Minister Štefanov zobral slová premiéra Fica, že koalícia uprednostní spriaznené firmy, vážne. V súťažiach o to, kto bude opravovať slovenské školy, sú spoločnosti s kontaktmi na koaličné strany veľmi úspešné.
BRATISLAVA. „Slovenská národná strana sa skoro štyri roky zaoberala napríklad tým, pán poslanec, že vďaka nám by mali byť do roku 2012 vyčerpané eurofondy trebárs v rekonštrukciách škôl.“ Aj takto nedávno obhajovala agendu SNS poslankyňa Anna Belousovová, keď ju Pavol Abrhan z KDH kritizoval za nástenkový tender či emisie.
V rokoch 2008 a 2009 Slovensko cez ministerstvo výstavby, ktoré riadi nominant SNS Igor Štefanov, v rámci programu infraštruktúra vzdelávania vyčerpalo zhruba 165 miliónov eur (päť miliárd korún). Peniaze z eurofondov idú na rekonštrukciu základných a materských škôl. Podľa zistení SME sú v tendroch veľmi úspešné firmy blízke koaličným stranám.
Nechala: Treba to preveriť
Zákazky za asi 8,5 milióna eur (viac ako 250 miliónov korún) získala spoločnosť Omoss z Trstenej. Jej majiteľ Marián Murín kandidoval v roku 2006 na starostu obce Mútne za koalíciu Smer-HZDS-SNS. Mečiarova strana ho podporila aj v komunálnych voľbách 1998. Murín navyše podnikal s Jozefom Cudrákom, nominantom SNS vo Fonde národného majetku.
Zákazky za takmer 18 miliónov eur (540 miliónov korún) získala aj bratislavská firma Eurobuilding, za ktorou stojí podnikateľ Miloš Stopka. V rokoch 1995 až 1998 prenajal Fond detí a mládeže, ktorý vtedy ovládali nominanti HZDS, jeho firmám za zlomok trhovej ceny viacero lukratívnych nehnuteľností po celom Slovensku. Na čele fondu stál Stopkov švagor Miroslav Gábriš, ktorý má nadštandardné vzťahy s poslancom HZDS Jozefom Tarčákom.
„Pána Stopku poznám cez jeho švagra Mirka Gábriša, môjho spolužiaka a kamaráta,“ priznal Tarčák. Gábriš bol navyše v čase, keď bol Tarčák štátnym tajomníkom ministerstva školstva, riaditeľom jeho odboru mládeže.
Tarčák nechápe, prečo by mali byť zákazky pre Stopkovu firmu klientelizmom. „Keď splnili podmienky súťaže, v čom je problém? Pokiaľ viem, firma Eurobuilding nemá s HZDS nič spoločné.“
Ukazuje sa, že „aj bez privatizácie možno prihrávať veľké peniaze spriazneným osobám“, hovorí Pavel Nechala z Transparency International. Najvyšší kontrolný úrad by mal podľa neho detailne preveriť, ako sa použili peniaze z eurofondov a zvážiť, či nepodá trestné oznámenia, myslí si Nechala.
Súťaže sa aj rušili
Stopkova firma uspela aj v tendroch, ktoré sa opakovali, lebo najskôr ich obstarávateľ zrušil. Ide napríklad o rekonštrukciu základnej a materskej školy v obci Pruské za takmer 1,1 milióna eur.
„Išlo o nejaké pochybenie, ktoré sa preukázalo až na ministerstve výstavby. Myslím, že firma Saroute z Považskej Bystrice, ktorá to mala vyhrať, nepredložila jeden doklad – zrejme referencie,“ hovorí prednosta obecného úradu v Pruskom Vladimír Polešenský. V opakovanej súťaži už zvíťazil Eurobuilding.
Stopkova firma takto získala aj zákazku na rekonštrukciu základnej školy v Žiari nad Hronom za takmer 1,4 milióna eur. Do opakovanej súťaže sa neprihlásil nikto iný. Podľa Márie Šulekovej z agentúry VO, ktorá tender organizovala, ho zrušili preto, že Európska únia mení podmienky počas procesu verejného obstarávania nad rámec našich zákonov.
„Myslím, že v tomto prípade namietali, že sme dali ako podmienku kladný hospodársky výsledok.“ Aj ministerstvo výstavby odmieta, že v prípade zákaziek pre firmy Omoss a Eurobuilding ide o klientelizmus.
„Verejné obstarávania realizujú obce, mestá a samosprávne kraje. Ministerstvo iba overuje súlad dokumentácie z verejného obstarávania so zákonom,“ povedala hovorkyňa rezortu Linda Vaškovičová.
Postup obhajuje aj Belousovová. „Neviem, kto dostáva tie zákazky. Azda nechcete povedať, že ministerstvo prideľuje peniaze podľa toho, koho si vyberie obstarávateľ.“
Nechala pripomína, že ministerstvo má kontrolu nad výberom dodávateľa, aj keď obstarávanie priamo nevykonáva. Školy totiž dostanú peniaze z eurofondov až potom, ako sa ministerstvo oboznámi s priebehom a výsledkom tendra. Znamená to, že mestá, obce či župy nemôžu podpísať zmluvu s víťazom skôr, ako celý proces odobrí ministerstvo.
Fico mlčí
Premiér Robert Fico zo Smeru na otázku o možnom klientelizme pri rozdeľovaní eurofondov cez ministerstvo výstavby neodpovedal.
V auguste 2008 sa vyjadril, že v prípade dvoch rovnocenných projektov môže minister uprednostniť aj straníckeho kolegu. „Považujeme za neprijateľné, aby takmer dvojtretinová väčšina obyvateľov Slovenska bola v súťažiach diskriminovaná len preto, že ide o sympatizantov či členov koaličných strán.“
Podnikateľ Stopka odmieta, že jeho firma má blízko k HZDS. Nemáme žiadne vzťahy s politickými stranami, tvrdí.
BRATISLAVA. Pre Miloša Stopku, ktorého firma Eurobuilding dostala cez eurofondy zákazky za viac ako 500 miliónov korún, nastali zlaté časy s nástupom Mečiarovej vlády v roku 1994.
Vďaka Fondu detí a mládeže a jeho dcérskej spoločnosti Hotely mládeže Slovakia (HMS), ktoré spravovali majetok po bývalom SZM, dostali jeho firmy do prenájmu lukratívne nehnuteľnosti po celom Slovensku.
Fond vtedy ovládali ľudia HZDS – na jeho čele stál Stopkov švagor Miroslav Gábriš, v predstavenstve HMS sedel predseda mládežníckej organizácie HZDS Patrik Lutter.
Nevýhodné prenájmy
Fond napríklad prenajal Stopkovej firme EURO MIPA časť budovy YMCA v centre Bratislavy len za 25-tisíc korún ročne. Spoločnosť Eurobuilding zase dostala do prenájmu Hotel Junior Jasná za tri milióny ročne, hoci trhová cena bola vtedy štyrikrát vyššia. Fond „priklepol“ tejto Stopkovej firme aj rekreačné stredisko Piatrová neďaleko Martinských holí – len za 120-tisíc ročne. Všetky zmluvy boli podpísané na tridsať rokov s tým, že fond mal uhradiť Stopkovým firmám opravy, údržbu aj investície.
Keď si začalo nové vedenie fondu na čele s Martinom Kuglom po nástupe Dzurindovej vlády uplatňovať vlastnícke práva na prenajaté priestory, narazilo na tvrdý odpor Miloša Stopku a jeho ľudí. Kuglu dokonca Stopka fyzicky napadol. „Keď sme prišli ešte s jedným členom rady do YMCA na kontrolu, ochrankári nás odmietli vpustiť dnu. Povedal som im, že zavoláme políciu. Následne ku mne prikročil Stopka, chytil ma pod krk a trieskal so mnou o múr,“ povedal v júni 2006 časopisu .týždeň.
Mafiánske praktiky
V roku 2000 prijal parlament novelu zákona, na základe ktorej mali byť nevýhodné nájomné zmluvy zrušené. Kuglovi vzápätí niekto podstrčil do auta väčšie množstvo drog. „Som presvedčený, že za tým stáli niektorí nájomcovia, ktorí sa cítili prijatím toho zákona ohrození. Spôsob ich komunikácie mi pripomínal mafiánske praktiky – fyzické výpady, vyhrážky, zastrašovanie.“
Jeden z predkladateľov zákona, v tom čase poslanec SDĽ Ľubomír Andrassy, si našiel v telefóne odkaz, v ktorom bolo počuť idúci vlak. „Na konci mi neznámy hlas oznámil, že keď s tým neprestanem, skončím pod jeho kolesami.“ Rodine Jirka Malchárka, vtedy poslanca SOP, sa ktosi vyhrážal fyzickou likvidáciou, respektíve únosom dieťaťa. „Syn bol niekoľko mesiacov sledovaný neznámymi ľuďmi.“
Stopka: Dohodli sme sa
Proti spomínanej novele boli HZDS aj SNS. Vypovedanie nevýhodných zmlúv, ktoré uzavrelo bývalé vedenie fondu s ľuďmi ako Stopka, sa nepáčilo najmä Mečiarovmu poslancovi Jozefovi Tarčákovi.
„Obdobie, keď stál na čele fondu Gábriš, bolo lukratívnym biznisom pre ľudí, ktorí boli členmi HZDS, respektíve boli krytí touto stranou. Takýmito kšeftami si zabezpečili bezproblémový život aj do budúcnosti,“ povedal Andrassy.
Stopka tvrdí, že nájomné zmluvy spred pätnástich rokov boli ukončené dohodou o urovnaní. „Nehnuteľnosti už neprevádzkujeme.“
Odmieta aj podozrenia, že firma Eurobuilding dostáva za tejto vlády peniaze z eurofondov vďaka kontaktom na HZDS. „Naša spoločnosť neudržiava žiadne vzťahy so žiadnymi politickými stranami. Na výberových konaniach sa zúčastňujeme už od svojho vzniku – počas vlád pánov Mečiara, Dzurindu aj Fica. V rokoch 2008 až 2010 sa naša spoločnosť zúčastnila na 307 verejných obstarávaniach,“ reagoval Stopka. To, že napadol Kuglu, popiera.
Za bývalej vlády sme dostali oveľa viac zákaziek, hovorí podnikateľ MARIÁN MURÍN zo spoločnosti Omoss.
Vaša firma Omoss dostala cez eurofondy zákazky za viac ako 8,5 milióna eur. V roku 2006 ste pritom kandidovali za koalíciu Smer-HZDS-SNS. Nie je to konflikt záujmov?
Fúha, to mi vôbec nenapadlo. Za tieto strany som kandidoval len preto, že sa mi nechcelo zháňať podpisy pod kandidatúru za starostu. Myslím, že takto to robí väčšina starostov na Slovensku. Keď za nimi niekto príde a dá im štempeľ, tak idú kandidovať – bez ohľadu na to, či sú sympatizantmi konkrétnej strany.
Takže súčasné vládne strany vám nie sú blízke?
V podstate nie. Za bývalej vlády sme dostali oveľa viac zákaziek. Ak sa zúčastníte na sto súťažiach a vyhráte sedem, tak to nie je ani desaťpercentná úspešnosť. Na Slovensku sú pritom firmy, ktoré dostali pätnásť, dvadsať, tridsať zákaziek.
Napríklad Eurobuilding.
Áno, s nimi aj väčšinou súťažíme. Keď stihneme spracovať ponuky, mesačne sa prihlásime aj do desiatich tendrov.
Hovoríte, že s touto koalíciou nemáte nič spoločné. Podnikali ste však s Jozefom Cudrákom, nominantom SNS vo Fonde národného majetku.
Áno, boli sme spolumajiteľmi vo firme EM – LUX. Nerozišli sme sa však v dobrom, už si ani netelefonujeme.
Ste členom nejakej strany?
Nie, ani som nikdy nebol.
Kto vás oslovil, aby ste kandidovali za Smer-HZDS-SNS?
To bola moja iniciatíva. Aj v roku 1998 som kandidoval, ďalšie voľby som vypustil.
Za koho ste kandidovali?
Myslím, že tam bolo HZDS.
Ako môžete potom tvrdiť, že nemáte s koalíciou nič spoločné?
Pozrite sa, moja firma nedávno podporila štrajk autodopravcov. Ja som pragmatický človek – vždy robím to, čo si myslím a uznám za vhodné.Eurobuilding:
- ZŠ Trstená, viac ako 688-tisíc eur,
- ZŠ Žiar nad Hronom, takmer 1,4 milióna eur,
- ZŠ Hlohovec, takmer 790-tisíc eur,
- ZŠ Liptovský Hrádok, takmer 973-tisíc eur,
- ZŠ Lehota pod Vtáčnikom, 668-tisíc eur,
- MŠ Nové Mesto nad Váhom, viac ako milión eur,
- ZŠ Nové Mesto nad Váhom, takmer 1,1 milióna eur,
- ZŠ Kúty, viac ako milión eur,
- ZŠ a MŠ Gbely, takmer 1,2 milióna eur,
- ZŠ Stará Turá, 1,5 milióna eur,
- ZŠ Lipany, takmer 1,7 milióna eur,
- ZŠ a MŠ Šarišské Michaľany, 965-tisíc eur,
- ZŠ a MŠ Pruské, takmer 1,1 milióna eur,
- MŠ Topoľčany, takmer 381-tisíc eur,
- ZŠ Topoľčany, 1,75 milióna eur,
- ZŠ Holíč, 717-tisíc eur,
- ZŠ Nová Dubnica, takmer 893-tisíc eur
Omoss:
- ZŠ Dolný Kubín, viac ako 888-tisíc eur,
- ZŠ Dolný Kubín, viac ako 1,44 milióna eur,
- ZŠ Martin, viac ako 955-tisíc eur,
- MŠ Trstená, takmer 796-tisíc eur,
- MŠ Tvrdošín, viac ako 860-tisíc eur,
- ZŠ Zázrivá, od 425-tisíc do 488-tisíc eur,
- MŠ Zuberec, takmer 950-tisíc eur,
- ZŠ Oravský Podzámok, 2,25 milióna eur. Zákazka sa zatiaľ nezrealizovala, keďže obec žiadala z fondov viac peňazí, ako je stanovený limit na žiaka.
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Čo sľúbili: (SMER si kladie za cieľ) Trpezlivo a razantne odhaľovať a postihovať veľké prípady ekonomickej kriminality a politickej korupcie, aby sa ľuďom vrátila dôvera v spravodlivosť a rovnosť pred zákonom.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Znižovaním byrokracie, skvalitnením legislatívy v oblasti verejnej správy a správneho konania bude (vláda) vytvárať podmienky na obmedzovanie priestoru pre korupciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obmedzenie priestoru pre korupciu a boj proti veľkej ekonomickej kriminalite podporia dôveru ľudí v právny štát a zefektívnia tak fungovanie spoločnosti.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Na Slovensku sa podľa vnímania ľudí i medzinárodných hodnotení korupcia rozmáha. Podľa Svetového ekonomického fóra (WEF) sa Slovensko vo vládnej korupcii prepadlo zo 76. miesta v roku 2006 na 127. miesto v roku 2009, čím sa zaradilo medzi najhoršie hodnotené štáty sveta. Index Transparency International ukázal, že po mierne pozitívnom vývoji sa v roku 2009 vnímanie korupcie dramaticky zhoršilo. Slovensko dnes dosahuje skóre 4,5 (na stupnici od 1 do 7), čo je horšie ako 4,7 v roku 2006. O tom, že vláda nevytvorila podmienky pre obmedzovanie priestoru pre korupciu, svedčia aj desiatky medializovaných káuz korupcie a klientelizmu vo verejnej sfére. V reakcii na sériu škandálov vláda dvakrát novelizovala zákon o verejnom obstarávaní a vymenila viacerých ministrov.
Zdroj: INEKO
