BRATISLAVA. Vybudovanie pracoviska na masovú ochranu a konzervovanie ohrozených papierových dokumentov v Slovenskej národnej knižnici v Martine je jedným z hlavných cieľov materiálu Vecný, časový a finančný harmonogram prevádzky technologického zariadenia na masovú deacidifikáciu ohrozených dokumentov v knižniciach a archívoch.
Materiál vypracovalo Ministerstvo kultúry SR a pripomienkovať sa dá do 25. februára. Ďalšími cieľmi materiálu je vytvorenie podmienok na výskum, vzdelávanie a na výchovu odborníkov v oblasti konzervácie papiera a tiež vývoj technologických postupov a zariadení na konzervovanie papiera, ktorý ohrozuje kyslosť.
"Riešenie problému tzv. kyslého papiera – kyslosti drevitého papiera, jedného z klasických nosičov informácií, ktorý sa začal vyrábať a používať po roku 1850, je celosvetový problém," upozorňuje ministerstvo. Drevitý papier má životnosť 100 až 200 rokov a najstaršie dokumenty v súčasnosti končia svoju životnosť a pre krehkosť sa stávajú nepoužiteľné.
Tento proces sa nedá úplne zastaviť. Je však nevyhnutné, aby sa v knižniciach, archívoch a v iných zbierkotvorných inštitúciách vytvorili aspoň také podmienky, v ktorých by starnutie a rozpad tradičných nosičov historických informácií neprebiehali až do takej miery, že nebude možné zabezpečiť ochranu fondov, ktoré je nevyhnutné zachrániť pre budúce generácie, zdôrazňuje ministerstvo kultúry. Napríklad z približne 4,5 milióna dokumentov, ktoré sú vo fonde Slovenskej národnej knižnice je 67 až 71 percent na kyslom papieri.
Materiál pod názvom Vecný, časový a finančný harmonogram prevádzky technologického zariadenia na masovú deacidifikáciu ohrozených dokumentov v knižniciach a archívoch stručne popisuje súčasný stav a rozsah ohrozenia nosičov informácií na drevitom papieri (tzv. kyslý papier). Navrhuje možnosti riešenia (odstránenie kyslosti - deacidifikácia), ktoré sa dajú vhodne a efektívne použiť pre knižnice a archívy. Upozorňuje zároveň, že kapacita súčasnej ochrany je nedostatočná a na hromadnú ochranu nie sú vytvorené podmienky. Pritom ohrozené dokumenty, ktoré si vyžadujú deacidifikáciu, sa nenachádzajú len v knižniciach a archívoch, ale aj v múzeách, galériách a inde. Konzervovaním dokumentov sa dlhodobo zaoberajú Slovenská národná knižnica i Slovenský národný archív.
Najdôležitejším krokom pri konzervovaní drevitého papiera je jeho deacidifikácia. Na druhej strane podľa ministerstva neexistuje ideálna technológia, ktorá by odkyslila všetky materiály. Odkyslenie preto musí byť súčasťou ďalších konzervačných technológií. Preto by sa v rámci Slovenskej národnej knižnice vo Vrútkach malo vybudovať špeciálne konzervačné pracovisko - Integrované konzervačné centrum. Centrum by malo slúžiť knižniciam a archívom z celého Slovenska. Okrem konzervovania papiera by malo tiež vyvíjať technológie a zariadenia na konzerváciu a vzdelávať v tejto oblasti.
Jeho zriadenie je podľa ministerstva kultúry "úvodným projektom na budovanie pracovísk na ochranu a konzervovanie jednotlivých častí kultúrneho dedičstva". Ministerstvo predpokladá, že po schválení materiálu sa spracuje stavebný zámer konzervačného centra "tak, aby mohol byť zaradený do Rozvojového programu priorít verejných prác na roky 2012 - 2013". Projekt má dva varianty financovania zo štátneho rozpočtu. Drahší predpokladá súhrnné náklady za viac ako 44,5 mil. € s DPH a jeho súčasťou je stavba centra a komplexné riešenie spracovania všetkých dokumentov, pri ktorých treba špeciálne spracovanie a ich výskyt nie je masový.
Lacnejšia verzia v objeme viac ako 38,265 mil. € s DPH zahŕňa stavbu konzervačného centra bez špeciálnych technológií. V rozpočtoch sú zahrnuté aj náklady na vybavenie pracoviska Slovenského národného archívu vo výške 3 486 105 € s DPH. Na prevádzku centra by sa ročne malo minúť vyše 3,785 mil. € s DPH, z toho 3,68 mil. € sú náklady Slovenskej národnej knižnice a 105 000 € Slovenského národného archívu. Projekt by mal zamestnať asi stovku ľudí.
Integrované konzervačné centrum by podľa ministerstva kultúry malo dať podnet na založenie moderného konzervačného priemyslu na Slovensku.
