BRATISLAVA.
Vakcína sa podľa neho začala tradičným spôsobom vyrábať 27. júna, pričom trvá niekoľko mesiacov, kým sa odskúša a vyrobí sa jej dostatočné množstvo. "V Európe sa nepoužívajú celotelové vakcíny, ale iba štiepené," vyhlásil Zelník. "Štiepená" vakcína znamená, že vírusy nie sú len usmrtené, ale ich telá sú rozdelené, aby sa riziko spustenia choroby u očkovaného znížilo na úplné minimum. Na Slovensku navyše nemalo ísť o vakcíny, v ktorých je nízke množstvo očkovacej látky kompenzované prídavnou látkou posilňujúcou jej účinnosť, ale tradičné vakcíny. "V žiadnom prípade ich nebolo možné kúpiť v lete a zabezpečiť očkovanie v septembri," vyhlásil Zelník.
Zelník dnes potvrdil, že jeho asistent Vladimír Oleár je zamestnacom firmy, od ktorej štát nakúpil vakcíny. Upozornil, že nie je štatutárom a na obchod s vakcínami nemal žiadny vplyv.
Fico sa zaočkovať nedal
"Slovensko nekúpilo vakcíny vtedy, keď malo, pred jesenným chrípkovým obdobím, hoci na trhu boli vtedy až dve vakcíny. Prečo vláda rozhodla o nákupe o tri mesiace neskôr ako Svetová zdravotnícka organizácia vyhlásila pandémiu?" reagoval predseda zdravotníckeho parlamentného výboru Viliam Novotný (SDKÚ-DS). "Koncom novembra sme tu mali 400 chorých a ani jednu vakcínu," vyhlásil. Osobne je zástancom očkovania a nechápe, prečo sa nenechal zaočkovať predseda vlády Robert Fico. "To kupujú vakcíny len pre biznis?" opýtal sa na margo neochoty politikov príkladom propagovať očkovanie. Ocenil však, že sa nechal zaočkovať minister zdravotníctva Richard Raši.
Nad nízkou zaočkovanosťou na Slovensku sa pozastavila podpredsedníčka KDH Mária Sabolová. "Koľko vakcín z toho milióna budeme musieť po Rašiho chrípke likvidovať?" opýtala sa. "Všetky okolité krajiny kupovali rýchlejšie, kupovali menšie množstvá a s víziou toho, že keď budeme kupovať po etapách, priaznivejšie by sa rozdelili aj lehoty expirácie," poznamenala.
"Očkovanie patrí medzi moderné a najúčinnejšie metódy boja proti nákazlivým chorobám. V tejto dobe nie je namieste spochybňovať potrebu očkovania," poznamenal poslanec ĽS-HZDS Jozef Halecký s dôvetkom, že namiesto negatívnej medializácie by bolo vhodnejšie očkovanie propagovať. "Má aj ekonomické prínosy," pripomenul, že vakcína je lacnejšia ako liečba chrípky.
"Výroba vakcíny trvá najmenej päť až šesť mesiacov. Po negatívnych medializáciách je otázka, či ich budeme mať komu dať," podporil Zelníka bývalý Haleckého stranícky kolega, nezávislý poslanec Milan Urbáni. Dodal, že osobne neznáša injekcie, očkovanie však podporuje. "Ja sa nedám pichnúť, ale ostatným vrelo odporúčam: dajte sa," vyhlásil s tým, že aj v liekoch a vakcínach je biznis, ale na druhej strane "nesmieme znevažovať prácu hygienikov a epidemiógov pri snahe aktívne predchádzať chorobám".
O vakcíny je minimálny záujem
Oľga Nachtmannová (Smer-SD) má k účinkom očkovania skeptický postoj. "Netreba podľahnúť tlaku a hysterickým výkrikom istých subjektov. Niekedy sa zámerne vyvoláva panika. Na vtáčiu chrípku zomrelo v celosvetovom meradle 350 ľudí," pripomenula poslancom.
Zmluva o nákupe očkovacích látok proti pandemickej chrípke, ktorú Správa štátnych hmotných rezerv (SŠHR) SR uzavrela vlani s farmaceutickou spoločnosťou Sanofi Pasteur, je podľa správy o nákupe vakcín ekonomicky výhodná. Jej vypracovanie inicioval poslanec Štefan Zelník (SNS), ktorý tak reagoval na to, že o nákupe "odznelo množstvo lží a neprávd".
Vláda schválila nákup milión vakcín v septembri 2009. SŠHR SR následne oslovila štyri spoločnosti, pričom sa s tromi následne aj rokovalo. Po vyhlásení verejného obstarávania metódou rokovacieho konania bez zverejnenia si súťažné podklady prevzali dve spoločnosti - GlaxoSmithKline a Sanofi Pasteur. V rámci danej lehoty na predkladanie ponúk prišla iba jedna, a to od Sanofi Pasteur. Zmluvu podpísala francúzska strana 30. novembra 2009.
Predbežné informácie naznačujú, že aj na Slovensku je podobne ako v iných krajinách o vakcináciu malý záujem. Podľa správy sa po ukončení očkovania spraví kontrola zaočkovanosti pandemickou vakcínou v SR.
