Sudcovia môžu čakať na výsledok svojich žalôb pokojne. Riziko, že prídu o súdny poplatok, väčšine z nich nehrozí. Nezaplatili ho.
BRATISLAVA. Sudcovia, ktorých mesačný plat je vyše 2000 eur, sa nemusia pri svojich žalobách na štát, že ich diskriminoval, keď ich kolegom zo Špeciálneho súdu platil viac, obávať výsledku.
Ak by aj spor prehrali, o súdny poplatok neprídu. Väčšina zo stoviek sudcov, ktorí štát zažalovali, totiž pravdepodobne nijaký poplatok dosiaľ nezaplatila.
Špeciálne zaobchádzanie, aké si sudcovia navzájom poskytujú, nie je len nemorálne, ale je aj v rozpore s právom, píše Marián Leško
Na poplatok sudca nemá Kto neplatí
Poplatok sa nevzťahuje napríklad na konania:
v opatrovníckych veciach o maloleté deti, vzájomnej vyživovacej povinnosti rodičov a detí, nečinnosti orgánu verejnej správy, ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy, náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Oslobodení sú:
účastník, ktorého majetkové pomery to odôvodňujú, štát, obce, župy vo veciach verejného a spoločensky prospešného záujmu, nadácie, charitatívne, ekologické organizácie, združenia na ochranu spotrebiteľov, nevydatá matka v konaní o príspevku na výživu.
Aj prvý úspešný trenčiansky krajský sudca Ondrej Gáborík, ktorému bratislavský okresný súd začiatkom mesiaca prisúdil 90-tisíc eur, požiadal o oslobodenie od poplatkov. Za to, že bol údajne diskriminovaný oproti kolegom zo Špeciálneho súdu, chcel vysúdiť od ministerstva spravodlivosti vyše 150-tisíc eur. Poplatok by teda mal byť zhruba 4500 eur.
Gáboríkova právna zástupkyňa Tatiana Polková povedala, že dôvodom, prečo má byť Gáborík oslobodený od poplatkov, sú jeho majetkové pomery. Pritom je to bývalý vojenský sudca, takže popri sudcovskom plate poberá aj výsluhový dôchodok.
Okresný súd síce rozsudok vyniesol, ale o poplatku ešte nerozhodol. Rozsudok nie je právoplatný, ministerstvo už ohlásilo, že sa proti nemu odvolá.
Právnička Eva Kováčechová hovorí, že o oslobodenie od súdneho poplatku možno požiadať kedykoľvek v priebehu konania. „Faktom však je, že súd by nemal začať konanie predtým, ako je poplatok zaplatený alebo ako rozhodne o tom, že žalobcu od platenia oslobodzuje,“ myslí si.
Pochybuje aj o tom, že existuje zákonný dôvod, aby boli sudcovia oslobodení od súdneho poplatku. Zákon podľa nej nehovorí, aký musí mať účastník konania príjem, ale väčšinou sú od poplatkov oslobodené sociálne prípady. „Sudcovia rozhodne nepatria do takejto kategórie,“ povedala Kováčechová.
Tešia sa, že zarobia Predseda Krajského súdu v Banskej Bystrici Ján Bobor, ktorý žalobu podal pred tromi rokmi ako jeden z prvých sudcov, si už nepamätá, či súdny poplatok platil. „To neviem povedať. Ale niektorí, ktorí podávali tie návrhy, žiadali o oslobodenie poplatkov.“
Zároveň Bobor verejne poďakoval Danielovi Lipšicovi z KDH, že sudcom „takto umožnil zbohatnúť“. Je si istý, že na súde vyhrá. „Určite, samozrejme.“
Lipšic v minulosti presadzoval vznik Špeciálneho súdu, o ktorom Ústavný súd vlani v máji tesnou väčšinou rozhodol, že je protiústavný. Aj platy špeciálnych sudcov označil za diskriminačné oproti ostatným sudcom. Rozhodnutie vyvolalo ďalšiu vlnu sudcovských žalôb, prípadne zmeny tých pôvodných.
Košický krajský sudca a člen Súdnej rady Juraj Sopoliga v januári sudcom rozposlal návod, ako žaloby prepísať, aby boli úspešné. V tomto vzore žiada aj o oslobodenie od poplatkov. Odvoláva sa na to, že ide o konanie „vo veciach ochrany pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy“.
Zásah nebol nezákonný Zástupca riaditeľa Ústavu štátu a práva Jozef Vozár sa s argumentom sudcov nestotožňuje. „Neviem, aký zásah orgánu verejnej správy majú na mysli, keď rozhodnutia Ústavného súdu pôsobia do budúcnosti,“ hovorí. „Nemožno spätne označiť konanie určitého orgánu za nezákonné, aj keby Ústavný súd konštatoval protiústavnosť zákona, ktorý tento orgán aplikoval.“
Ani Kováčechová nerozumie, prečo sa sudcovia odvolávajú na konanie o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy. „Tým zásahom môže byť hocičo, čo štátny orgán urobí, nemôže to však byť zákon,“ tvrdí. Ak sudcovia v žalobách argumentujú týmto konaním, ako aj antidiskriminačným zákonom, tak spájajú niečo, čo sa podľa nej spájať nedá.
Na antidiskriminačné žaloby sa poplatok vzťahuje. Vychádza na 66 eur a 3 percentá zo žalovanej sumy. Sopoliga napríklad žiada takmer 125-tisíc eur, mal by teda súdu zaplatiť zhruba 3800 eur. Normálne je sadzba súdneho poplatku šesť percent z hodnoty sporu, najviac však 16 596,5 eura.
Právnici hovoria, že poplatok sa žalobcovi v prípade výhry vráti, a to ako náhrada trov konania, ktoré mu súd prizná. Väčšinou ich potom znáša protistrana, v tomto prípade štát.
