Vlastenectvo bude stáť milión eur

Vlastenecký zákon bude stáť od 20 do 38 eur za každú triedu. Zaplatia to obce a župy.

(Zdroj: ILUSTRAČNÉ - TASR)

Ministerstvo školstva povinné vlastenectvo preplácať nebude. Pôjde pritom o státisíce eur.

BRATISLAVA. Malú či veľkú zástavu? Papierovú alebo z látky? A kam s preambulou ústavy a textom hymny? Za sklo alebo bude stačiť, keď si ich vytlačíme a prišpendlíme na stenu? A kto to zaplatí? To sú otázky, ktoré si po schválení vlasteneckého zákona kladie vedenie stoviek štátnych základných a stredných škôl i univerzít.

Odpovede nepozná ani minister školstva Ján Mikolaj, ktorého strana zákon presadila. Povinné vlastenectvo začne platiť už od 1. apríla. Dovtedy musí byť v každej triede okrem portrétu Ivana Gašparoviča a štátneho znaku aj zástava, preambula ústavy a text hymny.

„Teraz všetko zvažujeme. Zákon ešte neplatí, pretože ho nepodpísal prezident. Študujeme zákon o štátnych symboloch, pretože ten definuje štátny znak aj zástavu,“ povedal SME minister školstva Ján Mikolaj (SNS). Nevedel ani, či podrobnejšie pokyny určí školám osobitná vyhláška. Vykonávací predpis vydajú, „pokiaľ na to nestačí zákon o štátnych symboloch“.

Nerozumeli ani poslanci

Zákon rozhodne všetko nevysvetľuje. Určuje len podobu zástavy či znaku. Či bude stačiť rozmer päťkrát päť centimetrov, alebo vlajka v triede musí byť meter dlhá, žiadny predpis ani metodický pokyn neurčujú.
Chaos sprevádzal zákon už pri jeho prijímaní.

Ani predkladateľ Rafael Rafaj z SNS a poslanci Smeru tesne po hlasovaní nevedeli, že schválili aj povinné hranie hymny v STV a Slovenskom rozhlase. Odpoveď, kto to zaplatí, Mikolaj už včera poznal. Štát neprispeje ani eurom, zostáva to na zriaďovateľoch škôl. Pri základných sú to obce, stredné školy majú na starosti župy.

Preambula ústavy
My národ slovenský, pamätajúc na politické a kultúrne dedičstvo svojich predkov a na stáročné skúsenosti zo zápasov o národné bytie a vlastnú štátnosť, v zmysle cyrilometodského duchovného dedičstva a historického odkazu Veľkej Moravy, vychádzajúc z prirodzeného práva národov na sebaurčenie, spoločne s príslušníkmi národnostných menšín a etnických skupín žijúcich na území Slovenskej republiky, v záujme trvalej mierovej spolupráce s ostatnými demokratickými štátmi, usilujúc sa o uplatňovanie demokratickej formy vlády, záruk slobodného života, rozvoja duchovnej kultúry a hospodárskej prosperity, teda my občania Slovenskej republiky uznášame sa prostredníctvom svojich zástupcov na tejto ústave.

Koľko za to?

Taký masový nákup zástav Slovensko nezažilo po svojom vzniku ani po vstupe do Európskej únie. Len štátne základné a stredné školy podľa Ústavu informácií a prognóz školstva tento rok otvorili 31 906 tried.

Náklady na jednu triedu budú podľa prepočtov SME od 20 eur (pri lacnejšej potlačovej zástave a lacných rámoch na preambuly a hymnu) až po 38 eur v prípade, že sa škola rozhodne kúpiť kvalitnejšiu šitú zástavu a o niečo drahšie rámiky. Obce a župy by tak mali za vlastenecké symboly zaplatiť dohromady od 638­tisíc do 1,21 milióna eur.

Len mesto Prešov má nakúpiť symboly do viac ako 320 tried. „Nemali by sa prijímať zákony, ktoré majú dosah na samosprávu bez finančného krytia,“ hovorí primátor Pavel Hagyari. S dodatočným výdavkami rozpočet mesta nepočíta, a tak očakáva, že im štát náklady vráti.

Na nákup budú mať školy len pár dní. Hoci zákon nepočíta so sankciami za nedodržanie termínu, pri troche snahy sa zriaďovateľ školy môže pre vlastenecký zákon pomstiť hlavne riaditeľom škôl. Nedodržanie zákona by mohlo byť vnímané aj ako porušenie pracovnej disciplíny.


Kliknite - obrázok zväčšíte.

Zemko: SNS je mentálne na začiatku 20. storočia

Historik MILAN ZEMKO o potrebnosti vlasteneckého zákona nie je presvedčený.

Potrebuje Slovensko vlastenecký zákon?

„Nie som o tom presvedčený. Ale možno by bolo vhodné, keby školy aj iné inštitúcie rozvíjali vzťah ku krajine. Slováci sa totiž len veľmi pomaly identifikujú s niečím takým, ako je štát."

Ako by mal štát ľudí vychovávať k vlastenectvu?

„Najdôležitejšia je výchova. V Amerike máte štátnu vlajku na každom dome. Je to tradícia, ktorá vznikla prirodzene. Aj naši učitelia by mohli nenásilnou formou hovoriť o krajine, jej histórii, pamiatkach, kultúre."

Takže žiadna hymna pred vyučovaním?
„Ak sa školy dohodnú s rodičmi, nemám s tým problém."

Prečo sa pomalšie identifikujeme s vlastným štátom?
„Stále sme veľmi mladý národ. Vždy sme boli súčasťou väčšieho celku, pričom ľudia sa skôr identifikovali s konkrétnymi regiónmi. Napriek tomu sme sa s Uhorskom stotožnili viac, ako sme si ochotní pripustiť. Jeho súčasťou sme boli viac ako 900 rokov, brali sme ho ako svoju krajinu. Aj niektorých národniarov po vzniku ČSR zaskočili nové pomery."

Ako sme sa stotožnili s prvou republikou?

„ČSR vznikla v neistých časoch, bola pod permanentným tlakom. Povedomie spoločného štátu však postupne rástlo, hoci celých dvadsať rokov sa viedla polemika, do akej miery si má Slovensko spravovať svoje veci samo. Aj niektorí bývalí čechoslovakisti začali ustupovať z pozícií československého národa a presadzovať myšlienku dvoch národov v jednom štáte."

Na Slovensku sa vlastenectvo často zamieňa s primitívnym nacionalizmom. Ako to bolo v minulosti?

„Od 19. storočia žijeme v ére nacionalizmu, ktorý bol voľakedy oveľa silnejší ako dnes. V rámci Uhorska boli totiž tendencie urobiť zo všetkých národov Maďarov. Často to sprevádzali represie, takže slovenský nacionalizmus bol v podstate obrannou reakciou."

Čiže nešlo o typ nacionalizmu, aký prezentuje SNS.

„Určite nie. Vtedy tu bola reálna hrozba maďarizácie, dnes je to umelé. To, čo robí SNS, bolo primerané začiatkom 20. storočia. Jej nacionalizmus navyše smeruje k uzavretosti, hoci moderní nacionalisti sa otvárajú svetu, snažia sa presadiť. SNS sa správa, akoby sme boli stále krajinou bez vlastnej štátnosti."

Ktorú udalosť považujete za prejav vlastenectva?

„Určite vznik Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií v druhej polovici 19. storočia, pretože to prispelo k rozvoju vzdelanosti a kultúry. Významný bol aj zápas za vznik ČSR."

Ktorí slovenskí politici pred rokom 1989 boli vlastencami?

„Hlinka a Hodža, hoci stáli na opačnej strane barikády. Ale aj Štefánik, ktorý chcel dostať Slovensko do lepšej spoločnosti."

A po revolúcii?

„Ako vlastenci konali všetci, ktorí sa zaslúžili o integráciu krajiny do EÚ a NATO."

K Európskej únii sa hlásil aj Mečiar.

„Áno, hoci až na poslednú chvíľu. Poviem to inak: ako vlastenci sa správali tí, ktorí to iniciovali a doviedli do úspešného konca. Aj keď to, že Mečiar bol pri vzniku štátu, sa mu asi nedá uprieť, hoci to urobil typicky slovensky. Zodpovednosť zvalil na Čechov, ktorí nás vraj nútili do samostatnosti, čo nie je veľmi vlastenecký postoj."

Prečo sa ako vlastenci prejavujeme len pri hokeji?

„Pretože sme zahltení každodennosťou, ktorá nevedie vždy k pocitom radosti a nadšenia. Žijeme v ťažkých časoch, nemáme čas zamýšľať sa nad takými vecami, ako je vlastenectvo."
Marek Vagovič
Nech to platí parlament

BANSKÁ BYSTRICA. Riaditelia škôl v Banskej Bystrici mali včera hlavy v smútku. Školy nemajú na učebnice a pomôcky a budú musieť nakupovať vlajky a štátne znaky. Ich základná otázka znie: za čo? Tvrdia, že keď parlament prijal vlastenecký zákon, nech realizáciu zaplatí.

„Nemôžem si dovoliť kúpiť nič. Na vlajky, znaky a preambuly nemám. Ak si to zaplatí štát, budem to rešpektovať,“ hovorí riaditeľka Základnej školy Radvaň Katarína Príbojová.

Ďalšia vec, ktorá riaditeľom nie je zrejmá, je, na čo je takýto zákon vôbec potrebný. Riaditeľka Základnej školy Moskovská Marta Melicherová tvrdí, že vlastenectvu sa deti učia aj bez zákona na občianskej náuke, dejepise či etickej výchove. „Vlastenectvo deťom prirodzene pripomíname denne aj bez hymny a vlajok,“ dodáva riaditeľka Základnej školy Radvaň Katarína Príbojová.

Myslí si, že vlasteneckým zákonom dosiahnu poslanci opačný efekt, ako plánovali. „Ak budú deti každý týždeň povinne počúvať hymnu, len sa im to sprotiví. Vybudujeme odpor, a nie vlastenectvo.“

Riaditeľ Základnej školy v Selciach Ján Chladný tvrdí, že všetci žiaci v škole ovládajú obe slohy hymny a vlastenectvo vidia na nástenkách v škole. „Nepotrebovali sme zákon. Učíme ich vlastenectvu aj bez toho, prirodzene. Pripomíname im osobnosti z regiónu aj významných Slovákov.“

Vlastenecký zákon prikazuje školám novú výzdobu, no sankcie neurčuje. Riaditelia hovoria, že ani nemusí. „Nie sú vlajky? Príde inšpekcia, zaradí to medzi opatrenia a už máte problém,“ uvažuje Melicherová. Riaditeľ Chladný dodáva, že sa môžu objaviť aj protesty rodičov, ktorí sa môžu pýtať, prečo škola nedodržiava zákon.
Daniel Vražda

Najčítanejšie na SME Domov


Inzercia - Tlačové správy


  1. 3 pravidlá pre lepší dôchodok
  2. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€
  3. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  4. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky
  10. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  1. Eilat: Slnko, teplo a zábava
  2. Ku kuchynskej linke dostanete obývačku či vstavané skrine za 50%
  3. Exkurzia študentov Stavebnej fakulty STU v Bratislave
  4. Prichádza Black Friday, jazdenku môžete mať so zľavou 2000 eur
  5. 4 rady pre deti a dospelých, ako sa starať o pokožku
  6. Výstava Podoby lásky zobrazí skutočné osudy konkrétnych žien
  7. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek
  8. Všetky okresy svojimi pobočkami pokrývajú len tri banky
  9. Ochráňte pred zlodejmi celé vozidlo vďaka VAM Akustik
  10. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba
  1. Vyrábajú v malom, no presadili sa. Sessler a Farmárske lupienky 16 078
  2. 3 pravidlá pre lepší dôchodok 8 543
  3. Slovenské deti dostávajú mesačne 22€ 4 614
  4. Stavba domu na kľúč – úspora času aj financií 3 835
  5. Ako sa zbaviť chladnej podlahy 3 095
  6. Tohtoročné trhy pred Auparkom bude otvárať Vidiek 1 968
  7. V tomto roku si už konečne užijem Vianoce bez vrások 1 831
  8. Online analýza spotreby elektriny vám pomôže ušetriť 1 782
  9. Čerešne - miesto, kde môžete žiť podľa seba 1 704
  10. Moskva alebo Petrohrad? 1 294

Hlavné správy zo Sme.sk

EKONOMIKA

Vianočný dôchodok získa viac ľudí, Slováci v Rakúsku však nie

Najchudobnejší dôchodcovia znovu dostanú sto eur navyše, nemení sa to už štvrtý rok.

EKONOMIKA

Firma, ktorej zadržali kamióny: Hľadáte problém tam, kde nie je

North Sea Express je podozrivá z vykorisťovania.

PRIMÁR

Viac nočných môr a najmä zvuky. Ako snívajú nevidiaci

Čo sa sníva ľuďom, ktorí nikdy nevideli okolitý svet.

Neprehliadnite tiež

Domov

Svedok vraždy bosa Sýkoru strieľal na pumpe, polícia ho zadržala

Muž zo Štúrova, ktorý vykrikoval, že svedčí v mafiánskych procesoch, skončil v cele.

Domov

Sadiť nové stromy alebo ich nechať napospas osudu? Ako rastie les

Každoročne sa umelo obnoví približne 65 percent lesov. Ochranári takýto postup v národných parkoch kritizujú, lesníci tvrdia, že pomáhajú.

Domov

Danko chce prejav v Rusku vysvetliť, k anexii Krymu uviedol, že nie je historik

Predseda parlamentu tvrdí, že počas návštevy v Rusku videl štát, v ktorom si podávajú ruky svetoví politici.

Domov

Zvýšiť povedomie Slovákov má iniciatíva Mapa prevencie

Kardiovaskulárne a onkologické ochorenia patria na Slovensku k civilizačným chorobám s najväčšou mierou úmrtnosti.