Nebojme sa vlka

Vlk je zviera so zlou povesťou, ktorú si nezaslúži. Pritom je to však zviera veľmi plaché, neútočí na človeka, stáda sa dajú účinne chrániť a v lese plní aj úlohu zdravotníka.

(Zdroj: Tomáš Hulík)

Vlk je zviera so zlou povesťou, ktorú si nezaslúži. Odmalička nás kŕmia rozprávkami, kde je vlk krvilačný, zákerný a zlý a takto to ide až po bulvárne titulky o tom, že nebezpečné dravce obliehajú mesto alebo že vyzabíjali stádo oviec. Vlk je však veľmi plachý, neútočí na človeka, stáda sa dajú účinne chrániť a v lese plní do značnej miery úlohu zdravotníka, vďaka ktorému je zver v dobrej kondícii.

V Európe je vlk chránený, pretože je vzácny. U nás má dobré podmienky, rozmnožuje sa a ochranári hovoria, že ročný prírastok je 140 kusov. Presne taký počet je však povolený aj na jeho odstrel, ktorý bol v minulosti neobmedzený, no túto sezónu je prvýkrát limitovaný. Pritom odhady o počte vlkov na rôznia - od 150 do 1500 jedincov. Samozrejme, menej hádajú ochranári, poľovníci zasa tvrdia, že vlkovi sa darí a toto číslo je primerané.

Faktom zostáva, že nikto nevie, koľko vlkov u nás je. Vlky operujú na obrovskom území, za noc prebehnú aj niekoľko desiatok kilometrov. Skutočný stav populácie pomáhajú zistiť aj rôzne expedície. Známy filmár a fotograf Tomáš Hulík absolvoval nejednu. Na tej poslednej však veľa vlčích stôp jeho tím nezachytil. No aj z toho mála, čo nazbierali, môže expertíza vyvodiť dôležité informácie.

zima.jpg

Veľmi vzácny pohľad, ktorý si vyžaduje opatrnosť, šťastie a veľký teleobjektív.

„Vlk sa pri pohyboch neriadi hranicami revírov a tak môže byť jedna svorka pri tom istom sčítavaní zaznamenaná aj viackrát," vysvetľuje Imrich Šuba, výkonný riaditeľ kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu, ktorý tvrdí, že napriek tomu je vlkov na Slovensku dosť, naša krajina je vraj dokonca zásobárňou týchto dravcov aj pre Česko či Maďarsko.

Juraj Lukáč, šéf lesoochranárskeho združenia Vlk však hovorí, že vlkov ubúda. „Svorky sú malé, iba troj- až päťčlenné, pritom vo svorke môže byť aj desať vlkov," upresňuje a dodáva, že populácia vlkov je dnes na hranici udržateľnosti.

Ako sa naháňajú predátori

„Poď na expedíciu, budeme monitorovať vlky a rysy v Nízkych Tatrách," zavolal mi filmár a fotograf Tomáš Hulík. V každom mužovi zostáva kus chlapca a človek, ktorý vyrastal s prírodopisnými knižkami, pri takejto výzve nezaváha ani sekundu. Veď čo môže byť dobrodružnejšie ako pozorovať ďalekohľadom zavýjajúcu vlčiu svorku alebo zakrádajúceho sa rysa?

Keď sme dorazili na miesto stretnutia, skúsený znalec prírody Tomáš Hulík nás škaredo schladil. „Šanca, že uvidíme živého vlka alebo rysa, je takmer nulová, muselo by to byť mimoriadne šťastie, keby sme ich zazreli," a nasledovalo šomranie, že dnes prešiel dvadsaťtri kilometrov vo vysokom snehu - a nič.

stopari.JPG

Tomáš Hulík dáva prednášku o stopách. Žiaľ, nie vlčích.

Expedícia má za úlohu systematicky mapovať prítomnosť zvierat na základe stôp a biologického materiálu, teda výkalov, moču a chlpov, ktoré poputujú na DNA testy a polohy a výskyt stôp sa starostlivo zaznamenajú. Monitoring organizuje britská neziskovka Biosphere Expeditions. Ide o program dobrovoľníckych expedícií, ktoré sa organizujú po všetkých kontinentoch. Na Slovensku je už druhýkrát, pred dvoma rokmi sa mapovala populácia kamzíkov. Tá naša výprava sa volá Biela divočina, po prvýkrát sa na nej zúčastňuje asi štyridsať ľudí, rozdelených do troch turnusov. Akcia prebieha v spolupráci so slovenským združením Slovak Wildlife Society.

Biosphere Expeditions pracuje na dvoch prostých princípoch: po prvé - ľudia sú ochotní dať svoje peniaze aj na takú dovolenku, kde sa neváľajú, ale robia niečo užitočné pre prírodu. Po druhé - veľa dôležitých vecí, ako napríklad zber biologického materiálu, môžu robiť aj úplní laici po krátkom zaškolení. Človek by povedal, že ľudia z Británie, Kanady či Nemecka vyvalia dosť slušné peniaze za to, aby zbierali vlčie fekálie, ale to by bol skreslený pohľad. Toto je pre nich dobrodružstvo, nie all inclusive. Človek sa necíti dôležitý, keď sa len váľa.

stopy1.jpg

stopy2.jpg

Takéto stopy sme na expedícii Biosphere nenašli, ale iné skupinky mali väčšie šťastie.

Stovky alebo desiatky

„Desať bodov z desiatich!" Tak hodnotí výlet na Slovensko Angličanka Tracy. Prichádzame na záver štvrtého expedičného dňa, zatiaľ nenašla z vlka ani chlp, ale to vôbec neprekáža. Iné skupinky boli o niečo málo úspešnejšie. Nie je to žiadna sláva, ale aj „málo" môže byť zaujímavá informácia.

Názory o počte vlkov na Slovensku sa totiž prudko rozchádzajú. Ak by ich malo byť 1500, ako tvrdia poľovníci, je vysoko pravdepodobné, že by sa stopy po nich našli častejšie aj v našej ostro sledovanej lokalite. „Zrátať populáciu vlkov je veľmi ťažké," hovorí Tomáš Hulík. „Triezve odhady však hovoria, že by to mohlo byť okolo 250 kusov. Vlky totiž operujú na obrovskom území, vlk za noc prebehne obrovskú vzdialenosť. Poľovníci počítajú v zime zvieratá a hovoria tomu jarný kmeňový stav. Ale ak jedna päťčlenná svorka prebehne cez päť revírov a každý ju zaráta, zrazu je tu dvadsaťpäť vlkov. Problém je, že neexistuje žiaden exaktný výskum a práve k tomuto má pomôcť aj táto expedícia."

Robin

Robin Rigg je Brit, ale deväť rokov žije na Slovensku. Prišiel sem ako dobrovoľník, opravoval senníky v Levočských vrchoch a zapáčilo sa mu tu.

„Od začiatku ma zaujímali vlky, cítil som potrebu riešiť konflikty medzi vlkom a človekom, založil som spoločnosť Slovak Wildlife Society a začali sme pomáhať pastierom chrániť ovce," hovorí takmer čistou slovenčinou a chváli aj prácu účastníkov expedície Biosphere. „Sú veľmi snaživí, ochotní pomôcť, a nadšení zo Slovenska. Podarilo sa nám nazbierať vyše 50 vzoriek, najmä moč vlka. Stopovali sme aj vlky a rysy na rôznych lokalitách v Západných a Nízkych Tatrách a Chočských vrchoch. Som rád, že s nami, teda s SWS spolupracujú aj lesníci a pracovníci národných parkov, chceme aby sa výskum robil spoločne a aby sa všetci stotožnili s výsledkami."

Nájdené vzorky pôjdu na analýzu DNA. „Ak sme napríklad včera stopovali troch vlkov pri Jalovciach a dnes nájdeme troch vlkov na Podbanskom, výsledky nám povedia, či išlo, alebo nešlo o tých istých jedincov." Vlky by mohli mať u nás svetlú budúcnosť, ale závisí to predovšetkým od toho, či ich ľudia budú schopní pochopiť a tolerovať.

Zlý, zlý vlk

Vlk má tú najhoršiu povesť. Vyrastáme s Červenou čiapočkou, siedmimi kozliatkami v ohrození, pozeráme Jakubiskove filmy, kde je vlk ten hnusný a čítame správy ako „krvilačné vlky roztrhali dvadsať oviec". Hodinou vlkov nazývame čas tesne pred svitaním, keď vraj zomiera najviac ľudí. A ešte dostal aj biologické meno - vlk dravý. Nie obecný ako v Česku. Dravý.

Pritom v slovanskej mytológii bol vlk kladná postava, chránil ľudí pred zlými silami a mal nezastupiteľné miesto v mágii. Podobne si vlka ctili Gréci, Rimania, Germáni aj severoamerickí Indiáni, pre ktorých symbolizoval tajomnú stránku života. Omladina skautov sú vĺčatá. Ani to však vlka neuchránilo pred jeho zlou povesťou, ktorá trvá doteraz.

vlk.jpg

Vlčia svorka je perfektne zohraný tím.

„Keď spadne lietadlo, sú toho plné noviny," hovorí Tomáš. „Podobne je to s vlkmi. Keď strhnú nejaké ovce, tak je okolo toho veľké haló. A pritom korisťou vlkov sú hlavne diviaky a vysoká zver, a z nich najmä choré a slabé jedince. Takže v revíroch, kde sú vlky, je zver v perfektnej kondícii. Dravce nie sú nepriatelia, skôr sanitári. Revíry, v ktorých operujú vlčie svorky, sú dokázateľne zdravšie."

Čo by bolo keby

Kráčame snehovou nádherou a sledujeme stopy. Jelene, srny, diviaky, líšky, tých je všade dosť. Vidíme aj rysie, už zdokumentované, staré, zapadané snehom. „Pohybuje sa tu jedna sedemčlenná svorka vlkov, ale teraz je asi v inom revíri," hovorí urbárny lesník, ktorý nás jeden úsek cesty ochotne odviezol svojou nivou. „Ale dávajte si pozor, lebo sa zobudil jeden medveď a pohybuje sa po lese."

Rozoberáme, čo robiť, keby sme ho videli. Tomáš prihadzuje polienko, že by to mohol byť mladý medveď a tie bývajú na ľudí nepríjemné a reportér Rasťo Ekkert vyslovuje teóriu, že pri stretnutí s medveďom sú všetci veľmi talentovaní v disciplíne lezenie na strom. Dosť nerád by som sa o tom presvedčil. Tracy, ktorá s nami tvorí štvorčlennú skupinku, našťastie nerozumie, usmieva sa a kochá sa prírodou. U nich vlky nie sú, ani rysy.

Zohraný tím

Vlkov sa báť netreba, sú plaché a človeka sa boja. Nie je zdokumentovaný jediný prípad, že by vlk zaútočil na človeka. Vlčia svorka je perfektne zohraný tím, kde si každý jedinec nájde svoje miesto podľa svojich schopností a skúseností.

Na čele svorky je pár - alfa samec a alfa samica. Vlky žijú monogamným životom, partnera menia, len keď náhodou uhynie. Majú aj silné sociálne cítenie - svorka je schopná podľa možnosti postarať sa o starších jedincov. Bolo by výborné, keby bol človek človeku vlkom.

Tomáš Hulík rozpráva o svojom krátkom spolužití s vĺčaťom Lilou. „Chytili ju na Muránskej planine, je možné, že už u nejakého človeka bola, vraj ju niekto vybral z brloha. Keď sme boli vonku, len by utekala, ale vnútri nás oblizovala a spávala so mnou, vytláčala ma z postele," spomína. „Nakoniec stačila sekunda nepozornosti a zmizla. V oblasti operovala vlčia svorka, tak odbehla za ňou a dúfam, že ako samica sa lepšie integrovala, samci to majú ťažšie."

Cieľ

GPS ukazuje dvanásty kilometer chôdze. Lúčime sa s myšlienkou, že by sme natrafili na čokoľvek súvisiace s dravými zvermi a sústreďujeme myšlienky na blížiaci sa bufet (podľa satelitnej navigácie 500 metrov, ale je to veľmi zlých 500 metrov s prevýšením, odhadujem, tisíc metrov).

Aj pri zaslúženom občerstvení uvažujeme, čím si vlk zaslúžil takú agresivitu zo strany človeka. Možno takto: človek sa vymenoval za najvyššieho predátora a robí si nárok strieľať srny, jelene a diviaky úplne sám. Vlk je príliš veľká konkurencia. „Počul som poľovníka, ako sa chválil, že odstrelil alfa pár - vlka aj samicu a podotkol, že mladé budú určite robiť šarapatu," hovorí Tomáš. „No to je jasné, že budú robiť zle, keď ich žiadna autorita nepovedie k dobrým mravom a loveckým zvyklostiam. Potom pôjdu na salaš a roztrhajú pár oviec. Je to, ako keby u nás otvorili hypermarket, kde by bolo všetko zadarmo."

Vlkov pomaly ubúda

Juraj Lukáč je hlavou lesoochranárskeho združenia Vlk, vlky má rád a veľa o nich vie a jedného polovičného vlka má aj doma. Momentálne žije v obci Osadné a píše knihu o vzťahu ľudí a vlkov s názvom Posledný priateľ.

lukac_a_skukam.jpg

Aká je situácia vlka na Slovensku?

Slovenská republika dostatočne nezaisťuje ochranu vlka. V Európe je to chránené zviera. Už pred niekoľkými rokmi sme sa sťažovali na Európsku komisiu, že sa vlky môžu strieľať neobmedzene a momentálne píšeme druhú sťažnosť, kde budú zahrnuté nové skutočnosti. Podľa nového zákona o poľovníctve je počnúc poľovnou sezónou 2009/20010 povolený odstrel 140 vlkov. Ale pri tomto počte sa nevychádza zo znalosti stavu vecí. Ministerstvo pôdohospodárstva pri stanovení tohto počtu vychádzalo z jediného údaja - počtu ulovených jedincov za roky 1997 až 2008. Jediné sčítanie šeliem sa robilo v roku 2001 na Poľane, kde vyšiel reálny počet asi jedna pätina z množstva odhadovaného poľovníkmi. Ak to prenesieme celoplošne, mohlo by to zodpovedať stavu 150 - 250 vlkov na Slovensku. Odstrel 140 vlkov ohrozuje populáciu.

Koľko vlkov vlastne ročne pribudne?

Nepribudne. Vlkov pomaly ubúda. A čo je horšie, svorky sú malé, a pritom je biologicky vhodnejšie počítať počet svoriek, nie jedincov. Tie sú dnes troj- až päťčlenné, a pritom vo svorke môže byť až desať vlkov. Momentálne je na Slovensku niečo medzi 30 a 40 svorkami. Ale keby pribudlo hneď sto vlkov, stále ostane tých, povedzme, 35 svoriek. Populácia vlkov je dnes na hranici udržateľnosti.

Nedávno sa objavili články o tom, ako vlky obliehajú Košice, zaregistrovali tam jednu svorku. Čo si o tom myslíte?

Môžu tam byť dva-tri vlky, sú tam rozsiahle lesy, jedny z najväčších na Slovensku. To podanie v tlači je smiešne. Mne roky chodia vlky horným koncom záhrady a dúfam, že ešte dlho chodiť budú. Nikdy nikomu nič neurobili, nikoho dokonca ani nevystrašili. Dikcia článku vyvoláva pocit nebezpečenstva, ale vlky nebezpečné nie sú. Medzi človekom a medveďom sú dva-tri konflikty ročne, ale vlk nikdy nenapadá človeka a stretnutie s ním je veľkou vzácnosťou.

A čo hospodárske zvieratá?

Vlk nie je vegetarián. Ak mu niekto ponúkne ľahko uloviteľnú zver, tak to využije. Tento problém je ľahko riešiteľný. Najčastejšie dochádza k útoku na ovce. Tu stačí slušne vychovaný ovčiarsky pes. Mal by vyrastať s ovcami a cítiť s nimi spolupatričnosť, mal by mať pocit, že sú súčasťou svorky, ktorú má chrániť. V takom prípade si vlky nedovolia zaútočiť.

Aká je úloha vlka v prírode?

Vlky nelovia veľkým skokom ako mačkovité zvieratá, korisť uštvú. Preto sú najčastejšou korisťou najslabšie a choré jedince. Diviaky šíria chorobu zvanú klasický mor ošípaných, mimoriadne nebezpečné infekčné ochorenie. Grafy ukazujú, že tam, kde je vlk, sa táto choroba nevyskytuje, lebo postihnuté jedince sú malátne, pomalé a apatické, teda najľahšia korisť. Toto už naozaj šetrí konkrétne peniaze, pretože ak sa choroba rozšíri, treba v okruhu niekoľkých kilometrov vybiť celú nakazenú populáciu.

Prečo nemáme radi vlka?

Pred desiatimi rokmi nám agentúra Focus robila prieskum a ukázalo sa, že postoj Slovákov k vlkom je pozitívny. Červená čiapočka nie je naša rozprávka, ale nemecká. V slovenských rozprávkach bol vlk vždy skôr šibal, niečo ako líška. Druhá vec sú poľovníci, pre nich vždy bude najväčšou métou skoliť dravca. Levy a tigre nemáme, tak do hry prichádzajú medvede a vlky. Sú odborníci ako nemecký biológ Bernard Grzimek, ktorí hovoria, že lov veľkých dravcov súvisí so sexuálnymi komplexmi.

S polovičným vlkom žijete - s vaším psom Skukamom. Má československý vlčiak nejaké vlčie vlastnosti?

Československý vlčiak sa po rozdelení republiky stal slovenským národným plemenom, zdedili sme ho, názov sa nedelil. „Vyvinula" ho československá armáda na stráženie hraníc. Skrížili vlka a nemeckého ovčiaka. Napokon bol z armády vylúčený, lebo experiment nevyšiel. Chceli mať silného, dravého, agresívneho psa - tieto vlastnosti pripisovali vlkovi. Ale on podedil práve reálne vlčie vlastnosti: je introvertný, neútočí na človeka, naviaže sa na jediného psovoda, lebo má silné sociálne putá, čo sa pohraničníkom nehodilo, lebo pri služobných psoch sa psovodi menia. Skrátka, vznikol skvelý pes. Akurát nie pre vojakov.
Zásobáreň pre strednú Európu

Imrich Šuba, výkonný riaditeľ kancelárie Slovenského poľovníckeho zväzu tvrdí, že skutočnými ochranármi sú poľovníci. Odhad počtu stavov vlkov na tisíc až tisícpäťsto jedincov nepovažuje za prehnaný. „Kto našiel relevantnejší spôsob zisťovania stavov vlkov, než je poľovnícka štatistika? To je dokument, ktorý sumarizuje ministerstvo pôdohospodárstva cestou Národného lesníckeho centra, kde sedia odborníci, docenti a profesori."

Autori knihy Vlk v slovenských Karpatoch a vo svete Pavel Hell, Jaroslav Slamečka a Jozef Gašparík, ktorých naozaj nemožno podozrievať z extrémistického ochranárstva, napriek tomu tvrdia, že úradné poľovnícke štatistiky sú viac ako trojnásobne nadsadené. Pri stave 1240 vlkov (údaj z roku 1997) by bol ročný prírastok asi 450 vlkov, čo je podľa autorov absolútne nereálne. „Okrem toho by toto množstvo zvierat spotrebovalo za rok najmenej 1064 ton diviny a mäsa hospodárskych zvierat, ale hmotnosť všetkej strhnutej zveri by bola najmenej 1500 ton, lebo popri vlkoch sa na nej priživí aj iná zver a to je taktiež nereálne."

Imrich Šuba si je vedomý, že výsledné číslo môže byť aj menšie, ako uvádzajú oficiálne štatistiky. „Vlk sa pri pohyboch, samozrejme, neriadi hranicami revírov, a tak môže byť jedna svorka započítaná aj dvakrát. Nový zákon o poľovníctve preto mení metodológiu prístupu k zisťovaniu a plánovaniu," hovorí Šuba. Areál zisťovania a plánovania má byť takzvaný chovateľský celok či chovateľská oblasť, čo môže byť aj 80-tisíc hektárov."

Povolený odstrel do 140 vlkov považuje Šuba za primeraný a zdôrazňuje a dodáva, že Slovensko je zásobárňou vlkov aj pre Česko a Maďarsko.

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  4. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom
  5. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to
  6. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš
  7. Objavte netušené možnosti nových firemných kreditných kariet
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári
  9. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce
  10. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta
  1. Pivný bar Senica: Miesto, kde objavíte, ako má chutiť pivo
  2. Projekt "Zvýšenie odborných kapacít v oblasti práce s mládežou"
  3. Malé knedličky, veľké dojmy
  4. Volkswagen Golf: Viac, než facelift
  5. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom
  6. Projekt First Lego League podporila Nadácia Pontis
  7. Klienti majú často pocit, že potrebujú spracovať len projekt
  8. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  9. Na bolesti chrbta pomôžu kúpele
  10. 3 úlohy, ktoré vyrieši minerálna vlna najlepšie
  1. Už ste niekedy jedli v garáži? Tá v Trenčíne stojí za to 11 725
  2. Hotovosť, internet či karta? Najbezpečnejšie je platenie mobilom 11 553
  3. Plavba východným Stredomorím so slovenským sprievodcom 8 057
  4. Staré Dobré Mexiko: Už vieme prečo východniari chvália Šariš 6 471
  5. Boj s podvodníkmi stáčajúcimi odometre stojí bazáre státisíce 5 910
  6. Prečo majú Slováci stále radšej hypotéku ako prenájom? 3 647
  7. Bezpečné a prestížne bývanie v Bratislave s novým symbolom mesta 3 492
  8. Najväčšie first moment zľavy končia vo februári 3 292
  9. Volkswagen Golf: Viac, než facelift 2 896
  10. Mäsovýroba Gašparík získala ocenenie Danubius Gastro 2017 2 463

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Osem zásadných zmien v hypotékach, ktoré odštartujú od marca

Kto si málo sporí a príliš často mení zamestnanie, dostane o niečo nižší úver ako doteraz.

KOMENTÁRE

Na obranu bratislavskej kaviarne

Kaviareň je so svojím dešpektom k spiatočníctvu pre vidiek trvalou výzvou.

BRATISLAVA

Bol priekopník – utečenec. Jeho meno zmizlo z novín aj z histórie

Václav Nedomanský má zo svetových šampionátov deväť medailí.

Neprehliadnite tiež

Štátna poisťovňa odmieta reči o opatreniach na úkor pacienta

VšZP sa chce k tejto téme podrobnejšie vyjadriť na budúci týždeň.

Základný vojenský výcvik má za sebou ďalších 192 vojakov

Vojaci sú pripravení na výkon základných funkcií.

Cirkvi chcú predstaviť vlastný návrh financovania

Predstavitelia kresťanských cirkví a židovskej náboženskej obce sa pravidelne stretávajú, aby diskutovali na rozličné témy.

PÍŠE MÁRIUS KOPCSAY

Drop sa vracia. Domov, na Slovensko

Je to jeden z najzvláštnejších vtákov. A chýbalo len málo, aby na Slovensku celkom vyhynul. Opäť sa mu však u nás začína páčiť. Kúsok od Bratislavy prečkalo zimu asi päťsto impozantných dropov veľkých


Už ste čítali?

Domov NajnovšieNajčítanejšieDesktop