BRATISLAVA. Ten totiž podľa Daniela Lipšica (KDH) zjednodušuje možnosť veriteľov podať návrh na vyhlásenie konkurzu svojich dlžníkov.
"Veriteľské konkurzy boli doteraz limitované z dobrého dôvodu. V minulosti sme mali viaceré prípade fiktívnych a zmanipulovaných konkurzov," zdôraznil poslanec v rozprave. Išlo napríklad o firmu Preglejka, a. s., zo Žarnovice či Bratislavskú cvernovú továreň, a. s. "Tam prostredníctvom fiktívnych pohľadávok postúpených cez cyperské firmy boli iniciované konkurzy zdravých spoločností s úmyslom získať pozemky, ktoré vlastnili. Išlo o veľké finančné skupiny, ktoré sa nakoniec k týmto pozemkom dostali," vysvetlil.
Na základe legislatívnej normy je veriteľ oprávnený podať návrh na vyhlásenie konkurzu, ak môže odôvodnene predpokladať platobnú neschopnosť alebo predlženie svojho dlžníka. Platobnú neschopnosť možno predpokladať vtedy, ak je dlžník viac ako 30 dní v omeškaní s plnením dvoch peňažných záväzkov aspoň dvoch svojich veriteľov a bol aspoň jedným z týchto veriteľov písomne vyzvaný na zaplatenie.
Zlý príklad v Sky Europe
Novelizácia zákona o konkurze zohľadňuje účinky existujúcej hospodárskej krízy a uprednostňuje riešenie nepriaznivej finančnej situácie hospodárskych subjektov využitím reštrukturalizácie pri súčasnej dôslednej ochrane práv zamestnancov.
Súd napríklad v prípade veriteľského návrhu najprv do piatich dní od začatia konkurzného konania doručí dlžníkovi do vlastných rúk rovnopis veriteľského návrhu spolu s výzvou, aby sa do 20 dní od doručenia výzvy vyjadril k návrhu a osvedčil, že nie je v úpadku. Takáto výzva sa nezverejní v Obchodnom vestníku.
Novela podľa Lipšica nepreferuje reštrukturalizáciu pred konkurzom. "Navyše, v čom vidím problém pri reštrukturalizácii, je vyhodnotenie potenciálnej úspešnosti reštrukturalizačného plánu," poznamenal poslanec na prípad, ak by bola reštrukturalizácia naozaj uprednostňovaná. Podotkol, že firmy by ju mohli zneužiť, mohla by byť iba "fiktívnou". Následne by pri konkurze nemuseli mať dostatok zdrojov na uspokojenie svojich veriteľov. Príkladom je aj prípad skrachovaného prepravcu SkyEurope Airlines, a. s.
SMK: 120 miliónov pre klientov nebankoviek
Poslanci dnes prerokovali aj návrh poslancov SMK odškodniť klientov nebankových subjektov. SMK chce odškodniť klientov podľa zákonom stanoveného koeficienta a výšky vloženej sumy. Maximálna výška, z ktorej sa malo určovať, koľko peňazí sa vráti, mala byť 33.000 eur. Zistená suma sa následne mala vynásobiť koeficientom, ktorý sa s klesajúcim objemom peňazí zvyšuje. Pohybuje sa tak od 0,4 do 0,5. Vrátenie časti peňazí malo zaťažiť štátny rozpočet sumou približne 120 miliónov eur.
Dnes vystúpila v pléne s niekoľkými návrhmi zákonov aj ministerka spravodlivosti Viera Petríková (nominantka ĽS-HZDS). Okrem iného sa snaží presadiť, aby rozhodcovské konania v spotrebiteľských sporoch od 1. júla 2010 rozhodoval iba stály rozhodcovský súd (SRS), ktorý je držiteľom platnej licencie od Ministerstva spravodlivosti (MS) SR. Dosiahnuť to chce novelizáciou zákona o rozhodcovskom konaní.
Opoziční poslanci za SDKÚ-DS Viliam Novotný a Peter Markovič sa zase pokúšajú limitovať doplatky v zdravotníctve. V návrhu novely zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti žiadajú zaviesť maximálnu hranicu doplatkov v zdravotníctve vo výške 10 eur mesačne. Tvrdia, že tak chcú zvýšiť finančnú ochranu občanov pred doplatkami.
Štvrtý deň 49. schôdze poslanci nehlasovali, prerokovali však viac ako 10 legislatívnych noviel. O prediskutovaných bodoch programu by tak mali hlasovať v utorok (9. marca) o 11.00 h.
