Taras Bojarčuk slovenské štátne občianstvo ruskej biatlonistke Anastasii Kuzminovej dopraje. Myslí si však, že už by ho mohol dostať aj on. Na Slovensku žije od štyroch rokov.
BRATISLAVA. To, že sa Taras Bojarčuk (25) narodil na Ukrajine, na prízvuku nepočuť. Rozpráva čistou slovenčinou z Martina, kde odmalička vyrastal.
Zlatá olympijská medaila pre Anastasiu Kuzminovú ho potešila, no pri úspešnom príbehu ruskej športovkyne v našom drese si spomenul aj na vlastnú strastiplnú cestu k slovenskému občianstvu, ktoré stále nezískal. Ruska ho získala vďaka výnimke, ktorú umožňuje zákon: ak občan prinesie športový, kultúrny či ekonomický prínos pre krajinu. On musel splniť množstvo podmienok a aj tak občianstvo nedostal. Dôvod? Štát mu ho nepovedal. Nemusí.
Občanom nie je nikde
Taras a jeho brat Bohdan sa narodili na Ukrajine. Matka sa s ich biologickým otcom rozišla a presťahovala sa na Slovensko, kde si našla nového partnera. Pri rozpade Sovietskeho zväzu spravila Ukrajina byrokratickú chybu, a tak bratia až po smrti matky zistili, že nemajú ukrajinské štátne občianstvo. Teda žiadne.
Občianstvo
Rok 1993
Koľko osôb ho získalo: 66 387
Česko: 64 822
(voľba po rozdelení ČSFR)
Rusko: 1005
Juhoslávia: 110
Rumunsko: 90
Rok 2008
Koľko osôb ho získalo: 668
Ukrajina: 205
Česko: 94
USA: 88
Srbská republika: 51
Vietnam: 37
Zdroj: Ministerstvo vnútra
Ešte keď boli deti, ich biologický otec nesúhlasil, aby získali naše občianstvo. Ukrajina by im občianstvo dala, ak by zaplatili poplatok, v dospelom veku však už chceli slovenské. Podali si v roku 2006 žiadosť.
Spĺňali všetky podmienky – vtedy ešte päťročný trvalý pobyt na Slovensku, čistý register trestov, bezchybnú slovenčinu. „Niekoľko mesiacov sa nikto neozval, tak som na ministerstvo vnútra zatelefonoval. Povedali mi, že dobre, tak ma zaradia medzi tých, čo vybavujú,“ hovorí mladší z bratov Taras.
Musel znovu odovzdať všetky dokumenty, pretože tie predchádzajúce už boli staršie ako tri mesiace.
Následne mu odbor štátneho občianstva na ministerstve vnútra poslal odpoveď, že jeho žiadosť zamietajú, hoci splnil všetky podmienky. „Zo stanoviska bezpečnostných orgánov Slovenskej republiky vyplýva, že udelenie štátneho občianstva menovanému nie je v záujme Slovenskej republiky,“ napísal mu Peter Drábek, riaditeľ odboru.
Bojarčuka to šokovalo, žiadneho bezpečnostného prehrešku si nie je vedomý. Pracuje ako barman, predtým študoval na vysokej škole, ale musel začať zarábať peniaze, aby mal z čoho žiť.
Súrodenci sa odvolali, minister vnútra Robert Kaliňák predchádzajúce rozhodnutie potvrdil. Štát si vraj nie je istý, že sú bezúhonní. Odôvodnenie? Tým sa štát neunúval, nenapísal ho.
Rovnako ho nevysvetlili ani denníku SME. Aké bezpečnostné riziko bratia predstavujú, nie je známe. Slovenská republika len pripomína, že na občianstvo nie je právny nárok. Teda štát nemá povinnosť ho nikomu udeliť.
Prečo chce byť Slovák?
Byť bez občianstva je ako byť bez ruky, hovorí Taras Bojarčuk. Nevie ani, či je legálne jazdiť do Rakúska s dokladom vydaným Slovenskom, v ktorom je v položke štátne občianstvo uvedené „bez“.
Spomína, že keď bol ešte chlapec a bicykloval sa po pešej zóne v Martine, zastavili ho mestskí policajti. Hneď začali zisťovať, čo to má za doklad, a prečo nie je v evidenciách.
Biatlonistke Kuzminovej občianstvo želá a nezávidí, ale hnevajú ho iní, ktorí si ho vybavia buď fingovanou svadbou, alebo inými výnimkami hoci tu žijú len krátko. „Bez toho, aby som si vybavil víza, nemôžem ísť ani na hrob na Ukrajinu, kde je pochovaná moja matka.“ Pred pár týždňami uplynula lehota, po ktorej môžu o občianstvo znovu požiadať. Bratia dúfajú, že už uspejú.
Vzťah so štátom? To je na dlho
Zákon o občianstve sa sprísnil. Cudzinci u nás musia bývať osem rokov, ovládať slovenčinu a ukázať čistý register trestov.
BRATISLAVA. „Je to prejav určitého izolacionizmu a obáv, že Slovensko bude zaplavené žiadateľmi o štátne občianstvo,“ hovorí politológ Grigorij Mesežnikov, prečo máme prísne podmienky na jeho získanie. Narodil sa v Sovietskom zväze, získal ešte československé občianstvo.
Prípad Anastasie Kuzminovej podľa neho ukazuje, že otvorenosť môže krajinu obohatiť a nie jej ublížiť. Biatlonistka získala občianstvo vďaka výnimke v zákone. Umožňuje ho dať za zásluhy. Ministerstvo vnútra tak postupovalo aj u zápasníka Davida Musuľbesa, aj Zarin Buckingham, riaditeľky strednej školy, ktorú navštevuje aj syn Roberta Fica. Získala ho za prínos v oblasti školstva ako lektorka cudzieho jazyka. Ďalší je Daniel Compagnon za rozvoj vzťahov medzi Francúzskom a Slovenskom, o čom napísal aj knihy.
„Nemyslíme si, že slovenská legislatíva upravujúca štátne občianstvo, je výnimočne prísna,“ tvrdí hovorca ministerstva vnútra Erik Tomáš. Zákon sa sprísnil pred tromi rokmi Na získanie občianstva musí mať cudzinec u nás minimálne osem rokov trvalý pobyt, namiesto pôvodných piatich. Kto žije v manželstve s naším občanom, môže získať občianstvo po piatich rokoch, tam sa lehota predĺžila o dva roky.
Pôvodne stačilo základné ovládanie slovenčiny, teraz musia jazyk ovládať slovom i písmom a skúša ich komisia. K žiadosti patrí potvrdenie o zaplatení daní a odvodov.
Ministerstvo vnútra musí udelenie občianstva konzultovať s políciou, prípadne s tajnou službou. Sprísnenie podmienok vysvetľujú tým, že chcú viac času na „dôkladnejšie preverenie, ako sa žiadateľ zžil so slovenským právnym poriadkom a kultúrnym prostredím“.
Do roku 2004 získavali štátne občianstvo najviac Česi, od 2005 Ukrajinci. V súčasnosti ministerstvo vnútra vybavuje asi 300 žiadostí.
(mož)
Naši cudzinci
Športovci menia štátnu príslušnosť často a športové zväzy im vedia pomôcť. Slovensko priťahuje ľudí z krajín bývalého Sovietskeho zväzu. Ponúkame lepšie a pokojnejšie zázemie.
Valentina Popovová (49)
Stolná tenistka, rodáčka z Azerbajdžanu sa v 90. rokoch stala jedným z prvých „inostrancov“ v našom drese. Dnes trénuje, manžel pracuje v rozhlase v zahraničnom vysielaní. Žijú v Bratislave.
Galina Čisťjaková (47)
Atlétka z Ukrajiny v roku 1988 utvorila za Sovietsky zväz v skoku do diaľky dodnes platný svetový rekord 752 centimetrov. Za Slovensko štartovala už bez väčšieho úspechu. Pomáha trénovať manželovi Alexandrovi Beskrovnému, ich dcéra Irina nás reprezentuje v trojskoku. Manželov angažoval náš atletický zväz a klub Inter. Žijú v Bratislave.
David Musuľbes (38)
Zápasník z osetského Vladikavkazu, olympijský víťaz 2000 za Rusko. Na olympiáde získal pre Slovensko bronz. Ruská federácia ho nechcela, mal s ňou spory. Dlhodobo trénuje v Rusku. Pritiahol ho k nám tréner Rodion Kertanti, Oset, ktorý pre Slovensko vybojoval medaily. Za prestupmi Osetov k nám môže byť, že sa cítili v ruskej reprezentácii znevýhodňovaní.
Erin Lawlessová (24)
Americká basketbalistka, hráčka Dobrých anjelov Košice, má od začiatku roka náš pas a bude nás reprezentovať.
Peter Lisicky (33)
Americký rodák so slovenskými predkami nás reprezentuje v basketbale. O občianstvo požiadal, aby mohol hrávať za európske kluby. V roku 2002 ho dostal bez problémov.
Andrej Lukjanec (40)
Basketbalista sa narodil v ukrajinskom Mariupole. Pôsobí u nás od roku 1989. Slovensko nereprezentoval, lebo ešte ako junior hral za Sovietsky zväz. Stále hráva za Pezinok, kde pôsobí aj ako tréner.
(pf)
