BRATISLAVA. Podpredseda vlády a minister školstva Ján Mikolaj snahou o kvalitatívne rozdelenie vysokých škôl začal boj s veternými mlynmi. Na dnešnej kontrolnej návšteve na Ministerstve školstva (MŠ) SR to uviedol predseda vlády Robert Fico. Zároveň deklaroval, že ho bude v tomto smere plne podporovať.
"Môžeme byť síce spokojní s tým, koľko študentov nám študuje na VŠ, ale vôbec nemôžeme byť spokojní s tým, akú kvalitu vzdelávania títo študenti na niektorých školách alebo univerzitách dostávajú," povedal Fico. V tejto súvislosti uviedol príklad študenta, ktorého pozná a ktorý študuje externe na "akejsi právnickej fakulte v Žiline". Hoci ho nikdy nevidel s knihou v ruke, urobil tri skúšky za jeden deň. "Budem s plnou váhou podporovať podpredsedu vlády, pokiaľ ide o to, aby takéto zariadenia nemali právo na existenciu. Aby sme neklamali našich ľudí, že majú vzdelanie, keď toto vzdelanie naozaj nemajú," vyhlásil. Podľa jeho slov je veľmi dôležité vsádzať predovšetkým na kvalitu poskytovaných vzdelávacích procesov.
Fico ocenil využívanie eurofondov
Premiér ocenil čerpanie eurofondov a prácu ministerstva v rozvoji vedy. "Prepájajú sa aktivity vysokých škôl, súkromného sektora, Slovenskej akadémie vied. Začína to mať fazónu," vyhlásil premiér. Podľa jeho slov bola aj legislatívna činnosť ministerstva excelentná a ministerstvo odvádza dobrú prácu. "Z hľadiska programového vyhlásenia vlády sme nenašli žiadne nedostatky," skonštatoval Fico s tým, že MŠ SR je rezortom, v ktorom sa nebudú kresať finančné prostriedky.
Podľa premiéra vláda nevníma MŠ SR iba ako štandardné ministerstvo, ktoré sa stará o základné, stredné a vysoké školy. "Zásadná, nenahraditeľná úloha MŠ SR je predovšetkým v napĺňaní cieľov, ktoré sú obsiahnuté v strategických dokumentoch predovšetkým Európskej únie (EÚ). Lisabonská stratégia a aj Stratégia Európskej únie 2020 sú dokumenty, ktoré stavajú hospodárky rast a celý život v Európe predovšetkým na vzdelanosti a na inováciách, vysvetlil premiér, podľa ktorého sa preto z MŠ SR stáva kľúčové ministerstvo, "ktoré musí vytvárať podmienky na to, aby sme aj na Slovensku boli krajinou, ktorá bude schopná spĺňať predstavy všetkých strategických dokumentov EÚ."
Mikolaj s predsedom vlády diskutoval aj o podpore športu a o národných štadiónoch. "Informoval som ho o tom, ako vyzerá postup na jednom aj druhom štadióne a diskutovali sme aj o tom, ako ďalej s vybavenosťou športovísk," priblížil minister školstva.
Fico na záver budúceho týždňa plánuje kompletné zhodnotenie práce vlády a plnenia jej programového vyhlásenia. "Rovnako by sme naznačili určité východiská pre spracovanie nového programového vyhlásenia vlády SR," naznačil.
Rossová by Mikolajovi päťku nedala, aby neopakoval ročník
Minister školstva Ján Mikolaj (nominant SNS) síce pre školstvo urobil veľa, no málo dobrého. Poslankyňa Národnej rady SR Tatiana Rosová (SDKÚ-DS) by mu preto nedala dobré vysvedčenie, ale určite by od nej nedostal ani päťku.
"To by znamenalo, že by opakoval ročník, a teda museli by sme ho tu trpieť znova a ja si myslím, že to by naše školstvo nemuselo prežiť," vyhlásila Rosová v reakcii na kontrolný deň na Ministerstve školstva SR, ktorú dnes vykonal predseda vlády Robert Fico.
Rosová priznala, že minister Mikolaj plnil svoje úlohy, dokonca veľmi vzorne, no iba po formálnej stránke. "Tie zákony, ktoré si uložil v programovom vyhlásení, dnes máme len, žiaľbohu, bez ohľadu na to, aký bol ich reálny vplyv na žiakov, na život učiteľov. Či dosiahli svoj cieľ, alebo nie," priblížila.
Ciele, ktoré šéf rezortu školstva deklaroval, boli podľa nej veľmi pekné a dá sa s nimi súhlasiť. "Viac slobody do škôl, odmeňovanie učiteľov podľa kvality práce, rozdeľovanie škôl podľa ich kvality... Všetko fajn až na realizáciu," poznamenala predsedníčka školského parlamentného výboru. Tvrdí, že pravidlá, ktoré minister zavádzal, išli v protismere oproti týmto cieľom a "rozhodne ich nepomohli naplniť".
Reforma priniesla chaos, tvrdí Rossová
Školská reforma podľa Rosovej priniesla do škôl chaos a obsahovú reformu robenú cez prázdniny nepovažuje za obsahovú reformu. "Atmosféra, ktorá je v školách, že učitelia sa viac venujú papierom ako žiakom, taká ešte nebola. Je to atmosféra tlaku a nervozity," konštatovala.
Pripomenula aj komplexné akreditácie, ktoré, ako tvrdí, mali byť hlavným nástrojom vysokoškolskej reformy. "Dnes už môžeme povedať, že to nie je akreditácia, ale diskreditácia každej snahy zaviesť nejaké kritériá kvality," myslí si Rosová.
V súvislosti s financovaním školstva upozornila, že vláda mala "ambiciózny záväzok, 5 percent HDP" na toto financovanie. "Aká je skutočnosť? Dnes spolu s eurofondami je to 3,8 percenta HDP, čiže výrazne menej," uzavrela Rosová, podľa ktorej si minister Mikolaj aj pre toto nezaslúži dobré vysvedčenie.
Ako SMER-SD plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vysoké školy
Čo sľúbili: (SMER bude) zvyšovať verejné prostriedky pre vysoké školstvo s cieľom dosiahnuť výšku 1,2% z HDP mimo finančných zdrojov zameraných do sociálnej oblasti študentov.
Zdroj: Volebný program SMER-u, december 2005
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Dlhodobý nedostatok financií pre vysoké školy je jednou z príčin ich nízkej kvality. Je však dôležité aby vláda peniaze rozdeľovala transparentne a tak, aby školy motivovala k zvyšovaniu kvality. K tomu by malo pomôcť aj zavedenie finančnej spoluúčasti študentov.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Výdavky na vysoké školy v pomere k HDP vzrástli z 0,81% v roku 2006 na 0,94% v roku 2010. Nárast ovplyvnila zmena metodológie vypracovania rozpočtu, keď sa od roku 2008 do neho zarátavajú aj európske zdroje a vlastné zdroje škôl. Prostriedky pre vysoké školy stále nedosahujú úroveň 1,2% HDP.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub vyčleniť viac peňazí pre vedu a výskum
Čo sľúbili: Cieľom vlády je, aby v spolupráci vysokých škôl, Slovenskej akadémie vied, výskumných a vývojových centier, vedeckých a technologických parkov, podnikateľských inkubátorov a technologicky orientovaných firiem a úspešného čerpania prostriedkov z fondov EÚ sa postupne dosiahla úroveň financovania vedy a techniky vo výške 0,8 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Podpora vedy a vzdelania je podľa nich základným predpokladom pre správne fungovanie spoločnosti. Samotné navýšenie peňazí však nestačí, potrebné je vytvorenie transparentného, motivačného mechanizmu a adresná podpora kvalitného výskumu a vedy s merateľným prínosom pre spoločnosť.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Verejné výdavky na vedu a techniku boli v pomere k HDP v rokoch 2007 a 2008 nižšie ako v roku 2006, keď dosiahli 0,47%. Až v rokoch 2009 a 2010 dochádza aj vďaka eurofondom k výraznejšiemu rastu, dosiahnutá úroveň 0,68% HDP však stále zaostáva za sľubovaným 0,8%-ným podielom.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub nespoplatniť denné vysokoškolské štúdium
Čo sľúbili: Vláda nezavedie spoplatnenie dennej formy vysokoškolského vzdelávania.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia negatívne. Sociálna spravodlivosť bezplatného vysokoškolského štúdia je otázna. Vysokoškolské štúdium je prínosom najmä pre samotného študenta, pri bezplatnom štúdiu však vysoké školy platia i ľudia, ktorí nikdy študovať nebudú. Spoplatnením štúdia by štát ušetril peniaze, ktoré by mohol využiť na štipendiá pre sociálne slabších a nadaných študentov.
Aká je realita? Sľub je prevažne splnený. Denné štúdium zostalo prevažne bez poplatkov, v roku 2007 však vláda spoplatnila súbežné štúdium viacerých akademických programov. Zúžila teda bezplatné štúdium na jeden akademický program v štandardnej dĺžke. V máji 2009 podľa správy ministerstva školstva 18 z 20 vysokých škôl nelegálne vyberalo školné, či už vo forme darov alebo poplatkov za nadštandardnú dĺžku štúdia v roku 2007/8.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvýšiť platy v školstve a zlepšiť sociálny status učiteľov
Čo sľúbili: Cieľom vlády SR je postupne dosiahnuť v tomto volebnom období priemerný plat v školstve na úrovni priemerného platu v národnom hospodárstve.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Naši učitelia majú v medzinárodnom porovnaní nižšie platy v pomere k priemernej mzde. Pre zvýšenie kvality školstva je však nevyhnutná celková reforma školstva, ktorej súčasťou by mala byť racionalizácia počtu učiteľov, ako aj zavedenie obsahovej reformy s väčším priestorom pre súťaž medzi školami a sebarealizáciu kvalitných učiteľov.
Aká je realita? Sľub je prevažne nesplnený. Napriek pokračujúcemu rastu platov priemerná mzda v školstve v roku 2008 (639 eur) dosiahla iba 88% priemerného platu v hospodárstve (723 eur).
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
Ako vláda plní sľub zvýšiť objem financií pre školstvo na 5% HDP
Čo sľúbili: Vláda SR uplatní v školstve viaczdrojové financovanie s cieľom postupného dosiahnutia úrovne 5 % HDP.
Zdroj: Programové vyhlásenie vlády, august 2006
Čo si o tom myslia odborníci? Prípadné splnenie sľubu hodnotia pozitívne. Peniaze investované do školstva budú mať pozitívny dopad na celú spoločnosť. Samotné „nalievanie peňazí" do školstva však nestačí. Potrebná je reforma, ktorá by zahrnula zatváranie menej prínosných škôl a spoplatnenie vysokoškolského štúdia.
Aká je realita? Sľub nebol splnený. Napriek zvyšovaniu verejných výdavkov na vzdelávanie, ich podiel na HDP nepresiahol 5%. Verejné výdavky na školstvo dosiahli v roku 2008 3,71% HDP, v roku 2009 4,56% HDP a v roku 2010 4,6% HDP.
Zdroj: INEKO
Viac informácií o plnení tohto sľubu a o plnení ostatných sľubov vlády 2006 - 2010.
