BRATISLAVA. Neparlamentná SDĽ si myslí, že vysoké školy v prípade schválenia novely zákona o vysokých školách, ktorú predložil Mojmír Mamojka (Smer-SD), vstúpia do chaosu. Strana vyzýva poslancov parlamentu, aby v druhom čítaní nepodporili novelu zákona o vysokých školách.
"Predložený návrh novely premýšľa v dimenziách dekana malej súkromnej univerzity v Sládkovičove. Kvalitatívne rozčlenenie vysokých škôl stratí opodstatnenie, rovnako ako práca akreditačnej komisie," uvádza sa v stanovisku SDĽ, podľa ktorej celá akademická obec našla zhodu v tom, že vysoké školy bez kvality nemôžu udeľovať magisterské a inžinierske tituly. SDĽ si myslí, že vysoké školy sa opätovne dostanú na "rovnakú“ úroveň, pretože novela povolí aj odborným vysokým školám udeľovať tituly Mgr.
Navrhovaný termín zosúladenia vysokých škôl s novelou zákona je podľa SDĽ nerealizovateľný, lebo študenti musia študovať podľa programu, ako boli prijatí a zavádzanie v najlepšom prípade potrvá rok. Návrh hovorí o zosúladení zákona do 30. júna 2010.
"To nestihneme, ani keby sme veľmi chceli“, povedal prvý podpredseda SDĽ Ján Kyselovič, ktorý je zároveň dekanom Fakulty farmácie Univerzity Komenského. Celý zákon je podľa neho postavený tak, aby len oddialil nevyhnutný kolaps vysokých škôl, ktoré nemajú žiadnu históriu a svojim študentom neponúkajú kvalitné vzdelávanie.
"Namiesto toho, aby sme začali vytvárať najlepším školám tradíciu a podmienky, aby mali čas na vytvorenie si reputácie, otvárame desiatky nových vysokých škôl a ich pobočiek. Tieto nie sú schopné dlhodobo spĺňať základné kritériá. "Dobrá univerzita má mať svoju tradíciu a vysoký morálny kredit“, uviedol Ján Kyselovič.
Tí najlepší často nemajú tituly pred menom i za menom
Nie množstvo titulov pri menách pedagógov, ale výsledky ich práce by mali byť garanciou kvality vysokoškolského vzdelania. Tvrdí to riaditeľ Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Michal Považan. Študentom, ktorí sa rozhodujú, kam na vysokú školu, odporúča, aby sa vopred oboznámili so svojimi potenciálnymi pedagógmi. "Nie, koľko titulov má ten človek pred menom alebo za menom, ale kto je a ako ho vníma vedecká komunita nielen tu, ale aj v zahraničí," uviedol pre agentúru SITA Považan.Tvrdí, že o kvalite vedcov a pedagógov žiadny papier ani habilitácia nemusia vypovedať. Smerodajné je ich renomé. "Ak chcete, aby vás na vysokej škole vzdelali a vyformovali, tak by to mali robiť tí najlepší a často tí najlepší nemajú titul," dodáva Považan. V 20 rokov starom systéme garantovania študijných programov vidí rezervy.
Univerzity by mali byť podľa neho slobodnejšie a neriadiť sa kritériami pre garantov, ktoré sú často nezmyselné. "Na to, aby ste získali docentúru, musíte tam odučiť päť rokov, na profesúru desať rokov," odôvodňuje Považan. Ľudia z praxe sú v nevýhode. "Ak napríklad 30 rokov robili výskum pre nejakú firmu a teraz chcú prísť na vysokú školu učiť, majú rovnako dobrý životopis ako tí vedci na vysokej škole, ale začnú tam ako odborní asistenti alebo asistenti, čo je pre nich dehonestujúce," konštatuje Považan. Odborníci z praxe podľa neho na vysoké školy patria.
