Pôvodný text tlačových agentúr sme o 20:15 nahradili autorským článkom SME
BRATISLAVA. Každý, kto vlastní majetok v hodnote vyššej ako 462-tisíc eur (takmer 14 miliónov Sk), musí vedieť dokázať, ako k nemu prišiel. Môže ho na to vyzvať štát, v prípade, že dostane podanie.
Zákon o preukazovaní pôvodu majetku vo štvrtok schválil parlament aj s podporou opozície. Či mafiáni, skorumpovaní politici, špekulanti a daňoví podvodníci začnú od budúceho roka prichádzať o luxusné vily, autá a jachty, nie je ani zďaleka jasné.
Hoci premiér Robert Fico (Smer) hovorí o zákone ako o „konfliktnom a kontroverznom“, ale podľa neho účinnom, má viac otáznikov. Hlavným je výška majetku, ktorého sa týka. Drogoví díleri či skorumpovaní policajti, ktorým nie je možné dokázať kriminálnu činnosť, väčšinou nemajú 14-miliónové vily.
Zákon stačiť nemusí
Zákon bude asi krátky aj na „požičaný“ luxus, ktorý predvádza jachtami a autami predseda SNS Ján Slota. Otázkou je aj to, či na základe zákona bude možné odobrať majetok ľuďom, čo ho dostali „darom“ zo zahraničia alebo si naň zarobili obchodom s nadhodnotenými bezcennými akciami, ako to hovorí Daniel Lipšic z KDH.
Zákon sa politici pokúšajú uviesť do života už skoro desať rokov. Ústavný súd ho už raz označil za protiústavný. Za nový návrh hlasovali aj kritici zo SNS a dokonca aj dvaja poslanci z klubu HZDS. Predseda hnutia Vladimír Mečiar, ktorý si najskôr požičal na Elektru desiatky miliónov korún a potom zvláštnou finančnou operáciou dlh vyrovnal, bol proti zákonu. Ten bude naň tiež krátky. "Ak má zákon spätnú účinnosť, tak je znova protiústavný,“ hovorí právnik Jozef Vozár.
Majetky bráni len Mečiar
„Od samého začiatku bol zákon stavaný na extrémne prípady,“ hovoril o zákone o preukazovaní pôvodu majetku premiér Robert Fico (Smer). Bránil tak vysokú – 460-tisícovú sumu, ktorú môžu súdy v prípade pochybností skúmať. Táto hranica podľa neho nie je nižšia, aby si prostredníctvom neho ľudia neriešili susedské spory.
Predsedovi vlády na zákone záležalo tak, že preň zostal v parlamente a nešiel na míting k Medzinárodnému dňu žien v rodných Topoľčanoch. Slovensko bude priekopníkom v boji proti špinavým peniazom, tvrdil premiér.
Fico si udržal svoju verziu
„Bude postihovať malé ryby, ale veľké ryby skorumpovaní politici a organizovaný zločin môžu pokojne spávať, pretože zákon veľmi ľahko obídu fiktívnou darovacou zmluvou, fiktívnou pôžičkou,“ tvrdí podpredseda KDH Daniel Lipšic, podľa ktorého zákon nemá zuby.
Parlament neprijal ani jeden z jeho pozmeňujúcich návrhov. Navrhoval napríklad, aby boli nelegálnymi príjmami aj podozrivo vysoké transakcie. Napriek tomu, že ide o jeden z najspornejších zákonov za posledné roky, debata v parlamente trvala len pár desiatok minút. Premiér v nej nediskutoval s Lipšicom, ale hlavne s najväčším odporcom zmeny, šéfom HZDS Vladimírom Mečiarom.
„Ciele môžu byť akokoľvek čisté, ak použijeme nečisté prostriedky, znečistíme ciele,“ tvrdil predseda HZDS. „Platí prezumpcia pravdy udavača, nie prezumpcia pravdy udaného,“ argumentoval.
Zákon je podľa Mečiara ako zo Stalinovej éry, keď na súdoch museli svoju nevinu dokazovať obvinení a vinu nedokazoval súd.
Hlboký Mečiar
Nové pravidlo prenáša dokazovanie na podozrivého. Ten musí zdokladovať svoje príjmy. Fico Mečiara počúval a povedal, že jeho vystúpenie malo „veľmi hlbokú argumentačnú silu“.
„Považujem za typické, pán premiér, že jediný poslanec, s ktorým ste ochotný o preukazovaní pôvodu majetku diskutovať, je pán poslanec Mečiar. Po vašich výrokoch na tému škôlky v Trenčianskych Tepliciach spred piatich rokov je to naozaj obrat,“ povedal Lipšic. Narážal na Ficov výrok, že pokiaľ tento zákon prejde, deti v Tepliciach budú mať novú škôlku s krytým bazénom.
Kde sme to dospeli, keď právo bráni osamotený Mečiar? (stĺpček Lukáša Filu)
Fico sa ku svojmu výroku o škôlke z Mečiarovej vily Elektry po schválení zákona priamo nevyjadril, hoci sa ho novinári pýtali.
Možný smer: Ústavný súd
Poslanci pre zákon o preukazovaní pôvodu majetku vo štvrtok zmenili aj ústavu. Ústavný súd totiž jeho predchádzajúcu verziu označil za protiústavnú. Právnici zo Slovenskej akadémie vied sa zhodujú, že poslanci ani teraz pochybnosti o ústavnosti zákona nerozptýlili.
Právnik Dušan Nikodým vidí jeho hlavný problém v retroaktivite, teda v spätnej platnosti. Problematické podľa neho môžu byť aj ďalšie ustanovenia. „Ak by skupina poslancov dala zákon na Ústavný súd, tak by asi znova uspeli,“ hovorí Nikodým. Súhlasí aj jeho kolega Jozef Vozár.
Autor: mk
Beata
Balogová
Šéfredaktorka
Tento článok sme nezamkli, ale potrebujeme vašu podporu.
Niektoré články nechávame odomknuté, aby mali úplne všetci prístup k dôležitým informáciám.
Prinášať ich môžeme aj vďaka našim predplatiteľom.
Vyskúšať predplatné
