensku vôbec nemali existovať, zdôraznila Rosová.
Akreditácie podľa nej majú diferencovať vysoké školy podľa toho, akých absolventov majú vychovávať. „Odborné vysoké školy majú vzdelávať najmä odborníkov pre prax, na čo stačí spravidla bakalárske vzdelanie. Ale nie je vylúčené, a tom bola Mamojkova novela, aby mohli vychovávať aj magistrov,“ vysvetľovala poslankyňa za SDKÚ-DS.
Mikolaj o zrušení normatívu financovania škôl ani neuvažuje
Normatív financovania stredných škôl vniesol do školského systému prehľad a poriadok. Ministerstvo školstva preto ani neuvažuje o tom, že by ho zrušilo. Na dnešnej pravidelnej Hodine otázok v parlamente to uviedol šéf rezortu školstva Ján Mikolaj (nominant SNS).
Reagoval tak na otázku poslankyne Smeru-SD Dariny Gabániovej, či je možné zmeniť spôsob financovania vysokých a stredných škôl a upustiť od normatívu, keďže v praxi sa prejavuje negatívne. Školy podľa zákonodarkyne totiž v súčasnosti preferujú kvantitu nad kvalitou prijatých študentov.
Tento problém však podľa ministra netreba riešiť zrušením normatívu, ale v súlade s potrebou škôl v rámci jednotlivých regiónov. "Ak by sme chceli zaviesť iný spôsob financovania ako je normatív vrátane koeficientov, v súčasnosti nemáme ani nijaký nástroj. Je len jedna možnosť, že by sme školy začali rozlišovať podľa kvality. Ale kvality čoho? Kvality žiakov, výsledkov alebo pedagogického zboru?" uviedol Mikolaj.
Podľa neho v súčasnosti existuje iba jeden nástroj, na základe ktorého by sa mohlo dať určiť, ktorá škola je lepšia a dostane tak viac peňazí. Týmto nástrojom je externá maturita. Iné nie sú, ale dodal, že on osobne je za to, aby sa zaviedol aj koeficient podľa externej maturity, ale je to citlivá téma, ktorú treba odkonzultovať.
Minister pripomenul, že financovanie normatívnym spôsobom sa vykonáva od januára 2004. "Normatív upevnil existenciu tých škôl, ktoré majú dostatok študentov. Predpokladáme, že to budú tiež lepšie školy. V prípade, ak ich nemajú dostatok, motivuje ich to k spájaniu alebo k iným racionalizačným krokom. Je to teda aj nástroj sily. Zriaďovateľom škôl poskytuje dostatok priestoru, aby mohli uplatňovať svoje kompetencie," vysvetlil význam normatívu Mikolaj.
Zdôraznil, že prvoradým cieľom ministerstva školstva je sledovať, aby sa prostredníctvom koeficientov personálnej a prevádzkovej náročnosti čo najpresnejšie určila potreba finančných prostriedkov pre základné školy, ako aj pre jednotlivé kategórie stredných škôl.
tasr