Bratislava 24. apríla (TASR) - Na májovú schôdzu parlamentu bude pravdepodobne predložená novela zákona o štátnej službe týkajúca sa postavenia Kancelárie verejného ochrancu práv (KVOP) a vzťahu k Úradu pre štátnu službu (ÚŠS).
Novelu pripravuje predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Ladislav Orosz ako podnet z rozhovorov s verejným ochrancom práv Pavlom Kandráčom. Jej hlavným zámerom je, aby KVOP mala v zákone o štátnej službe obdobné postavenie ako Kancelária prezidenta SR, Kancelária NR SR a Kancelária Ústavného súdu SR. V praxi to bude znamenať, že v niektorých otázkach súvisiacich s postavením zamestnancov KVOP by nerozhodoval priamo ÚŠS, ale ombudsman alebo jeho kancelária. Ide o otázky súvisiace s výberovým konaním, systematizáciou štátnozamestnaneckých miest, miest v KVOP, ich zaradenia i o zosúladenie zákona o štátnej službe so zákonom o verejnom ochrancovi práv.
Orosz považuje novelu za potrebnú. Ak získa podporu, vytvorili by sa podmienky na lepšie účinkovanie KVOP a samotnú činnosť ombudsmana. Ak nie, bude potrebné postupovať podľa platných zákonov. Podľa konzultácií s Kandráčom sa bude Orosz uchádzať o podporu aj u opozičných poslaneckých klubov. Otázka podpory sa ujasní koncom týždňa, keďže 26. apríl je posledný termín na podanie návrhov zákonov pre májové rokovanie parlamentu.
Negatívne stanovisko k zámeru schváliť nové postavenie pre KVOP zaujali vicepremiéri Pál Csáky a Ľubomír Fogaš. Ten je presvedčený, že každá kancelária či ústavná inštitúcia sa usiluje mať rozhodujúci vplyv na výber pracovníkov, čo zákony o štátnej a verejnej službe nevylučovali. Najmä zákon o štátnej službe predpokladal účinnú spoluprácu zainteresovaných, pretože v konkurzných komisiách budú predstavitelia úradu, pre ktorý sa budú vyberať pracovníci. Nepovažuje za šťastné, aby jednotlivé ústavné inštitúcie mali osobitný režim. "Tým sa dostávame do takej mnohorakosti, ktorá časom spôsobí problémy. Prejavuje sa to už v rôznych oblastiach. Za tú istú prácu majú byť ľudia platení podľa výkonov, a nie v akej kancelárii pracujú," vyhlásil Fogaš.
Predseda Úradu pre štátnu službu Ľubomír Plai v súhlasí s Oroszovým zámerom. Zastáva názor, že keďže ide o dôvody podobné tým, ktoré viedli spomínané tri kancelárie o vyčlenenie zo zákona o štátnej službe, dá sa to v plnom rozsahu uplatniť aj vo vzťahu ku KVOP.
Ako povedal Orosz, úrad ombudsmana je prioritne orientovaný na iné štátne úrady, ktoré zabezpečujú výkon štátnej správy. Ostatné majú osobitné postavenie dané Ústavou SR a zákonmi a verejný ochranca práv k nim podľa Oroszovho názoru nesporne patrí. Na otázku, prečo sa úrad ombudsmana dostal do zákona o štátnej službe, Orosz spresnil, že do neho patria inštitúcie zabezpečujúce štátne záležitosti. "Ombudsman neplní úlohy štátnej správy, ale vykonáva štátne záležitosti," konštatoval.
