zaostávajú za Švédmi, Francúzmi, Švajčiarmi, či Grékmi asi o 5-6 rokov. Uvedené údaje zverejnilo v Správe o stave životného prostredia SR v roku 1999 v minulých dňoch Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR).
Z výsledkov správy tiež vyplýva, že v roku 1999 zomrelo na Slovensku 52 402 mužov a žien, čo je o 754 osôb menej ako v roku 1998. Medzi okresy s najvyššou úmrtnosťou patria Krupina, Sobrance, bratislavská mestská časť Staré Mesto a Turčianske Teplice. Asi trikrát vyššia je úmrtnosť mužov ako žien v stredných vekových kategóriách - od 35 do 54 rokov.
Dlhodobo obyvateľstvo Slovenska zomiera na choroby obehovej sústavy. V roku 1999 to bolo vyše 28-tisíc ľudí, čiže 54,7 percenta z celkového počtu úmrtí. Na rozdiel od roku 1998 sa zaznamenal pokles o asi 1100 ľudí. Najviac úmrtí sa pripisuje infarktu myokardu a cievnym ochoreniam mozgu.
Druhou najčastejšou príčinou úmrtí sú nádory - priedušiek, priedušnice, pľúc, žalúdka a hrubého čreva. Aj v tejto kategórii sa dosiahlo mierne zníženie počtu úmrtí. V roku 1999 zomrelo na nádorové ochorenia takmer 12-tisíc občanov SR.
Na druhej strane sa však zvýšil počet úmrtí na choroby dýchacej sústavy. Hlavnými príčinami boli chronické zápalové ochorenia pľúc, priedušiek a chrípka. Týmto ochoreniam podľahlo viac ako 2 0 ľudí. Rovnako pri chorobách tráviacej sústavy - pečene, pažeráka, žalúdka a dvanástorníka sa počet úmrtí oproti roku 1998 zvýšil.
V roku 1999 zaevidovali menej úmrtí detí do jedného roku života. Pokles o 39 dojčiat zaraďuje SR medzi krajiny ako Island, Nórsko, Švajčiarsko, ČR. Vyššiu dojčenskú úmrtnosť dosahujú napríklad Turecko, Rumunsko, Moldavsko, Ruská federácia, či Bulharsko. Aj v prípade novorodeneckej úmrtnosti sa do štatistík zapísalo o 21 menej detí ako v roku 1998.
