BRATISLAVA. Ústavný súd v januári skonštatoval, že Rada pre vysielanie a retransmisiu, krajský aj Najvyšší súd porušili právo Slovenského rozhlasu šíriť slobodne informácie. Na Ústavný súd sa obrátil rozhlas po tom, čo inde neuspel s argumentom, že novinári majú pri diskusnej relácii právo na prázdnu stoličku, ak hosť ich pozvanie neprijme.
Stalo sa to v relácii Z prvej ruky, ktorú rozhlas vysielal 10. apríla 2007. Diskusia o odvolávaní ministra hospodárstva Ľubomíra Jahnátka prebehla bez ministra aj zástupcu strany Smer, ktorej je Jahnátek nominant.
Nie preto, že by ich moderátor Juraj Hrabko nezavolal, ale preto, že odmietli prísť. Vysvetľovali to tým, že ide o starú vec, na ktorú nemajú dôvod reagovať.
V diskusii tak bol len predseda poslaneckého klubu SDKÚ Stanislav Janiš a Zuzana Wienk
z Aliancie fair-play.
Zo súdov konečne prišla dobrá správa, chváli Lukáš Fila.
Mali zabezpečiť nemožné
Prázdne kreslo
Slovenský rozhlas pozval do diskusie zástupcu koalície, opozície a Zuzanu Wienk. Koaličný politik odmietol prísť, relácia sa aj tak vysielala.
Licenčná rada rozhodla, že tým bola porušená zásada objektívnosti a nestrannosti.
Rade dali za pravdu krajský aj Najvyšší súd.
Ústavný súd ich rozhodnutia zrušil a dal za pravdu rozhlasu.
Krátko po odvysielaní dostala Licenčná rada sťažnosť pre porušenie zákona pre neobjektívnosť. Rada vzápätí udelila rozhlasu sankciu - upozornenie na porušenie zákona.
Rozhlas sa voči tomu odvolal na Krajský súd v Bratislave. Argumentoval inštitútom prázdneho kresla, ktorý je bežný v iných verejnoprávnych inštitúciách v Európe. Podstatné je, že médium ho môže využiť, ak politik odmietne účasť v diskusii bez relevantného dôvodu.
Na krajskom súde rozhlas neuspel. Odvolal sa a neuspel ani na Najvyššom súde. Súdy argumentovali, že médium je povinné priestor nielen ponúknuť, ale aj zabezpečiť, aby došlo k jeho využitiu. Rozhlas odmietol, žeby takúto podmienku vedel splniť. Nižšie súdy sa tiež bránili tým, že „pre posúdenie objektívnej zodpovednosti žalobcu je dôležitý výsledok. Ten sa nedostavil".
Rozhlas sa bránil, že ak by to platilo, politici by mohli výrazne zasahovať do dramaturgie relácie. Teda meniť tému aj hostí. „Znamenalo by to priamy zásah do práva a zároveň povinnosti sťažovateľa šíriť informácie o otázkach verejnému záujmu," napísal v sťažnosti na Ústavný súd právnik Radoslav Procházka, ktorý rozhlas zastupuje. Ústavný súd mu dal za pravdu.
Prázdne kreslo je bežné
Ústavný súd skritizoval Najvyšší aj krajský súd. Podľa neho sa „argumentačne jednostranne, nedôsledne a nejasným spôsobom" vyrovnali so skutkovým stavom. Upozornil aj na chabé zdôvodnenie rozhodnutí: napríklad na slovné spojenie „podľa názoru súdu".
Ústavný súd tiež skritizoval, že súdy vôbec neskúmali obsah relácie, teda, či bola objektívna
a na takéto rozhodnutia im stačilo vedieť, že tam nebol nikto zo Smeru.
Inštitút prázdneho kresla označil Ústavný súd za štandardne známy z európskych chárt publicistiky.
Súd vrátil vec Najvyššiemu súdu na nové rozhodnutie, pričom má brať do úvahy jeho právny názor.
„Je smutné, že použitie inštitútu prázdneho kresla musel konštatovať až Ústavný súd, a nie Rada či všeobecné súdy," povedal o rozhodnutí súdu moderátor relácie Juraj Hrabko. To, že politici odmietajú chodiť do relácií, je podľa neho veľký problém.
„Stáva sa, že napriek dohovorenej účasti hosť pár hodín pred reláciou odmietne prísť. Alebo úradníci naťahujú zápornú odpoveď tak dlho, ako to ide, hoci dopredu vedia, že taká bude."
Rozhodnutie meškalo
Rozhlas namietal aj to, že Licenčná rada rozhodla o jeho potrestaní neskoro. Urobila to až po polročnej lehote, ako jej sťažnosť doručili. Rada aj súdy sa bránili, že za začatie plynutia lehoty považujú až deň, keď sa so sťažnosťou oboznámia a nie deň, keď im je doručená. Aj tu dal Ústavný súd za pravdu rozhlasu a prikázal Najvyššiemu súdu vo veci znovu rozhodnúť.
Rada rozhodnutie súdu rešpektuje a nekomentuje.

Beata
Balogová
