BRATISLAVA. Slovensko veľké oslavy 160. výročia narodenia prvého prezidenta Československa Tomáša Garrigua Masaryka nechystá. Susedné Česko pripravilo k výročiu sériu akcií, podujatia vyvrcholia cez víkend.
V nedeľu, v deň výročia Masarykovho narodenia, zástupcovia viacerých občianskych združení položia kvety k Pamätníku československej štátnosti na Vajanského nábreží v Bratislave. Nasledujúci deň Konzervatívny inštitút Milana Rastislava Štefánika usporiada diskusiu s viacerými historikmi na tému T. G. Masaryk a Slovensko.
Obec Kopčany, kde sa narodil Masarykov otec, si pripomenie výročie v sobotu popoludní prejavmi a menšími kultúrnymi vystúpeniami. Hoci obec pozvala aj prezidenta Ivana Gašparoviča, na oslavách sa podľa starostu obce Dušana Dubeckého nezúčastní.
Obyvatelia Kopčian na Masaryka nedajú dopustiť. Miestna legenda vraj hovorí, že sa narodil v Kopčanoch a nie v Hodoníne. "Keďže v Kopčanoch nebol matričný úrad, tak išli do Hodonína," zacitoval z miestneho rozprávania Dubecký.
Žiadne spomienkové stretnutie nechystajú v Topoľčiankach. Tamojší zámok bol sídlom československých prezidentov a Masaryk tam pravidelne trávil chvíle odpočinku. Na zámku vznikli aj známe Hovory s TGM českého spisovateľa Karla Čapka.
Honosnejšie oslavy výročia pripravuje Česko. Na Pražskom hrade pripravili výstavu o živote Masaryka v prezidentskom sídle. Spomienková slávnosť sa chystá aj v jeho rodisku - Hodoníne. Pred múzeom T. G. Masaryka v Lánoch v regióne Kladna bude zasa odhalená jeho socha.
Masaryk bol v rokoch 1918 až 1935 prvým prezidentom Československa, na ktorého vzniku sa podieľal spolu so svojím nástupcom Edvardom Benešom a Milanom Rastislavom Štefánikom.
Masaryk zomrel na lánskom zámku 14. septembra 1937 vo veku 87 rokov. Bolo to skoro dva roky potom, čo na prezidentský úrad zo zdravotných dôvodov abdikoval.
