BRATISLAVA. Je to obdobie stíšenia, pokánia, modlitieb, kedy sa veriaci pripravujú na slávenie veľkonočných sviatkov.
"Cieľom pôstu je, aby ľudia skutkami kajúcnosti a sebazaprením pracovali na sebe a smerovali k vyššej kvalite svojho života. Cirkev odporúča veriacim viac času ako inokedy venovať modlitbám, čítaniu Božieho slova, pokániu, orientovať sa na dobré skutky," povedal pre TASR pri príležitosti prvej pôstnej nedele generálny vikár Bratislavskej arcidiecézy Mons. Ján Formánek.
"Pôst treba chápať v širšom slova zmysle, nielen ako zdržiavanie sa určitých jedál, najmä mäsitých pokrmov, ale celkove sa snažiť o sebazaprenie, zrieknutie sa rôznych zlozvykov, napríklad alkoholu či fajčenia. Je takisto žiaduce viac sa venovať iným ľuďom, navštíviť chorých, pomáhať tým, ktorí to potrebujú," pripomenul Mons. Formánek.
V rímskokatolíckej cirkvi sa na prvú pôstnu nedeľu obvykle v kostoloch koná zbierka na Slovenskú katolícku charitu. Počas pôstneho obdobia sa veriaci zúčastňujú na krížových cestách v kostoloch a na kalváriách, ktoré sa zvyknú konať najmä v piatok. Pripomínajú si takto utrpenie Ježiša Krista. Chrámové rúcho počas pôstu je fialové.
Novou aktivitou vo farnostiach je podujatie s názvom Podeľme sa. Katolícke ženy po štvrtý raz pripravujú v pôstnom období polievky a druhý chod si odrieknu. Čiastku v približnej cene druhého jedla venujú na pomoc rodinám v núdzi.
Súčasťou predveľkonočného pôstu je šesť pôstnych nedieľ. Známa je posledná, šiesta pôstna nedeľa, nazývaná aj Nedeľa utrpenia Pána či Kvetná nedeľa. Touto nedeľou sa týždeň pred Veľkou nocou začína Veľký alebo Svätý týždeň.
Tento rok budú po štyroch rokoch všetky kresťanské cirkvi, vrátane pravoslávnej, sláviť Veľkonočnú nedeľu v rovnakom termíne - 4. apríla.
