BRATISLAVA. Na Slovensku je momentálne pätnásť lokalít, v ktorých sa robí prieskum výskytu uránovej rudy. Prieskumné územia sú lokalizované vo všetkých častiach Slovenska – od Nového Mesta nad Váhom až po Zemplínsku oblasť. Celková rozloha uránových prieskumných území dnes presahuje 425 štvorcových kilometrov.
"Najlukratívnejšie lokality majú pod kontrolou Kanaďania, časť kontrolujú Austrálčania a minimálnu, marginálnu časť tvoria slovenské firmy prieskumného charakteru," povedal pre agentúru SITA riaditeľ organizácie Greenpeace Slovensko Juraj Rizman. Podľa neho je otázne, prečo sa o naše zásoby zaujímajú tie zahraničné firmy.
"Pýtame sa, prečo Kanaďania? Ako sa dostali k týmto informáciám? Kto z bývalých štátnych pracovníkov im odovzdal informácie, ktoré sa platili za štátne peniaze za minulého režimu? Kto im dal takto hotové výsledky, ktoré sa platili z našich peňazí?," kladie si otázky Rizman. Podľa neho informácie o výskyte uránových rúd pochádzajú z prieskumov, ktoré štát platil v 70. a 80. rokoch minulého storočia.
Financie z prieskumov vráti len ťažba
Argumenty zástupcov slovenského banského priemyslu obhajujú prieskumné aktivity zahraničných spoločností, lebo podľa nich firmy zisťujú nerastné zásoby krajiny. "Tu nie je problém, že by sme nevedeli, aká je geologická stavba Slovenska. Tu ide už o to, že sa zisťujú konkrétne zásoby pre výpočet, či by plánovaná ťažba bola alebo nebola ekonomická. To je príklad lokality Kuriškova/Jahodná," skonštatoval Rizman. Podľa neho sa už dnes pripravujú "štúdie predbežnej realizovateľnosti" a pred pár rokmi už existovali štúdie možnej banskej činnosti.
"Koľko ľudí by tam bolo zamestnaných, akým spôsobom by sa technicky riešila ťažba a dokonca ukladanie odpadov," uviedol. Obrovské financie, ktoré zahraničné spoločnosti dávajú do prieskumu sa im môžu podľa Rizmana vrátiť len tak, že začnú v daných lokalitách ťažiť rudu. "Tu sa dnes banský priemysel, ťažobné firmy snažia presviedčať o tom, že netreba robiť žiadnu paniku, veď tu dnes nejde o plánovanú ťažbu, my sme dnes vo fáze geologického prieskumu a zisťujeme, čo v tom území je," skonštatoval Rizman. Podľa neho, ak by environmentalisti pristúpili na túto hru, stále by ostávalo dosť času.
Firmy informujú diametrálne odlišne
"Ale je zaujímavé sledovať informácie, ktoré sa šíria nielen v rámci SR, ale aj tie, ktoré sa šíria v zahraničí. A práve v tej Kanade, tie firmy informujú diametrálne odlišne, ako informujú tu, na Slovensku," zhodnotil riaditeľ Greenpeace. Podľa neho, kým u nás firmy tvrdia, že robia len prieskum, v Kanade už informujú svojich akcionárov o postupoch a zámeroch.
"Už pripravujú túto štúdiu. A oni sa tým ani netaja. Oni sami zverejnili informácie o tom, že americká firma už teraz pre ne pripravuje štúdiu predbežnej realizovateľnosti na ložisko Kuriškova/Jahodná nad Košicami," tvrdí Rizman. "Nehrá sa tu čistá hra s občanmi tejto krajiny. To je to, na čo sa snažíme celý čas upozorniť," dodal riaditeľ slovenskej pobočky Greenpeace, podľa ktorého "nečistú hru" hrajú práve zahraničné ťažobné spoločnosti. Rizman si myslí, že firmy účelovo nezverejňujú všetky informácie na Slovensku.
Nesúhlas s ťažbou uránovej rudy na Slovensku vyjadrilo prostredníctvom petície vyše 113 000 občanov, čím sa stala najväčšou environmentálnou petičnou akciou v histórii SR. Vyše 41 dotknutých obcí a miest prijalo uznesenia, v ktorých vyjadrili svoj zásadný nesúhlas s prieskumom uránových rúd a ich prípadnou ťažbou na svojom území. O legislatívnych zmenách banského, geologického a stavebného zákona, ktoré so sebou petícia priniesla, sa rokovalo vo výboroch Národnej rady SR i v pléne. Novely spomínaných zákonov sa dostali do druhého čítania a parlament o ich osude rozhodne na marcovej schôdzi.
