BRATISLAVA. Predseda Ústavnoprávneho výboru NR SR Mojmír Mamojka (Smer-SD) je presvedčený, že za nesúhlasom s jeho návrhom novely zákona o vysokých školách (VŠ) sú ekonomické záujmy medzi ministerstvom školstva (MŠ) a 14 rektormi. Vyhlásil to dnes na pôde výboru s tým, že ide aj o hrôzostrašný strach z konkurencie.
Koaličný poslanec tiež podotkol, že spomínaní 14 rektori zaujali nesúhlasné stanovisko preto, lebo od ministra školstva Jána Mikolaja (SNS) dostali v rámci zmien kritérií financovania "hrče peňazí" a štatút univerzity. "Zo zákulisia však viem, že z nich minimálne dve tretiny povedali - Mamojka, drž sa! Ale boja sa," uviedol s tým, že je za tým boj o prežitie a nič viac.
Novelu nechce SNS
Svojou právnou normou, ktorú kritizuje koaličná SNS a niektorí rektori, chce totiž okrem posunutia vekovej hranice vysokoškolských učiteľov rozšíriť možnosti vzdelávania v odborných VŠ. "V záujme zachovania konkurenčného prostredia a zvyšovania kvality vzdelávacieho procesu sa navrhuje, aby odborné VŠ mohli vzdelávať aj vo vyššom ako prvom stupni," uvádza v návrhu, ktorý dnes Ústavnoprávny výbor NR SR odporučil plénu schváliť.
Mamojka dnes zdôraznil, že odborným školám dáva len možnosť a nie povinnosť uskutočňovať magisterské či doktorandské štúdium. "Páni rektori a minister Mikolaj týmto elegantne, a nikto o tom nebude vedieť, zatrhnú v úvode odborné VŠ s tým, že môžu žiť, ale budú len bakalárske," vyhlásil. Podľa jeho slov bakalári v podstate nemajú v žiadnom odbornom zamestnaní uplatnenie. "Teda ak odborné VŠ budú môcť zo zákona realizovať len prvý stupeň vzdelávania, môžu rovno zaniknúť," myslí si.
Mamojka sa zároveň rektorov pýtal, čo robia preto, aby sa vo svetovom rebríčku hodnotenia vysokých škôl dostala nejaká slovenská univerzita aspoň na 499. miesto. "Nikomu nejde o kvalitu vzdelávania. Pozrime sa konečne v rezorte školstva pravde do očí," apeloval.
Úroveň je hrozná, tvrdí Lipšic
Daniel Lipšic z KDH nemá žiaden problém s posunutím veku pre vysokoškolských pedagógov. Na margo zmien týkajúcich sa odborných VŠ ale upozornil, že bakalárske tituly nie sú príliš akceptované aj preto, lebo väčšina škôl ponúka hneď magisterské. "Ak chceme, aby na Slovensku 60 alebo 70 percent populácie malo magisterský stupeň vzdelania, je to pekné, ale otázka je, aká bude jeho kvalita. Jednoducho hrozná," podčiarkol. Súčasný stav by preto nemenil. "Aký potom bude rozdiel medzi univerzitou a odbornou školou? Len v tom, že nebude môcť viesť habilitačné a inauguračné konanie. Nič iné," konštatoval.
