Pochybne zvolení primátori či starostovia budú môcť zotrvať v úrade dlhšie.
BRATISLAVA. Predstavitelia miest a obcí sa podľa nových pravidiel, ktoré im nedávno schválil parlament, zatiaľ správať nebudú. Prezident Ivan Gašparovič sa rozhodol novelu zákona o obecnom zriadení nepodpísať a vrátil ju parlamentu.
Kameňom úrazu sa stala 90-dňová lehota, v ktorej mal po novom Ústavný súd rozhodnúť o sťažnostiach na výsledky komunálnych volieb. Doteraz niektorí primátori, starostovia a poslanci rozhodovali v mene mesta či obce aj polovicu volebného obdobia bez toho, aby bolo jasné, či boli zvolení zákonne.
Ústavný súd: Potrebujeme čas
Po posledných voľbách v roku 2006 rozhodoval súd o sťažnostiach na výsledky volieb v 140 mestách a obciach. Výsledky volieb zrušil alebo zmenil v Sobranciach a Dunajskej Strede a v trinástich dedinách. Najdlhšie rozhodoval o sťažnosti na údajné kupovanie hlasov v Komárne. Výsledky volieb potvrdil až dva roky a týždeň po ich konaní.
„Rozhodovanie si vyžaduje dostatočný časový priestor na vykonanie dokazovania, ktoré môže byť technicky, časovo a personálne náročné," vysvetľuje riaditeľka kancelárie predsedníčky Ľubica Mackovičová.
Prezident výhrady Ústavného súdu vypočul. „Z povahy volebných vecí vyplýva, že dokazovanie je organizačne náročné, v odôvodnených prípadoch vykonávané aj mimo sídla súdu," dôvodil. „Ustanovenie lehoty preto považujem za nevhodné pre kvalitu rozhodovania," napísal.
Z rozhodnutia prezidenta je sklamané ministerstvo vnútra i Združenie miest a obcí Slovenska, ktoré novelu pripravovali.
„Čas medzi podaním podnetu a vydaním nálezu súdom spôsobuje problémy s vykonanými rozhodnutiami obecných orgánov. To spôsobuje napätie v samospráve a nespokojnosť občanov. Preto je žiaduce, aby súd rozhodol čo najskôr," napísala Alena Koišová z ministerstva.
Voliči budú dlhšie v neistote
Podpredseda ZMOS-u Jozef Turčány hovorí, že súčasný stav vážne ohrozuje demokratické prostredie v samosprávach. „Dlhé posudzovanie zneisťuje voličov, kto je vlastne ich primátorom či starostom? Aká je váha ich rozhodnutí v priebehu volebného obdobia, keď po dvoch rokoch súd rozhodne, že boli zvolení nezákonne? Aká je váha ich podpisov na majetkových zmluvách," pýta sa.
„V zastupiteľskej demokracii je neprípustné, aby bol mandát tak dlho spochybnený," myslí si aj právnik Jaroslav Pilát. Podľa neho by sme mali zvážiť zmenu. „O niektorých volebných veciach už teraz rozhoduje správny senát Najvyššieho súdu. Mohlo by dôjsť k jeho posilneniu a k zjednoteniu agendy na jednom type súdu," navrhuje.
Ako vláda plní sľub zlepšiť vymožiteľnosť práva
Čo sľúbili: V záujme efektívneho boja s korupciou vláda SR podnikne kroky na prijatie legislatívnych a technických podmienok potrebných na skrátenie času od odhalenia a objasnenia protiprávneho konania po jeho potrestanie.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Skvalitňovanie súdnictva patrí medzi najdôležitejšie priority Slovenska.
Aká je realita? Sľub zostáva prevažne nesplnený. Priemerná dĺžka súdnych konaní oproti predchádzajúcemu volebnému obdobiu neklesá, výnimkou sú občianskoprávne spory. Vymožiteľnosť práva negatívne ovplyvnilo zrušenie Špeciálneho súdu v máji 2009. Zhoršovanie atmosféry v súdnictve dokumentuje aj petícia „Päť viet", ktorú v októbri 2009 podpísalo viac ako sto sudcov.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
