šiť len represiou.
Podľa poslanca HZDS Petra Brňáka korupcia nie je ničím výnimočná na Slovensku, ale je "všeobsažná" aj v demokratických krajinách. Jej príčiny vidí v páchaní latentnej trestnej činnosti, teda v trestných činoch, ktoré nie sú viditeľné. Je presvedčený, že len súbor právnych noriem nestačí v boji proti tejto "rakovine".
Pittner pripomenul, že každý rezort, nielen vnútro, ale aj prokuratúra a súdnictvo má svoje kontrolné spätnoväzobné orgány na odhaľovanie trestných činov. Ako povedal v minulom roku bolo stíhaných 176 policajtov za protizákonnú činnosť, korupciu a úplatkárstvo. Chýba mu však prezentácia takýchto prípady z rezortov prokuratúry a súdov. Podľa Pittnera zavedením inštitútu takzvaného agenta-provokatéra v novelách Trestného zákona a Trestného poriadku (pozn. TASR ich účinnosť je od 1. júla 1999) to pomohlo v roku účinnosti odhaliť 104 trestných činov korupcie, úplatkárstva, zneužívania právomocí verejného činiteľa. O rok neskôr to bolo 157 prípadov. "Na súdoch sa tento inštitút nedá uplatniť. Aj z toho dôvodu, že naše poznatky hovoria o tom, že sudcovia berú za svoje rozhodnutie určité formy odmien a nedajú sa nachytať agentom provokatérom. Riešime to tým, že sa cez našich agentov snažíme dostať do prostredia advokátov a väzňov a tam získavame informácie na rozpracovanie jednotlivých podozrení," konštatoval.
Oponoval mu predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin tvrdením, že justícia nemôže mať "špeciálne komisie na odhaľovanie trestných činov v rezorte". Odôvodnil to tým, že by bol narušený systém trojdelenia štátnej moci. "Štádium odhaľovania nemôže byť v rukách sudcov, pretože sú povinní súdiť," povedal Harabin. Minister Pittner v tejto súvislosti dodal, že jeho rezortu by postačovali "iba podnety" z tohto prostredia.
