Agentúrne texty sme v nedeľu nahradili autorským článkom SME
KDH pôjde do vlády s Ficom, len ak sa pridá aj SDKÚ. Tá Smer odmietla už dávno.
BRATISLAVA. Ani počas sobotňajších osláv svojich dvadsiatych narodenín nepovedalo KDH konečné nie povolebnej koalícii so Smerom. Hoci za svoju prioritu označuje spoločnú stredopravú vládu s SDKÚ, pripravuje sa aj na inú alternatívu. So Smerom je ochotné vládnuť – v širšej koalícii.
Podľa predsedu KDH Jána Figeľa by mohlo ísť o spoločnú vládu pravice a ľavice, aká je známa zo západných demokracií. Keďže na Slovensku nemáme pravicovú stranu, ktorá by vyvážila ľavicový Smer, malo by ísť o spojenie KDH s SDKÚ.
Aká ďalšia strana by mohla byť súčasťou širšej koalície, šéf kresťanských demokratov nespresnil. Podpredseda strany Daniel Lipšic je však presvedčený, že iná strana ako SDKÚ pri širšej koalícii do úvahy neprichádza.
„Ak by povedala SDKÚ nie alebo Smer nie, potom by širšia koalícia nevznikla,“ tvrdí Lipšic.
Figúry a piruety urobili z Figeľa naše želiezko v ohni v krasokorčuľovaní vo Vancouvri, komentuje Peter Schutz.
SDKÚ pritom už dávnejšie oznámila svoje rozhodnutie, že so Smerom vládnuť nebude. To podľa podpredsedu Ivana Mikloša platí aj naďalej. Predseda Smeru Robert Fico nevylučuje zo spolupráce nikoho.
KDH tiež po slávnostnom sneme pri príležitosti 20. výročia svojho vzniku zopakovalo, že HZDS pre nich ostáva neprijateľným partnerom. Ak by aj SDKÚ chcela ísť do koalície s Vladimírom Mečiarom, KDH sa podľa Lipšica nepridá.
KDH a Smer sami vládnuť nebudú
BRATISLAVA. Buď stredopravá vláda s najbližším partnerom SDKÚ, alebo krízová alternatíva širšej pravo-ľavej koalície so Smerom. Tak vidí možnosti povolebnej spolupráce KDH, ktoré v sobotu v Žiline oslavovalo 20. výročie svojho vzniku.
„Urobíme všetko pre to, aby takáto alternatíva mohla vzniknúť. Alternatíva so Smerom v opozícii. Faktickým víťazom volieb totiž nie je prvý vo voľbách, ale ten, kto má väčšinu,“ opísal svoje priority predseda KDH Ján Figeľ.
Hoci trvá na tom, že po voľbách chce spolupracovať najmä s SDKÚ, pripúšťa možnosť vládnuť so Smerom v širšej koalícii. Tým podľa podpredsedu kresťanských demokratov Daniela Lipšica hovorí KDH vláde len so Smerom jasné nie.
Len ak presvedčia SDKÚ
„Nechceme ísť so Smerom, chceme pravicovú koalíciu. A jediná výnimka by mohla byť široká koalícia,“ vysvetlil Lipšic s tým, že bez SDKÚ táto alternatíva neprichádza do úvahy.
SDKÚ už povolebnú spoluprácu s najsilnejšou vládnou stranou odmietla, čo včera potvrdil kandidát na volebného lídra SDKÚ a podpredseda strany Ivan Mikloš.
„Prijali sme jasné uznesenie, že so Smerom rokovať o vláde ani vládnuť nebudeme,“ zopakoval Mikloš. Druhá kandidátka SDKÚ na volebné líderstvo Iveta Radičová sa k nápadu KDH o veľkej koalícii nevyjadrila.
Mečiar nie, o SNS neuvažujú
KDH zatiaľ povedalo svoje nie Vladimírovi Mečiarovi a HZDS. Podľa Lipšica to platí aj pre alternatívu, že by sa na koalícii dohodlo SDKÚ s HZDS.
Spoluprácu s SNS vraj v KDH nerozoberajú. „Nad tým sme ani nerozmýšľali, ani nerozmýšľame,“ povedal hovorca hnutia Martin Krajčovič. Či to znamená odmietnutie, nespresnil
Najvýznamnejšie udalosti vo vývoji KDH
1990 Ustanovujúci snem Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) sa konal v Nitre 17. februára 1990, za predsedu zvolili Jána Čarnogurského. Zotrval v tejto funkcii desať rokov. Po prvých slobodných parlamentných voľbách v roku 1990 sa KDH stalo súčasťou vládnych koalícií na federálnej i republikovej úrovni.
1997 Zmeny sa dotkli KDH v roku 1997, keď spoločne s Demokratickou úniou, Demokratickou stranou (DS), Sociálnodemokratickou stranou Slovenska a Stranou zelených na Slovensku vytvorilo opozičný blok Slovenskú demokratickú koalíciu (SDK). V októbri 1998 sa stala súčasťou vládnej koalície. Pred voľbami sa však musela SDK zmeniť na stranu, keďže inak jej po zmene volebného zákona hrozilo, že by sa ako koalícia nedostala do parlamentu.
1999 Od začiatku roka 1999 sa v SDK začali objavovať spory, ktoré súviseli s tzv. dvojitým členstvom. Členovia SDK totiž nemohli byť zároveň členmi svojich pôvodných materských strán. Vtedajší predseda SDK a premiér Mikuláš Dzurinda navrhoval ako riešenie vznik únie politických strán, čo však odmietla DS aj KDH. Mikuláš Dzurinda založil SDKÚ, na čo KDH oznámilo v novembri 2000, že zakladá v parlamente samostatný poslanecký klub. V tom istom roku nastala v KDH aj ďalšia významná zmena. Pavla Hrušovského delegáti 12. snemu zvolili na zasadnutí v Trenčíne 22. októbra za nového predsedu KDH. Po desiatich rokoch vystriedal vo funkcii zakladateľa a ideológa hnutia Jána Čarnogurského. Hrušovského protikandidátom bol Ján Figeľ, ktorého snem zvolil za podpredsedu pre zahraničnú politiku.
2002 V roku 2002 už kandidovalo KDH vo voľbách samostatne. KDH bolo súčasťou oboch vlád Mikuláša Dzurindu. V septembri 2002 získalo hnutie v parlamentných voľbách podporu 8,25 percenta hlasov. Líder KDH sa stal predsedom Národnej rady SR. Okrem toho získali kresťanskí demokrati kreslo ministra vnútra, ministra spravodlivosti aj ministra školstva.
2006 Po rozkole v koalícii vo februári 2006 ministerské posty kresťanskí demokrati opustili. Dôvodom odchodu KDH z vládnej koalície bolo odmietnutie premiéra Mikuláša Dzurindu zaradiť návrh zmluvy o výhrade vo svedomí na rokovanie vlády. V júnových voľbách 2006 získalo KDH 8,31 percenta hlasov, čo znamenalo 14 mandátov v parlamente. Strana prešla do opozície. Podpredseda strany Vladimír Palko sa 3. júla vzdal straníckej funkcie, pretože nesúhlasil s viacerými významnými rozhodnutiami KDH v politických a personálnych otázkach. Rada KDH 8. júla odporučila, aby Hrušovský zvolal mimoriadny snem KDH. Na rokovaní sa kresiel podpredsedov strany vzdali Daniel Lipšic a Rudolf Bauer. Predsedníctvo opustil František Mikloško. Mimoriadny 16. snem KDH sa konal v Trnave 16. júla. Vo voľbe predsedu KDH podporilo Pavla Hrušovského z 306 prítomných 229 delegátov mimoriadneho snemu.
2007 Vladimír Palko pred delegátmi 17. snemu KDH v Prešove 16. júna v predvolebnom prejave uviedol, že KDH je v najťažšej kríze vo svojej histórii, pričom sa vedie zápas o podstatu KDH. Predsedom KDH zostal Pavol Hrušovský. Delegáti snemu v Prešove ho zvolili v prvom kole tajnej voľby. Jeho protikandidátmi boli Vladimír Palko a Ján Morovič. Hrušovský získal 194 z 340 hlasov. Vladimír Palko dostal 110 hlasov a Jána Moroviča podporili sedmi delegáti. Vladimír Palko po neúspešnej kandidatúre na predsedu hnutia informoval, že nebude kandidovať na post podpredsedu hnutia. Podpredsedami strany sa na sneme stali Martin Fronc, Július Brocka, Daniel Lipšic, Mária Sabolová a Pavol Tarcala.
2008 Vladimír Palko, František Mikloško, Pavol Minárik a Rudolf Bauer oznámili odchod z KDH. Zároveň opustili v parlamente poslanecký klub hnutia. Mikloško vyhlásil, že proces obnovy KDH je už nemožný, zotrvanie v hnutí už nemá zmysel. Neskôr štvorica založila novú stranu s názvom Konzervatívni demokrati Slovenska.
2009 Novým predsedom KDH sa stal 19. septembra vtedajší eurokomisár a bývalý podpredseda strany Ján Figeľ. Figeľ sa stal v poradí tretím predsedom strany. Figeľa odporučil zvoliť za predsedu jeho predchodca Pavol Hrušovský. Ten viedol stranu deväť rokov.
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
