BRATISLAVA. V piatok 5. marca o 11:00 rektorovi Liborovi Vozárovi slávnostne odovzdá dekrét potvrdzujúci začlenenie medzi univerzitné vysoké školy. Informovala o tom UKF. Škola mala problém s počtom študentov. Podľa podkladov z ministerstva školstva už splnila kritérium mať maximálne 20 študentov na jedného pedagóga s vyššou akademickou hodnosťou ako PhD.
V komplexnej akreditácii hodnotila Akreditačná komisia 20 verejných, štyri súkromné a tri štátne vysoké školy. Od začiatku roka 2009 odsúhlasil Mikolaj zaradenie do elitnej skupiny deviatim školám - Univerzite veterinárskeho lekárstva v Košiciach, Univerzite Komenského v Bratislave, Technickej univerzite vo Zvolene, Slovenskej technickej univerzite v Bratislave, Univerzite Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a Technickej univerzite v Košiciach, Žilinskej univerzite, Slovenskej poľnohospodárskej univerzite v Nitre a Ekonomickej univerzite v Bratislave. Na začlenenie čaká aj Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici. Podľa ministerstva školstva tiež splnila kritérium mať maximálne 20 študentov na jedného pedagóga s vyššou akademickou hodnosťou ako PhD.
Školy sa na základe výsledkov akreditácií rozdelia na univerzitné vysoké školy, vysoké školy bez začlenenia alebo odborné vysoké školy. Podľa tejto hierarchie majú dostávať aj peniaze - univerzity môžu rátať s najväčšou sumou, odborné vysoké školy s najmenšou. Do kategórie odborných vysokých škôl komisia predbežne zaradila Vysokú školu ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave. Zvyšné ohodnotila ako vysoké školy bez začlenenia. Všetky školy dostali šancu odstrániť svoje nedostatky do roka od návrhu na ich začlenenie. Po tejto lehote Akreditačná komisia opätovne prehodnotí ich výsledky a odporučí ministrovi ich zaradenie. Akreditácia šiestich nových súkromných škôl je naplánovaná na august tohto roku a začiatok roka 2011.
Voči kritériám komplexnej akreditácie vzniesla protest Generálna prokuratúra SR, ktorá namietala ich nezákonnosť. Kritizovala najmä ich retroaktivitu. Účinné totiž boli od januára 2008, no pritom sa podľa nich hodnotil výkon vysokej školy v rokoch 2002 až 2007. Vláda napokon protest prokuratúry na základe Mikolajovho odporúčania zamietla.
Podľa Akademickej rankingovej a ratingovej agentúry (ARRA) Akreditačná komisia zaradila v komplexnej akreditácii do kategórie univerzitných vysokých škôl aj priemerné vysoké školy. Z jedenástich univerzít, ktoré do najvyššej kategórie navrhla začleniť Akreditačná komisia, je podľa ratingu ARRA len päť takých, ktoré si zaslúžia najvyššie postavenie. Medzi elitu by člen Valného zhromaždenia ARRA Ivan Ostrovský zaradil len Univerzitu Komenského, Univerzitu veterinárskeho lekárstva, Trnavskú univerzitu, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika a Slovenskú technickú univerzitu. ARRA tiež kritizuje, že Akreditačná komisia takmer tretine škôl zmenila pôvodné hodnotenie, s výnimkou jedného prípadu, na lepšie. Nepáči sa jej, že sa komisia rozhodovala na základe iných kritérií, ako sú výsledky výskumu. "Ak vysokým školám stačí, aby prijali opatrenia a zmenili počet študentov na jedného učiteľa, aby sa stali univerzitou, tak dvíhame obočie, či je ten zákon a podmienky postavené správne," kritizuje Ostrovský. Slovenskú rektorskú konferenciu hodnotenie ARRA pobúrilo. "Súkromná iniciatíva typu ARRA si protizákonne nárokuje hodnotiť kvalitu činnosti vzdelávacích a vedeckovýskumných inštitúcií publikovaním nepravdivých a neprofesionálnych vyjadrení," konštatoval viceprezident rektorskej konferencie Ján Bujňák.
