Agentúrny text sme o 22:00 nahradili autorským šlánkom SME. Regulácia cien liekov na Slovensku dlho nemala pravidlá a prebiehala za netransparentných podmienok. Zmena nastala v roku 2008, keď ministerstvo financií na reguláciu zatlačilo. Začalo vyžadovať plnenie pravidla, podľa ktorého cena lieku na tuzemskom trhu nemohla prekročiť priemer šiestich najlacnejších cenníkov v rámci krajín Európskej únie.
Štát dal na vakcíny milióny eur, ale dať sa zaočkovať je podľa premiéra zbytočné.
BRATISLAVA. Pre premiéra Roberta Fica je prasacia chrípka veľká hra farmaceutických firiem, a preto sa proti nej nedá zaočkovať. Odvolal sa na zahraničné médiá, z ktorých sa dozvedel, že spoločnosti dokážu vyvinúť veľký tlak, aby naplnili svoje podnikateľské zámery.
Tajomný svet premiéra
Robert Fico ako vysvetlenie používa konšpiračné teórie.
Sprisahanie médií
Konšpiračné stretnutia šéfov médií, kde koordinujú svoje titulky, aby škodili Smeru a vláde, sú obľúbenou Ficovou sprisahaneckou teóriu.
V roku 2007 hovoril aj o konšpirácii médií a súkromných dôchodkových poisťovní.
Chcú ma zastreliť
„Mám také veci, že niekedy mám strach, aby ma niekto nezastrelil,“ povedal k afére financovania SDKÚ.
O hrozbách atentátov hovoril v minulosti aj Vladimír Mečiar.
Finančná kríza
„Kríza mohla byť riadená, aby došlo k prerozdeleniu bohatstva, a ja nemám dôvod tejto teórii neveriť,“ povedal premiér. Túto teóriu používajú hlavne populistickí politici.
Clementisova poprava
Komunistu Vladimíra Clementisa popravili komunisti v 50. rokoch počas politických procesov. Premiér to vysvetlil takto: „Stal sa ministrom zahraničných vecí Československej republiky, ale za túto slovenskú opovážlivosť zaplatil životom.“
Tretí sektor
Mimovládnym organizáciám, ktoré sledujú verejný život, nedôveruje. „Poznáme tieto mimovládne organizácie, ktoré sa zásadne držia politiky 'Čím horšie pre slovenskú vládu, tým lepšie',“ povedal o nadácii financovanej Georgeom Sorosom.
Skládka v Pezinku
Spochybnil spontánnosť protestu Pezinčanov proti sklád〜ke, spájal ich s opozíciou a s tajomnou investíciou v pozadí, o ktorej odvtedy nič nepovedal.
(knm)
Slovenská vláda dávala až doteraz všetkými rozhodnutiami najavo, že berie hrozbu pandémie vážne. V novembri objednala vakcíny proti novej chrípke za 7,6 milióna eur a pre chrípku na Ukrajine Slovensko takmer na mesiac uzavrelo východnú hranicu. Hlavný hygienik a minister zdravotníctva sa tiež – zatiaľ neúspešne – snažia verejnosť presvedčiť, aby sa proti vírusu H1N1 dali zaočkovať.
Minister Richard Raši na Fica hneď reagoval. Vraj sa ho pokúsi presvedčiť, že jeho názor „nie je úplne správny“. Na Slovensku zomrelo 51 ľudí s vírusom H1N1. Farmaceutická spoločnosť Sanofi Pasteur včera Ficovo vyjadrenie nechcela komentovať.
„Je dosť pomýlené myslieť si, že niekto v európskej centrále Svetovej zdravotníckej organizácie sa dá podplatiť farmaceutickou firmou,“ hovorí virológ Fedor Čiampor. Pandémiu podľa neho dokazuje výskum viacerých nezávislých inštitúcií.
Teóriu, že by pandémiu mohli vyvolať farmaceutické firmy, odmietla aj riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku Darina Sedláková.
Fico verí v silu firiem
BRATISLAVA. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) v utorok na zasadnutí krízového výboru v Ženeve hľadala odpoveď, či sa už skončila pandémia prasacej chrípky, verejnosť sa ju má dozvedieť v stredu. Slovenský premiér Robert Fico už v utorok po kontrolnom dni na ministerstve zdravotníctva poskytol na túto tému jednoznačnú odpoveď - z jeho slov vyplýva, že skutočná pandémia novej chrípky ani nebola a všetko je to len veľká hra svetových farmaceutických firiem.
„Ja tomu neverím,“ hovoril predseda vlády o prasacej chrípke. „Je to môj subjektívny pocit, za ktorý ma, dúfam, nebude nikto križovať ani kritizovať. Farmaceutické firmy veľakrát dokážu vyrobiť taký tlak, aby si dokázali svoje podnikateľské zámery naplniť. “
- Fico opäť vytiahol temné sily, komentuje Peter Morvay.
- Premiérove kontroly nemajú s kontrolovaním nič spoločné, upozorňuje Marián Leško.
„Nemyslím si, že je to pod tlakom farmaceutických firiem,“ hovorí o pandémii chrípky virológ Fedor Čiampor. Farmaceutické firmy pri výrobe vakcín totiž vychádzajú z vedeckých podkladov WHO.
Nákup vakcín obhajuje
Rozhodnutie vlády kúpiť vakcíny za 7,6 milióna eur však Fico považuje za správne. Vláda to schválila vlani 9. septembra, zmluva s francúzskou farmaceutickou firmou Sanofi Pasteur bola podpísaná 30. novembra.
Fakty o H1N1
Choroba sa objavila prvýkrát vlani na jar v Mexiku.
Lekári vo svete zaznamenali vyše 15tisíc úmrtí.
Posledný týždeň na Slovensku registrovali 5 prípadov.
U nás sa zaočkovalo vyše 10-tisíc ľudí.
Potvrdených je celkovo 1 192 slovenských prípadov.
Slovensko objednalo milión dávok očkovacej látky zhruba za 7,6 milióna eur.
Zomrelo u nás 51 ľudí, u ktorých izolovali vírus.
„Nebola chyba, že sme to nakupovali zo štátneho rozpočtu, lebo my sme boli tlačení do oveľa väčších objemov. A my sme sa na vláde rozhodli veľmi racionálne,“ obhajoval nákup vakcín premiér. Slovensko kupovalo vakcíny medzi poslednými krajinami v Európe, ktoré sa pre tento krok rozhodli.
Záujem o vakcíny proti vírusu novej chrípky je však mizivý a zdravotníkom sa nedarí verejnosť presvedčiť, že sú potrebné. Hneď v decembri sa dal zaočkovať hlavný hygienik Ivan Rovný, minister zdravotníctva Richard Raši tak urobil až po vyše mesiaci. Vysvetlil, že nechce, aby bol obviňovaný z toho, že zobral niekomu vakcínu, kto ju viac potrebuje.
Ale ani rizikové skupiny, medzi ktoré patria napríklad lekári, tehotné ženy či osoby zabezpečujúce chod štátu vrátane politikov, nemajú o vakcínu záujem.
Nezáujem verejnosti
Podľa odhadov Úradu verejného zdravotníctva sa dalo zaočkovať len asi šesť percent zdravotníkov a percento tehotných žien.
Šéf epidemiológov Ján Mikas odhaduje, že zatiaľ sa vyočkovalo viac ako 10-tisíc kusov vakcín. Napriek nízkej zaočkovanosti Richard Raši verí, že sa podarí vyočkovať všetkých milión kusov vakcín.
Pehe: Moc a paranoja sú blízko
Názor, že pandémia je podozrivá, v Európe nie je ojedinelý. Náš premiér však o sprisahaniach hovorí často.
BRATISLAVA. Slovenský premiér nie je prvý, kto je skeptický k očkovaniu proti novému vírusu. V Česku ho odmieta aj prezident Václav Klaus. Podozrenia, že WHO vyhlásila pandémiu prasacej chrípky pod tlakom farmaceutických spoločností, ktoré mali záujem zvýšiť zisky, sa v zahraničných médiách objavili v januári tohto roka.
Šéf podvýboru Rady Európy pre zdravotníctvo Wolfgang Vodarg vyhlásil, že ide o jeden z najväčších zdravotníckych škandálov storočia. Presne na túto vlnu naskočil aj Robert Fico. Bez toho, že by predložil konkrétne dôkazy, že pandémia je „hra farmaceutických firiem“.
Nie je to prvýkrát, čo prichádza so sprisahaneckou teóriou. „Moc má v sebe zakódovanú dimenziu akéhosi paranoidného videnia sveta, pretože ľudia, ktorí vystúpia až na vrchol, sa cítia ohrození,“ hovorí o konšpiračných teóriách český politológ Jiří Pehe. Sprisahanecké teórie podľa neho súvisia aj s cestou k moci. „Tí, ktorí majú skúsenosť s rôznymi zákulisnými konšpiračnými praktikami, svet interpretujú v tomto kontexte.“
Pehe si myslí, že takéto videnie sveta nemá priamu súvislosť s politickou orientáciou politikov. „Súvisí to so štruktúrou osobnosti človeka. Občas sa tvrdí, že tá forma paranoje je prejavom pomerne vysokej inteligencie, ale zároveň nie vždy sprevádzanej úplne rovnako vysokou sociálnou inteligenciou."
(knm, jkr)
Na liekoch sa dá naozaj dobre zarábať
Na Slovensku bola roky zdrojom zárobku farmaceutických firiem slabá regulácia cien liekov. O ich cenách rozhodovala kategorizačná komisia, ale často iba na papieri.
BRATISLAVA. Konštatovanie o ostrých lakťoch farmaceutických firiem a schopnosti zarábať aj na ničom sa dá zdokumentovať v niektorých prípadoch aj na peniazoch.
Farmaceutické firmy a ich metódy
ovplyvňovanie regulácie a tvorby cien liekov
priama korupcia lekárov
zapájanie lekárov do triviálnych platených štúdií
kongresová turistika
protitrhové praktiky a kartelové dohody
Výsledkom bola ročná úspora výdavkov verejných financií za 217 miliónov eur. Zodpovedá to približne pätine hodnoty trhu s liekmi u nás v roku 2009.
Medzi spôsoby presadzovania záujmov farmaceutickej loby patrí ovplyvňovanie lekárov predpisujúcich lieky. Medzi jemnejšie techniky patrí ponuka kariérneho rastu - financovanie účasti na odborných konferenciách, zapájanie lekárov do triviálnych platených štúdií, zamestnávanie po skončení kariéry či priamo financovanie politických kampaní.
Ale do ich arzenálu patrí i porušovanie protimonopolných pravidiel. Firma Roche musela za účasť vo vitamínovom karteli v roku 1999 zaplatiť v Spojených štátoch 500 miliónov dolárov. Európska komisia jej za to isté o tri roky neskôr vyrubila pokutu 462 miliónov eur.
Pre chybu komisie sa koncern Roche dozvedel, ktorý jej švajčiarsky manažér podozrenie z kartelu nahlásil.
Stanley Adams za to opakovane čelil vyšetrovaniu švajčiarskej polície za nelegálne poskytnutie informácií. Zatkli ho a jeho manželka spáchala samovraždu. Napokon ušiel do Británie, kde o kauze napísal knihu Roche verzus Adams.
(rb)
Ako vláda plní sľub zvyšovať kvalitu a efektivitu v zdravotníctve
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí zachovanie dostupnosti a kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov... Súčasne podporí reštrukturalizáciu siete zdravotníckych zariadení (...) tak, aby došlo k účelnej špecializácii a tým rastu kvality a produktivity poskytovaných služieb.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Kvalita slovenského zdravotníctva sa v porovnaní s inými štátmi Európy v rokoch 2006 až 2009 zhoršila. Vyplýva to z každoročného medzinárodného hodnotenia kvality zdravotníckych systémov podľa švédskej mimovládnej organizácie Health Consumer Powerhouse. Slovensko sa v roku 2009 prepadlo o šesť priečok a obsadilo tak 28. miesto z 33 sledovaných štátov. Príčinou je najmä zaostávanie v elektronickej komunikácii a prenose dát (tzv. e-Health systém), ale aj zaostávanie vo výsledkoch liečby, v rovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti a vo výške neformálnych platieb lekárom.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub chrániť investície v zdravotníctve
Čo sľúbili: Vláda nepripustí také legislatívne zmeny zdravotníckych zákonov, ktoré by mohli viesť k poškodeniu dobrého mena SR tým, že nebude zabezpečená primeraná ochrana domácich i zahraničných investícií.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Bezpečnosť investícií prispeje k stabilite a zvyšovaniu kvality v zdravotníctve.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Vláda dáva otvorene najavo nepriateľský postoj k súkromným zdravotným poisťovniam. Ministerstvo zdravotníctva sa po roku 2006 neúspešne pokúšalo presadiť presun poistencov štátu zo súkromných do štátnych poisťovní a neskôr aj priamu likvidáciu a vyvlastnenie súkromných poisťovní. V roku 2008 vláda presadila praktický zákaz zisku z verejného poistenia, poisťovne môžu po novom zisk použiť iba na poskytovanie zdravotnej starostlivosti, čo výrazne zhoršuje návratnosť ich investícií. Majitelia súkromných poisťovní Dôvera a Union preto vstúpili do arbitrážneho konania, v ktorom požadujú od štátu kompenzáciu za poškodenie investície. Najmenšia súkromná poisťovňa - Európska zdravotná poisťovňa v máji 2008 ohlásila odchod z trhu. Ako hlavný dôvod uviedla obmedzenie použitia zisku.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub podporovať objektívnejšie úhrady za zdravotnícke výkony
Čo sľúbili: Dôležitým zámerom vlády bude podpora nových objektívnejších úhradových mechanizmov za výkony v zdravotníctve.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Objektívnejšie úhrady za výkony by odstránili diskrimináciu rôznych zariadení vykonávajúcich rovnaké úkony a viedli by k zefektívneniu zdravotníctva.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda nepriniesla významnejšie zmeny v systéme úhrad za zdravotnícke výkony. V súčasnosti pripravuje katalógy diagnostických a liečebných postupov, v rámci ktorých majú byť definované výkony a ich ceny.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zrušiť poplatky v zdravotníctve
Čo sľúbili: Vláda zruší ešte v roku 2006 niektoré poplatky nemajúce priamo súvis s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a zabezpečí pre poskytovateľov kompenzáciu.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Poplatky zabezpečia, že ľudia sa odklonia od vnímania zdravotníctva ako bezplatnej služby. Zároveň však výška poplatkov neohrozuje sociálnu situáciu väčšiny ľudí. Takéto opatrenie by pomohlo zamedziť plytvaniu, keď by od návštevy lekára odradili ľudí, ktorí to nevyhnutne nepotrebujú.
Aká je realita? Sľub bol splnený. Vláda zrušila poplatky za návštevu lekára a pobyt v nemocnici. Tiež znížila poplatok za vydanie lieku z 0,66 eur na 0,17 eur. Bez zmeny ponechala poplatok za návštevu pohotovosti vo výške 1,99 eur, ako aj poplatok za prepravu sanitkou vo výške 0,07 eur za kilometer.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub investovať viac peňazí do zdravotníctva
Čo sľúbili: Vláda zabezpečí navýšenie finančných prostriedkov pre zdravotníctvo v roku 2007 cestou zvýšených platieb poistného za skupiny občanov, kde je platiteľom štát zo 4% priemernej mzdy na 5% priemernej mzdy.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia neutrálne. Slovensko dáva do zdravotníctva v medzinárodnom porovnaní málo peňazí. Zlepšenie situácie v zdravotníctve si však tiež vyžaduje zastavenie neefektívneho míňania a zadlžovania nemocníc.
Aká je realita? Sľub bol prevažne splnený. Poistná platba štátu za poistenca sa síce od roku 2006 do roku 2009 zvýšila zo 4% len na 4,9% a v roku 2010 klesne na 4,78%, výdaje štátu na zdravotníctvo však v pomere k HDP rastú. Ministerstvo financií tiež vykazuje nárast verejných zdrojov v zdravotníctve zo 4,86% HDP v roku 2006 na 5,6% HDP v roku 2010.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zastaviť zadlžovanie nemocníc
Čo sľúbili: Väčšina nemocníc nedokáže plniť svoju úlohu a súčasne udržať chod zdravotníckeho zariadenia s vyrovnaným rozpočtom. Väčšina neustále vytvára dlh, a to nielen skrytý v podobe neobnovovania prístrojovej techniky, nemožnosti väčších opráv na budovách (...) ale aj otvorený dlh v podobe neuhradených faktúr za odobraté lieky, špeciálny zdravotný materiál či potraviny alebo teplo, vodu či ostatné energie.
Zdroj: Volebný program SNS
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Ide o jeden z najužitočnejších sľubov. Zastavanie rastu dlhu štátnych nemocníc by malo pozitívny dopad na verejné financie.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rokoch 2006 až 2008 stúpol v zdravotníctve dlh po lehote splatnosti zo 186 mil. eur na 272 mil. eur. Najväčšia časť pripadá na dlh zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva, medzi ktoré patria najmä veľké štátne nemocnice. Dlh týchto zariadení stúpol v rokoch 2006 až 2008 zo 66 mil. eur na 196 mil. eur. V roku 2008 sa nárast celkového dlhu spomalil, k čomu prispel vyšší objem verejných zdrojov a tiež rýchly rast ekonomiky.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Beata
Balogová
