BRATISLAVA.
Slovensko si podľa ministerstva zahraničných vecí plne uvedomuje výhody, ktoré proces priniesol, preto počas súčasného trojpredsedníctva bude podporovať proces rozširovania EÚ. Program 18-mesačného šéfovania Španielska, Belgicka a Maďarska a z toho vyplývajúcich priorít SR dnes zobrala vláda na vedomie.
Medzi prioritné témy Slovenska bude patriť západný Balkán, jeho integračné snahy a ukončenie prístupových rokovaní s Chorvátskom v priebehu tohto roka. Rovnako podporuje aj začatie rokovaní o vstupe s ďalšími kandidátskymi krajinami, akou je napríklad Macedónsko.
Podmienkou ale naďalej ostáva dôsledné plnenie predvstupových kritérií. Spomínané predsednícke štáty únie sa budú tiež zaoberať žiadosťami o pristúpenie zo strany Albánska, Islandu a Čiernej Hory.
Za jednu z dôležitých výhod členstva v EÚ považuje rezort diplomacie možnosť využívania európskych verejných zdrojov.
"SR sa musí zamerať na prípravu kvalitných projektov a pokiaľ možno plné čerpanie zdrojov z fondov únie," upozorňuje s tým, že ich efektívne využitie napomôže k odstráneniu nežiaducich regionálnych rozdielov krajiny. Pre Slovensko bude dôležité, aby v budúcnosti výrazne zlepšilo svoju schopnosť čerpať prostriedky súvisiace s výskumom, vývojom a inováciami, do ktorých bude smerovať čoraz viac financií rozpočtu únie.
V oblasti zmeny klímy a životného prostredia bude Slovensko prezentovať ambiciózne ciele, čo sa týka i znižovania emisií, ale nie na úkor konkurencieschopnosti národného či európskeho hospodárstva. Trvalou úlohou z pohľadu SR je presadzovanie myšlienky národného energetického mixu, a to aj za využitia jadrovej energie ako jedného z prvkov prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
"Naďalej sa budeme usilovať o napĺňanie svojich ďalších cieľov, týkajúcich sa napríklad využívania obnoviteľných zdrojov energií alebo zosieťovania plynovodných potrubí. Pre Slovensko je dôležité, aby únia počas tohto obdobia podporila projekty, ktoré by priniesli skutočnú diverzifikáciu prepravných trás a zdrojov," konštatuje ministerstvo.
Práve prebiehajúce 1,5-ročné obdobie pod taktovkou Španielska, Belgicka a Maďarska je poznačené implementáciou Lisabonskej zmluvy. Zamerať by sa mali aj na vykonávanie Štokholmského programu a prípravu Stratégie EÚ 2020.
Stratégia EÚ 2020 načrtáva možnosti obnovenia hospodárskeho oživenia únie. Štokholmský program platný na roky 2010 až 2014 stanovuje priority EÚ v budovaní spoločnej azylovej politiky, legálnej a nelegálnej migrácie, vízovej politiky, ochrany hraníc, policajnej spolupráce, boja proti terorizmu, trestného či civilného práva.
Ako SMER-SD plní sľub lepšie čerpať eurofondy
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia bude presadzovať:
- aby sa skrátil zdĺhavý proces vyhodnocovania projektov a tým aj minimalizovali ťažkosti spojené s efektívnym čerpaním zdrojov Európskej únie, ktoré je na veľmi nízkej úrovni
- aby sa zvýšila kontrola a transparentnosť čerpania európskych fondov a odstraňovalo riziko prípadov vrátenia pridelených zdrojov a uloženia prísnych sankcií
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Efektívne využitie peňazí z eurofondov pomôže zvýšiť kvalitu života.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda úspešne dočerpala eurofondy určené na programovacie obdobie 2004-2006 v sume takmer 1,2 mld. eur. V roku 2009 však Európska komisia požiadala Slovensko o vrátenie 38 mil. eur. Podstatne menej úspešná bola vláda pri čerpaní prostriedkov určených na roky 2007-13. K septembru 2009 Slovensko vyčerpalo iba 1,6% z 13,4 mld. eur, pričom schválené boli projekty vo výške 18,8%. Pre porovnanie, Česká republika čerpala fondy takmer 4-krát rýchlejšie. Prideľovanie eurofondov poznačilo aj viacero škandálov, keď napríklad Európska komisia stopla preplatenie 11 mil. eur víťazovi nástenkového tendra a podobný krok hrozí aj pri čerpaní fondov sociálnymi podnikmi zriaďovanými ministerstvom práce.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub podporovať zdroje obnoviteľných energií
Čo sľúbili: Vláda SR pripraví motivačné pravidlá pre využívanie obnoviteľných zdrojov energií a zvyšovanie energetickej efektívnosti a získanie podpory z fondov EÚ v týchto oblastiach.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Obnoviteľné zdroje šetria životné prostredie a znižujú závislosť Slovenska od dodávok energie zo zahraničia. Pri ich podpore však treba zvážiť návratnosť investícií.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Vláda zásadným spôsobom nezvýšila motiváciu využívať obnoviteľné zdroje energií. Výnimkou je protikrízové opatrenie z roku 2009, ktorým vyčlenila 8 mil. eur (240 mil. Sk) na podporu využitia slnečnej energie a biomasy. Ministerstvo výstavby nepodporilo stavbu veterných elektrární, ako dôvod uviedlo ich nepriaznivý vplyv na stabilitu elektrickej sústavy.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako SMER-SD plní sľub diverzifikovať energetické zdroje
Čo sľúbili: SMER - sociálna demokracia podporí aktivity smerujúce k diverzifikácii dodávok a primeranému využitiu domácich zdrojov energií s cieľom znížiť prílišnú závislosť v dodávkach energetických zdrojov.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Zabezpečenie možnosti pre dodávky energie z viacerých zdrojov (napríklad prepojením medzinárodných energetických sústav) zvýši energetickú bezpečnosť krajiny.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. V rovine plánov ostávajú diskusie o napojení Slovenska na ropovod Odesa - Brody podobne ako aj zvýšený dovoz elektriny z Ukrajiny vybudovaním prípojky. Pri plyne bola impulzom k diverzifikácii plynová kríza v januári 2009, počas ktorej SPP, a.s. po prvý raz v histórii zabezpečila reverzný chod plynovodu do Českej republiky a to aj v prípade opakovania podobnej krízy.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
