BRATISLAVA. Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) patria na Slovensku medzi univerzity aj školy, ktoré vo vede nedosahujú ani národný priemer. Ako dnes na prezentácii výsledkov Klasifikácie vysokých škôl 2009 uviedol Ivan Ostrovský, člen valného zhromaždenia ARRA, ide o školy, ktoré si polepšili po dodatočných zásahoch Akreditačnej komisie (AK) do pôvodného hodnotenia.
Odlišnosti v pôvodnom hodnotení však neboli zásadné. "Zdalo sa, že rozdiely príliš veľké nebudú. Nakoniec vďaka tomu, že niektoré VŠ veľmi rýchlo využili ustanovenia zákona, ktoré im umožňovali opraviť pôvodný návrh AK, tak sa konečný výsledok dostal do nesúladu s tým, ako klasifikuje VŠ ARRA," uviedol pre TASR Ostrovský. Dôvody rozdielov medzi klasifikáciou ARRA a komplexnou akreditáciou vidí Ostrovský v použitých kritériách. "V komplexnej akreditácii sa vyskytujú ukazovatele, ktoré majú subjektívny charakter, alebo také, ktoré patria k hodnoteniu jednotlivcov," priblížil Ostrovský. Podľa neho takéto ukazovatele do procesu akreditácie nepatria. "Kritériá by mali byť merateľné a charakteristické pre hodnotenú inštitúciu," skonštatoval.
Komplexnú akreditáciu však vníma ako pozitívny krok. "Napriek nesúladu medzi komplexnou akreditáciou a klasifikáciou ARRA by som VŠ vrele odporúčal, aby rešpektovali výsledky komplexnej akreditácie, pretože ak ich budeme rešpektovať, tak sa to musí prejaviť výrazným spôsobom na financovaní VŠ," skonštatoval Ostrovský.
Podľa ARRA si problémy v klasifikácii zrejme uvedomuje aj ministerstvo školstva, pretože pri financovaní vysokých škôl na rok 2010 sa výsledkami komplexnej akreditácie neriadi. Pri rozdelení 40 percent prostriedkov na vzdelávanie prihliada výlučne na výkon školy vo vede, čo Ostrovský v zásade považuje za správne. Pýta sa však, na čo bola komplexná akreditácia vlastne dobrá.
Agentúra ARRA sa zaoberá hodnotením vysokých škôl od roku 2004. Každoročne zbiera a vyhodnocuje verejne dostupné dáta a na ich základe zverejňuje rebríčky vysokých škôl a fakúlt podľa jednotlivých kategórií. Komplexná akreditácia, ktorú v roku 2009 ukončila Akreditačná komisia, vychádzala z veľmi podobných údajov. Používala o niečo menej kritérií a vyžadovala od škôl pomerne veľa dodatočných údajov a analýz.
