BRATISLAVA. Štát si zrejme môže pri popolčekovej kauze vydýchnuť. Podľa všetkého nepríde o peniaze v súdnom spore, ktorý hrozil, ak vypovie zmluvu so spoločnosťou Esco Krupina. Informuje o tom dnes denník Hospodárske noviny.
Konateľ firmy Branislav Dukát ešte pred pár mesiacmi tvrdil, že zvažujú aj súdnu cestu. V pondelok denníku však povedal, že si to rozmyslel. "Necháme to tak, máme dosť iných starostí“.
Zmluva na 85 miliónov eur za spracovanie popolčeka medzi štátnym Slovenským vodohospodárskym podnikom a súkromnou firmou Esco Krupina bude zrušená. Potvrdil to zastupujúci generálny riaditeľ podniku Štefan Borušovič, ktorý sa na budúci týždeň chce stretnúť s konateľom Esco Krupina a celú záležitosť doriešiť.
Zmluva nemala byť podpísaná
Pochybnosti pri tomto biznise spracúvania popolčeka troch teplární nastali už pri výbere spoločnosti. Medzinárodný tender vyhrala Esco Krupina aj napriek tomu, že ponúkla o 27 miliónov eur vyššiu cenu ako iní uchádzači.
Borušovič, ktorý je vo funkcii šéfa štátneho podniku od začiatku roka, dokonca tvrdí, že rokovanie so súkromníkom bude viesť v duchu, že zmluva je neplatná. „To, čo neplatí, sa nedá ani vypovedať. Podľa mňa nie je platná, lebo nakladá s majetkom, ktorý nespadá pod vodohospodársky podnik,“ povedal pre Hospodárske noviny.
Biznis s popolčekom začal riešiť už vlani v septembri zastupujúci šéf envirorezortu vicepremiér Dušan Čaplovič po tom, čo prevzal Smer-SD ministerstvo po ľuďoch Jána Slotu zo SNS. Šéf vodohospodárskeho podniku Borušovič po právnych analýzach dospel k záveru, že takáto zmluva nemala byť podpísaná, lebo vodohospodári nemajú nič spoločné so spracúvaním popolčeka, ktorý produkujú tri teplárne – v Žiline, vo Zvolene a v Martine.
Faktúru neuhradia
„Zhruba do desiatich dní bude definitívne rozhodnuté, čo so zmluvou,“ reagoval pre denník. Dodal, že majú na stole faktúru za práce, no neuhradia ju. Štát doteraz Esco Krupina zaplatil len jednu faktúru. Spracúvanie popolčeka v teplárňach touto firmou pozastavil už Čaplovič.
Esco Krupina odvážala a spracúvala popolček pre jednu z teplární aj v minulosti. Od Zvolenskej teplárenskej dostávali za jednu tonu 8,30 eura. Z tendra, ktorý vyhrala minulý rok za 85 miliónov eur, však vyplýva, že jednu tonu spracujú až desaťnásobne drahšie, a to za vyše 100 eur. Je to však cena pre tri teplárne dohromady.
Dukát sa už neplánuje zapojiť do prípadného ďalšieho tendra v tejto oblasti. „Nie. Už sme skončili s týmto štátom,“ povedal.
Meno Branislav Dukát pritom figuruje aj vo výročnej správe vládneho Smeru-SD ako darcu. Strana Roberta Fica dostala v tom čase od Dukáta 20-tisíc korún. Či bude pre tieto konkrétne tri teplárne vyhlásený ďalší tender, sa denníku zistiť nepodarilo. Popolčeková kauza je jedna z viacerých, ktoré ostali visieť v rezorte životného prostredia ako dedičstvo po nominantoch SNS.
Najznámejšia je emisná kauza, kde štát na obchode s Interblue mal podľa viacerých odborníkov prísť o desiatky miliónov eur. Nevýhodný biznis uzatvorila aj Vodohospodárska výstavba so spoločnosťou Xiland, keď jej prenajala na 99 rokov 300 hektárov pozemkov v bratislavských lužných lesoch po 50 halierov za štvorcový meter. Riešenie prvej je v nedohľadne, druhá skončila na súde.
Ako vláda plní sľub zabezpečiť úspory vo verejnom obstarávaní, správe nehnuteľností a informačných systémov
Čo sľúbili: Toto sú cesty - verejné obstarávanie, vážna kontrola na úrovni verejného obstarávania, kde sa pohybujú desiatky miliárd korún, tuším je to 80 alebo 90 miliárd. Ak len 10 %, pán poslanec, urobíme takýmto spôsobom, len tam máme 9 miliárd.
Zdroj: Pavol Paška, SMER, po voľbách podpredseda parlamentu, TA3, V politike, 10.1.2006
Obrovské množstvo dodatočných zdrojov je v samotnej rezerve a neefektívnosti vynakladania finančných prostriedkov v rámci verejnej správy. (...) Našou hlavnou ambíciou je hľadať presne túto neefektívnosť. (...) A na to je množstvo príkladov, (...) napríklad centrálne verejné obstarávanie, centrálna správa nehnuteľností, centrálna správa informačných systémov. Toto všetko sa tu zanedbávalo dlhé roky (...).
Zdroj: Ján Počiatek, minister financií (SMER), TA3, V politike, 17.12.2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najlepších sľubov súčasnej vlády. Na verejnom obstarávaní možno ušetriť miliardy chýbajúce v iných rezortoch. Splnenie sľubu si však vyžaduje dlhodobo dosadzovať do riadiacich funkcií ľudí vysoko odolných voči korupcii. Rozhodnutia komisií pri rôznych tendroch by mali byť zverejnené na internete vrátane informácie o tom, ktorý člen komisie ako hlasoval.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda nepresadila zmeny, ktoré by priniesli úspory. Nezaviedla centrálnu správu nehnuteľností (výnimkou sú rezorty vnútra a kultúry, kde proces začal výberom centrálneho správcu), informačných systémov ani verejného obstarávania. Tiež nepresadila povinnosť uskutočňovať verejné obstarávanie pomocou elektronického systému, ktorý by zvýšil jeho efektívnosť. O mrhaní verejných zdrojov svedčia tiež desiatky medializovaných káuz a podozrení z klientelizmu a korupcie.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
