BRATISLAVA. Na dnešnom híringu v Národnej rade (NR) SR to povedal podpredseda Európskej komisie pre medziinštitucionálne vzťahy Maroš Šefčovič.
Stratégiu prijala Európska komisia len 3. marca, preto sa stala témou, o ktorej chcel Šefčovič informovať slovenský parlament prioritne. "Budeme veľmi intenzívne komunikovať s členskými krajinami, aby sa prijali také opatrenia, ktoré budú na mieru šité jednotlivým členským krajinám a ktoré umožnia zohľadniť ich plusy, mínusy, výhody, nevýhody tak, aby sme ciele, ktoré sme si stanovili, dosiahli spoločne," vyhlásil Šefčovič. "V tejto súvislosti by som chcel vyzvať aj vás, poslancov a poslankyne NRSR, aby ste využili nový konzultačný mechanizmus, ktorý priniesla Lisabonská zmluva, a aby ste sa zapojili do tejto európskej diskusie. Dúfam, že aj z NRSR dostaneme podnetné námety, ako európsku stratégiu rozvíjať ďalej a ako ju uplatniť voči Slovenskej republike," zdôraznil podpredseda Európskej komisie.
Poslanec SDKÚ-DS Alexander Slafkovský v časti určenej pre otázky poznamenal, že podľa neho v súčasnosti Národná rada SR nespĺňa podmienky na to, aby mohla tento konzultačný mechanizmus využívať. "Konzultačný mechanizmus NRSR smerom k Európskej komisii (EK) musí splniť určité podmienky, z návrhu výboru už bola predložená novela Rokovacieho poriadku, ktorá by to umožnila. Bohužiaľ, nie je to prijaté, takže NRSR sa v tomto momente nemôže vyjadrovať a nevie uplatniť svoju právomoc smerom k EK," vyhlásil Slafkovský s dodatkom, že tento nedostatok je potrebné čo najrýchlejšie napraviť.
"Od roku 2005 má Národná rada mechanizmus, ktorý veľmi jasne definuje postavenie NRSR v aktoch Európskej únie, záväznosť stanovísk, máme vybudovanú kanceláriu, pripravených pracovníkov a máme vybudovaný informačný systém," reagoval predseda parlamentu Pavol Paška (Smer-SD). "Povedať, že dnes si NRSR nie je schopná osvojiť alebo implementovať mechanizmus Lisabonskej zmluvy pri posudzovaní európskej legislatívy, nepovažujem celkom za korektné," dodal predseda parlamentu.
Šefčovič poznamenal, že najaktívnejšie vo využívaní nového konzultačného mechanizmu sú zatiaľ parlamenty severských krajín EÚ, ktorým sa najlepšie darí aj v realizácii lisabonských cieľov v oblasti podpory vedy a výskumu, ako aj vzdelávania.
Aktuálna Stratégia EÚ 2020 podľa neho vznikala v atmosfére, ktorá sa veľmi odlišovala od čias prijímania stratégie lisabonskej. "Ekonomická kríza plasticky zvýraznila nedostatky, ktoré v EÚ máme. Pocit urgentnosti a toho, že treba konať okamžite, je silný," povedal Šefčovič, podľa ktorého budú mať významnú úlohu pri implementácii stratégie premiéri národných štátov.
Hoci krízu v bankovom sektore zvládla Európska únia lepšie ako zámorské krajiny, dopady ekonomickej krízy ju aj tak v mnohých oblastiach vrátili o roky naspäť, či už v oblasti priemyselnej produkcie, alebo v úsilí o konsolidáciu verejných financií. "Hlavným cieľom je vyviesť európsku ekonomiku z krízy," vyhlásil Šefčovič, podľa ktorého by mechanické pokračovanie v dnešnom vývoji prinieslo v lepšom prípade len veľmi mierny rast alebo stagnáciu, v horšom zaostávanie za globalizujúcim sa svetom.
Okrem zvyšovania produktivity európskych ekonomík je podľa neho potrebné zvýšiť podiel investícií do vedy a výskumu na tri percentá HDP a zároveň zlepšiť patentovú ochranu výsledkov výskumu. Súčasťou stratégie je tiež postupné zvýšenie podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí v Európe na 40 percent, zvýšenie zamestnanosti na 75 percent populácie a zníženie počtu ľudí žijúcich pod hranicou chudoby pod 20 miliónov. Súčasťou konkrétnych priorít stratégie je podpora vytvorenia digitálnej spoločnosti v Európe a elektronického trhu, odstraňovanie bariér tak v mobilite ľudí, ako aj tovarov a služieb a podpora celoživotného vzdelávania. "Len odstránenie bariér a vytvorenie jednotného trhu s elektrinou by znamenalo zvýšenie európskeho HDP o 50 miliárd eur," ilustroval Šefčovič príkladom možností, ktoré by realizácia stratégie priniesla.
